znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 210/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. A. Ch., Š., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   základných   práv   podľa   čl. 33   ods.   1   a   2   Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 2 prvej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v spojení s porušením čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   a čl.   26   Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických právach   postupom   a rozhodnutím   dekana   Právnickej   fakulty Univerzity   Komenského   v Bratislave č. SO 2576/2007/Kop D IV/7 z 5. júna 2007 a rozhodnutím rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. OL 310/2007 z 13. septembra 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   M. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2007 doručená sťažnosť Ing. J. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. A. Ch., Š., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj základných práv podľa čl. 33 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 2 prvej vety Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v spojení s porušením práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, ako aj práv podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych   a politických   právach   postupom   a   rozhodnutím   dekana   Právnickej fakulty (ďalej len „dekan“) Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „univerzita“) č. SO 2576/2007/Kop D IV/7 z 5. júna 2007 a rozhodnutím rektora univerzity (ďalej len „rektor“) č. OL 310/2007 z 13. septembra 2007.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol študentom (na základe zápisu na štúdium 3. októbra 2005) externej formy štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „právnická fakulta“). Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie dekana č. ŠO 1464/2006/ČER. D IV/7 z 20. februára 2006 o jeho vylúčení zo   štúdia   bolo   po   posúdení   rektorom   zrušené   rozhodnutím   č.   OŠV   895/2006   D   IV/7 z 24. marca 2006 z dôvodu porušenia študijného poriadku   Právnickej fakulty Univerzity Komenského (ďalej len „študijný poriadok“), a to konkrétne nestanovením dostatočného počtu termínov na skúšku tak, ako to vyžaduje tento študijný poriadok.

Rozhodnutím dekana č. SO 2576/2007/Kop D IV/7 z 5. júna 2007 bol sťažovateľ vylúčený   zo   štúdia   pre   nesplnenie   požiadaviek,   ktoré   bolo   odôvodnené   neúspechom v absolvovaní opakovane zapísaného povinného predmetu „Teória práva 2“.

Rektor   univerzity   rozhodnutím   č. OL   310/2007   z   13.   septembra   2007   žiadosť sťažovateľa   o preskúmanie   predmetného   rozhodnutia   zamietol   a napadnuté   rozhodnutie dekana   č. SO   2576/2007/Kop   D   IV/7   z   5.   júna   2007   potvrdil.   Rozhodnutie   rektora univerzity bolo sťažovateľovi doručené 24. septembra 2007.

Právnická   fakulta   rozhodnutím   dekana   určila   deň   konania   opravného   termínu z „Teórie práva 1“ na 20. jún 2006.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa:„Opatrenie dekana PF   UK,   ktorým určil   v zmysle rozhodnutia   rektora k žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia opravný termín z Teórie práva I na dátum 20. 6. 2006 nemožno považovať za vhodné opatrenie, ktorým by boli odstránené následky chybného rozhodnutia z nasledovných dôvodov a faktov:

i) Podľa   článku   14   ods.   3   Študijného   poriadku   má   študent,   ktorý   bol   hodnotený z predmetu známkou FX, právo na dva opravné termíny. Ak študent nesplní podmienky ani v prvom   opravnom   termíne,   má   nárok   na   druhý   opravný   termín,   ktorý   musí   vykonať do konca daného školského roku. Pri opakovanom zapísaní si predmetu má študent právo len na jeden riadny a jeden opravný termín.

ii) V zmysle   čl.   13   ods.   5   Študijného   poriadku   Katedry   vypíšu   v každom   týždni skúškového obdobia najmenej jeden termín skúšky z predmetu, ktorý sa vyučoval v semestri predchádzajúcom tomuto skúškovému obdobiu.

iii) Podľa informačného listu k predmetu Teória práva 2 ako aj listu dekana PF UK z 28. 2. 2007 je absolvovanie predmetu Teória práva 2 podmienené absolvovaním predmetu Teória práva 1.

iv) Keďže   termín   absolvovania   skúšky   Teórie   práva   1   bol   stanovený   až   na 20. 6. 2006 nemal sťažovateľ možnosť prihlásiť sa a absolvovať tri termíny skúšok do konca školského roka tak, ako to predpokladá Študijný poriadok. Týmto spôsobom bol bezdôvodne znevýhodnený oproti iným študentom, ktorí mali možnosť zapísať si termíny skúšok v rámci celého skúšobného obdobia a absolvovať tieto termíny do konca školského roka. Stanovený termín mu okrem iného reálne zabránil vyčerpať tri termíny, ktoré mal mať k dispozícii.

v) Zákon o vysokých školách v § 55 ods. 2 predpokladá, že práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom.

