znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 210/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2004 v senáte prerokoval sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ.,   B.,   vo   veci   porušenia   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. S. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   b o l o   p o r u š e n é.

2. JUDr. S. C.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Krajský   úrad   justičnej   polície Policajného   zboru   v   Banskej   Bystrici   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3.   Krajský   úrad   justičnej   polície   Policajného   zboru   v   Banskej   Bystrici j e   p o v i n n ý   uhradiť   JUDr.   S.   C.   trovy   konania   v   sume   9 342   Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. S. C., bytom V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský úrad“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   bolo   porušené   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   požaduje, aby krajský   úrad konal bez zbytočných prieťahov a bez diskriminácie a zaplatil mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške jeden milión slovenských korún a úhradu trov konania.

Sťažovateľ uviedol:

«Uznesením   z 11.   06.   2001,   ČVS:   KÚV-25/OVEK-2001   bolo   voči   sťažovateľovi začaté trestné stíhanie pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa v štyroch skutkoch   a prijímania   úplatku   v jednom   skutku   tak,   ako   je   to   uvedené   v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, ktoré vo fotokópii pripájame (príloha 1). (...)

Aj napriek viacerým sťažnostiam - ďalšie prílohy - ostatný stav v trestnom konaní je taký,   že   vyšetrovateľ   PZ   vydal   dňa   28.   2.   2003   vo   veci   uznesenie   o nariadení znaleckého dokazovania   ohľadne   ocenenia   určitých   pozemkov,   a   to   právnickou   osobou Lesoprojektom Z.

Po   ďalších   sťažnostiach   a pátraniach   sťažovateľ   dňa   11.   3.   2004   u uvedenej právnickej osoby zistil, že vyšetrovateľ pre vypracovanie posudku nezabezpečil podklady tak, ako sa zaviazal urobiť pre Ing. Ľ. V. - ktorý bol Lesoprojektom určený splniť žiadanú úlohu - takže znalecký posudok nikto nerobí. (...)

Z uvedených súvislostí je už na prvý pohľad zrejmé, že príslušný úrad vyšetrovania je neprimeranú a značnú dobu - v jednom úseku bez akýchkoľvek pochybností, napr. v čase od nariadenia znaleckého dokazovania dňa 28. 2. 2003 doteraz, t. j. do 14. 4. 2004 dokedy spis je   uložený   nečinne   u znalca,   ale   aj   ďalšie   úseky   nečinnosti   -   nečinný,   čím   vedome   či dokonca   úmyselne   porušuje   právo   sťažovateľa   na   primerané   rýchle   konanie;   inak   si nevieme   vysvetliť   jeho   nečinnosť   -   ak   nejde   už   o neschopnosť   preukázať   trestnú zodpovednosť   sťažovateľovi   -   keď   napriek   nespočetným   sťažnostiam   vo   veci   plynulo a sústredene   nekoná,   sťažovateľa   dokonca   zavádza   (napr.,   že   sa   vo   veci   robí   znalecké dokazovanie, ktoré Lesoprojekt nie je schopný urobiť a vyšetrovateľ má voči nemu len jedinú sankciu, a to krátenie odmeny - vysvetlenie ktp. P. F. a pod.) a za celkovú dobu vyše troch rokov, nebol schopný pripraviť vec tak, aby sťažovateľa buď „postavil“ pred súd, alebo   ho   zbavil   neoprávneného   obvinenia,   najmä   keď   ide   a)   o skutkovo   a právne jednoduchú   vec   a b)   sťažovateľ   je   kedykoľvek   ochotný   sa   podrobiť   akémukoľvek vyšetrovaciemu úkonu a tým prispieť k rýchlemu objasneniu veci.

2. Pokiaľ ide o postup orgánov činných v trestnom konaní, štát je zodpovedný za ich činnosť;   musí   organizovať   svoj   trestný   systém   takým   spôsobom,   aby   orgány   trestného stíhania mohli a mali konať s požadovanou rýchlosťou. Za prekročenie „primeranej lehoty“ musí   niesť   patričné   sankcie   -   finančné,   alebo   zastavenie   trestného   stíhania,   či   iná kompenzácia. (...)

Na základe vyššie uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že uvedenou nečinnosťou boli porušené   základné   práva   garantované   ústavou   a medzinárodnými   dokumentami,   preto navrhujeme, aby ústavný súd vydal nález:

1. Právo JUDr. S. C., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6. ods. 1 Dohovoru Krajským úradom vyšetrovania justičnej polície PZ v Banskej   Bystrici,   v konaní   vedenom   pod   číslom:   ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   porušené bolo. (...)

3.   Krajskému   úradu   vyšetrovania   JP   PZ   v B.   Bystrici   prikazuje,   aby   v konaní ČVS: KÚV-25/OVEK-2001   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a bez   diskriminácie sťažovateľa.

4. JUDr. S. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške jeden milión Sk, ktoré je KÚV JP PZ Banská Bystrica povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

Krajský úrad na sťažnosť zaujal toto stanovisko:

«1. Identifikácia vecí:

a. ČVS: KUV-25/OVEK-2001:

obvinený: JUDr. S. C., bytom V. K.,

počet skutkov: 4,

právna kvalifikácia: zneužívanie   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   158 ods. 1 písm. a, b, c, ods. 2 písm. a, c Trestného zákona, prijímanie   úplatku   podľa   §   160,   ods.   2,   3   Trestného zákona,

dátum začatia TS: 11. 06. 2001,

vznesenie obvinenia: 11.   06.   2001,   na   základe   súhlasu   Ústavno-právneho výboru NR SR (uznesenie NR SR pod č. 1449),

skončenie veci: 11. 10. 2004, návrhom na podanie obžaloby, predloženom dozor vykonávajúcemu prokurátorovi.

Podľa   právnej   úpravy   platnej   a účinnej   v čase   bezprostredne   pred   vyvodením trestnej zodpovednosti sudcovi sa na menovaného sudcu (ako špecifický subjekt trestného konania) vzťahovala procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní. To predstavovalo „zákonnú prekážku“ v otázke právnej opodstatnenosti aplikácie ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku (vznesenie obvinenia), čo definovalo ustanovenie   o neprípustnosti   trestného   stíhania   podľa   §   11   ods.   1,   písm.   c.   Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v tom čase účinného. Preto bola   Národná   rada   SR   žiadosťou   vyšetrovateľa   PZ   zo   dňa   14.   marca   2001,   v súlade s ustanovením § 55 Zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (v tom čase účinného), požiadaná   o danie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu,   kde   súhlas   je   v písomnej   forme deklarovaný uznesením NR SR pod č. 1449.

Súhlas   bol   nutný   v dôsledku   tej   skutočnosti,   že   sudca   JUDr.   C.   sa   mal   vyššie uvedených trestných činov dopustiť (vo všetkých 4 skutkoch) v súvislosti s výkonom svojej sudcovskej   činnosti   (3   krát   konaním   pri   veciach   dedičskej   agendy   pridelenej   mu   na vybavenie   ako   zákonnému   sudcovi,   jedenkrát   vo   veci   neoprávneného   odňatia   spisu exekučnej agendy zákonnej sudkyni).

b. ČVS: KUJP-7/OVEK-2003:

dôvodne podozrivý: JUDr. S. C., bytom V. K.,

počet skutkov: 4,

právna kvalifikácia: zneužívanie   právomoci   verejného   činiteľa   podľa § 158   ods.   1,   písm.   a   Trestného   zákona a ohováranie   podľa   §   206   ods.   1   Trestného zákona,

dátum začatia TS: 22. 01. 2003 (2 skutky), 12. 03. 2003 (1 skutok),

18. 03. 2003 (1 skutok).

Podľa platnej právnej úpravy sa tiež v súčasnej dobe na sudcu (špecifický subjekt trestného konania) vzťahuje procesná exempcia, teda celkové vyňatie z právomoci orgánov činných   v trestnom konaní.   To   zatiaľ   predstavuje „zákonnú   prekážku“   v otázke   právnej opodstatnenosti   aplikácie   ustanovenia   §   163   ods.   1   Trestného   poriadku   -   vznesenie obvinenia, čo definuje ustanovenie o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1, písm. b. Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v platnom znení (bez dania súhlasu Ústavným súdom SR v zmysle článku 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky   č.   460/1992   Zb.   v znení   a doplnení   Ústavných   zákonov   č.   244/1998   Z.   z.,   č. 9/1999   Z.   z.,   č.   90/2001   Z.   z.   a č.   140/2004   Z.   z.).   Z uvedeného   dôvodu   bolo   zatiaľ v rozhodovacom   procese   vyšetrovateľa   PZ   možné   aplikovať   vo   vzťahu   k identifikovanej trestnej   veci   len   inštitút   definovaný   v ustanovení   §   160   ods.   1   Tr.   poriadku   (začatie trestného stíhania). Preto   menovanému sudcovi v tomto konaní, ku dňu predloženia tejto analýzy   zatiaľ   prislúcha   procesné   postavenie   svedka.   Pred   predložením   požiadavky   na danie   súhlasu   k trestnému   stíhaniu   menovaného   na   Ústavný   súd   SR   (cestou   dozor vykonávajúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry) je však potrebné vec náležite zdokumentovať a to v rozsahu nevyhnutnom na predloženie predmetného vyšetrovacieho spisu. Uvedených trestných činov sa mal menovaný sudca v tomto prípade dopustiť jednak v súvislosti s výkonom svojej sudcovskej činnosti (3 krát konaním pri veciach dedičskej agendy   pridelenej   mu   na   vybavenie   ako   zákonnému   sudcovi),   ale   aj   iným   konaním (jedenkrát napísaním listu s nepravdivými údajmi a jeho rozoslaním na viaceré inštitúcie) avšak   podľa   platnej   právnej   úpravy   (citovanej   vyššie),   danie   súhlasu   je   pre   vyvodenie trestnej   zodpovednosti   nevyhnutné   aj   pri   absencii   súvisu   protiprávnej   činnosti   sudcu s výkonom sudcovskej činnosti.