vi) Sťažovateľ sa v dobrej viere a nie bezdôvodne domnieval, že keďže zo zavinenia porušovateľa   nemohol   riadne   termíny   absolvovať   v školskom   roku   má   takéto   právo v nasledujúcom   školskom   roku   bez   toho,   aby   si   uvedený   predmet   opakovane   zapisoval. Zákon o vysokých školách v § 55 ods. 3 ustanovil, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Stanovenie nevhodného termínu skúšky Teórie práva I v kombinácii s požiadavkou Študijného poriadku vyčerpať všetky tri termíny do konca školského roka znemožňovalo uplatnenie práva sťažovateľa na vzdelanie a bolo v rozpore s dobrými mravmi.“

Okrem uvedeného sťažovateľ tvrdí, že «... uvedený predmet Teória práva 2 si sám do druhého   ročníka   nezapisoval   a bol   mu   dopísaný   dodatočne   neznámymi   osobami zo študijného oddelenia PFUK. O pravdivosti tejto skutočnosti svedčí aj na prvý pohľad zrejmý a nepopierateľný rozdiel medzi písmom sťažovateľa a písmom, ktorým boli dopísané predmety do indexu sťažovateľa. Čo sa týka vyššie uvedeného predmetu, jeho plánom bolo zapísať si opakovane predmet Teória práva II až po neúspešnom absolvovaní pôvodných 3 termínov zaručených študentovi na vykonanie skúšky Študijným poriadkom, a to konkrétne v treťom ročníku štúdia. Využitie takejto možnosti pripúšťa samotný Študijný poriadok v čl. 10   ods.   2   využitím   flexibilného   slovného   spojenia   „spravidla   v“   v nasledovnej   dikcii „Zapísaný povinný predmet, ktorý študent neabsolvoval úspešne, môže si zapísať počas štúdia ešte raz (spravidla v nasledujúcom roku štúdia)“.».

Rozhodnutie   rektora   sťažovateľ   považuje   za   neústavné   a nezákonné.   Sťažovateľ namieta, že „... rozhodnutie porušovateľa Čj.: OL 310/2007 zo dňa 13. 9. 2007 ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci“.

Sťažovateľ   tvrdí,   že „... rozhodnutím   a postupom   porušovateľov,   ktorý   mu predchádzal bol ukrátený na svojich právach zaručených Ústavou SR a právach zaručených zákonom o vysokých školách“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po posúdení a prerokovaní prijal tento nález:

„1. Právo J. M. na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a právo na vzdelanie upravené v čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 33 ods.   1   a   2   Listiny   základných   práv   a slobôd,   čl.   2   prvej   vety   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Medzinárodného   paktu   o hospodárskych,   sociálnych   a kultúrnych   právach   v spojitosti s princípom rovnosti a zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky,   čl.   3   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd,   čl.   14   Európskeho   dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   26   Medzinárodného   paktu o občianskych   a   politických   právach   rozhodnutiami   a postupom   rektora   Univerzity Komenského   v Bratislave   a Univerzity   Komenského   v Bratislave   v konaní   pri   vydaní rozhodnutia   Univerzity   Komenského   v Bratislave   o vylúčení   zo   štúdia   pre   nesplnenie požiadaviek   č.   SO   2576/2007/Kop   D   IV/7   zo   dňa   5.   6.   2007   a   rozhodnutím   rektora Univerzity Komenského v Bratislave Čj.: OL 310/2007 zo dňa 13. 9. 2007 porušené bolo.

2. Rozhodnutie   Univerzity   Komenského   v Bratislave   o vylúčení   zo   štúdia   pre nesplnenie   požiadaviek   č.   SO   2576/2007/Kop   D   IV/7   zo   dňa   5.   6.   2007   a rozhodnutie rektora Univerzity Komenského v Bratislave Čj.: OL 310/2007 z 13. 9. 2007 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3.   Sťažovateľovi   Ing.   J.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Univerzita Komenského v Bratislave povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Univerzita Komenského v Bratislave je povinná uhradiť Ing. J. M. trovy právneho zastúpenia v sume 7.492,- Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mgr. A. Ch. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľa postupom a rozhodnutím dekana č. SO 2576/2007/Kop D IV/7 z 5. júna 2007 o vylúčení zo štúdia pre nesplnenie   požiadaviek,   ktoré   vyplývajú   zo   študijného   programu   a zo   študijného poriadku, ako aj rozhodnutím rektora univerzity č. OL 310/2007 z 13. septembra 2007, ktorým bola žiadosť sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia dekana o vylúčení zo štúdia zamietnutá a rozhodnutie dekana v uvedenej veci bolo potvrdené.

Dôvodom   vylúčenia   sťažovateľa   zo   štúdia   na   právnickej   fakulte   (bakalárskeho študijného   programu   -   právo   externou   formou   štúdia)   podľa   uvedených   rozhodnutí bola skutočnosť, že opakovane zapísaný povinný predmet „Teória práva 2“ neabsolvoval sťažovateľ úspešne, čím podľa čl. 23 ods. 1 písm. a) študijného poriadku právnickej fakulty nesplnil podmienky na postup do ďalšieho akademického roka.

Sťažovateľ na svoju obranu argumentoval tým, že rozhodnutie dekana vychádzalo zo skreslenej   informácie   o opakovanom   zápise   predmetu   „Teória   práva   2“,   ktorá sa nezakladala na pravde. V žiadosti o preskúmanie rozhodnutia tvrdil, že vo svojom indexe mal v druhom ročníku štúdia v školskom roku 2006/2007 zapísaný len predmet „Teória práva“ a že na zápisný hárok si predmet „Teória práva 2“ nezapísal, a že si ho plánoval zapísať až v treťom ročníku. Sťažovateľ namieta, že tak dekan, ako aj rektor univerzity sa jeho námietkami nezaoberali, ich rozhodnutia považuje za neústavné a nezákonné, čím bol „poškodený na svojich právach zaručených ústavou a zákonom o vysokých školách“.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o vysokých školách verejná vysoká škola vydáva v rámci vnútorných predpisov aj študijný poriadok verejnej vysokej školy.

Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. Podľa odseku 2 písm. c) citovaného ustanovenia dňom skončenia štúdia v takomto prípade je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.

Podľa   čl.   25   ods.   1   študijného   poriadku   právnickej   fakulty   konanie   vo   veciach porušenia akademických práv a povinností študenta prebieha v prvom stupni na fakulte. V prvom   stupni rozhoduje dekan fakulty. Rektor   rozhoduje o žiadostiach   o preskúmanie rozhodnutí dekanov fakúlt.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nemá právomoc na preskúmanie namietaného postupu a rozhodnutia dekana č. SO 2576/2007/Kop D IV/7 z 5. júna 2007, keďže preskúmanie jeho zákonnosti patrí do právomoci rektora univerzity. Na základe toho ústavný súd sťažnosť sťažovateľa   v časti   namietajúcej   porušenie   jeho   označených   základných   práv   postupom a rozhodnutím   dekana   o vylúčení   zo   štúdia   pre   nesplnenie   požiadaviek   pri   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

V súvislosti   s namietaným   porušením   označených   základných   práv   sťažovateľa postupom a rozhodnutím rektora univerzity č. OL 310/2007 z 13. septembra 2007 ústavný súd   považoval   za   potrebné   upozorniť,   že   nie   je   súčasťou   sústavy   všeobecných   súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného   rozhoduje   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základných   práv   alebo   slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nie   je   v jeho   právomoci   meritórne   rozhodnúť ani o zvyšnej časti sťažnosti.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej   správy   a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v znení účinnom od   1.   septembra   2003   v občianskom   súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú

a)   rozhodnutia   správnych   orgánov   predbežnej   povahy   a   procesné   rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo   technického   stavu   vecí,   ak   samy   osebe   neznamenajú   právnu   prekážku   výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa   ustanovení   druhej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých právnická alebo fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Vychádzajúc z podstaty   inštitútu   správneho súdnictva   a zo   zákonných   podmienok žaloby   na preskúmanie právoplatných   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   všeobecnými súdmi ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie rektora univerzity o vylúčení zo štúdia je nesporne rozhodnutím orgánu verejnej správy (§ 244 ods. 3 OSP). Zároveň z § 7 ods. 2 OSP v spojení s § 248 OSP možno vyvodiť, že ide o rozhodnutie, ktoré podlieha preskúmaniu v rámci správneho súdnictva. Túto právomoc správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd v súvislosti s týmto právnym záverom poukazuje aj na skutočnosť, že obdobný právny záver vyplýva   aj   z judikatúry   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   už   judikoval, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora príslušnej univerzity o vylúčení zo štúdia [§ 66 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o vysokých školách] jednou z podmienok na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve „je tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu konania na súde zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo-o-KS 51/2005).

Existencia   právomoci   všeobecných   súdov   poskytnúť   ochranu   sťažovateľovým právam a právom chráneným záujmom v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vylučuje právomoc ústavného súdu konať v danej veci bez ohľadu na to, do akej miery   sťažovateľ   tieto   prostriedky,   ktoré   mu   právny   poriadok   na   ochranu   jeho   práv priznáva, naozaj využil (IV. ÚS 104/07).

Nevyužitie možnosti   účinnej   ochrany   základného   práva   sťažovateľa podľa   čl.   46 ods. 2 ústavy nemožno nahrádzať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Vychádzajúc   zo   svojej   judikatúry   vo   vzťahu   k čl.   46   ods.   2   ústavy (napr. IV. ÚS 81/04) a zo skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd dospel k záveru, že ani v tejto časti sťažnosti nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Preto sťažnosť odmietol ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2008