2. Zrealizované úkony v prípravnom konaní:

ČVS: KUV-25/OVEK-2001:

V identifikovanej   trestnej   veci   boli   v prípravnom   konaní   realizované   nasledovné úkony vyšetrovateľa (usporiadané chronologicky):

-dňa 05. 10. 2001 - výsluch obv. JUDr. C.,

-dňa 17. 10. 2001 - výsluch svedka Z.,

-dňa 14. 11. 2001 - pribr. tlmočníka podľa § 28 Tr. Por. (k výsluchu Z.),

-dňa 15. 11. 2001 - výsluch svedka N.,

- výsluch svedka Ing. N.,

- výsluch svedka Z.,

-dňa 22. 11. 2001 - výsluch svedka M.,

- výsluch svedka Ch.,

- výsluch svedka D.,

-dňa 30. 11. 2001 - výsluch svedka JUDr. R.,

-dňa 03. 12. 2001 - výsluch svedka P.,

-dňa 06. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. B.,

-dňa 13. 12. 2001 - výsluch svedka Mgr. S.,

- výsluch svedka JUDr. B.,

-dňa 18. 12. 2001 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),

-dňa 07. 03. 2002 - výsluch svedka M.,

- výsluch svedka N.,

- výsluch svedka G.,

-dňa 21. 03. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,

- výsluch svedka T.,

- výsluch svedka Ing. G.,

-dňa 17. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. D.,

- výsluch svedka JUDr. P.,

- výsluch svedka JUDr. B.,

- výsluch svedka K.,

- výsluch svedka Mgr. Ž.,

-dňa 18. 04. 2002 - výsluch svedka JUDr. Š.,

- výsluch svedka Ing. M.,

-dňa 02. 07. 2002 - pribratie znalca Ing. A.,

-dňa 18. 07. 2002 - výsluch svedka Mgr. V.,

- výsluch svedka S.,

- výsluch svedka D.,

-dňa 12. 09. 2002 - výsluch svedka Š.,

-dňa 20. 09. 2002 - výsluch svedka JUDr. V.,

-dňa 27. 09. 2002 - výsluch svedka C.,

- výsluch svedka Ing. D.,

-dňa 10. 10. 2002 - výsluch svedka R.,

-dňa 22. 10. 2002 - výsluch svedka H.,

-dňa 29. 10. 2002 - výsluch svedka H.,

- výsluch svedka M.,

- výsluch svedka JUDr. Z.,

- výsluch svedka Š.,

- výsluch svedka K.,

-dňa 13. 11. 2002 - úkon vydania veci podľa § 78 ods. 1 Tr. por. (Š.),

-dňa 19. 12. 2002 - výsluch svedka G.,

-dňa 24. 01. 2003 - pribratie kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ ako znalca,

-dňa 28. 02. 2003 - pribratie znaleckej inštitúcie Lesoprojekt Z. do konania,

-dňa 03. 04. 2003 - obdržanie znal. posudku KEÚ PZ Bratislava,

-dňa 16. 04. 2003 - výsluch svedka JUDr. R. (dopočutie),

-dňa 08. 06. 2004 - konfrontácia obv. JUDr. C. a sv. Z.,

-dňa 16. 06. 2004 - obdržanie znal. posudku znaleckej inštitúcie Lesoprojekt,

-dňa 17. 06. 2004 - obdržanie znaleckého posudku znalca Ing. A.,

-dňa 24. 06. 2004 - výsluch svedka M.,

-dňa 27. 09. 2004 - výsluch svedka Bc. S.

Ako   to   vyplýva   aj   z vyššie   uvedeného   rozpisu   úkonov,   do   konania   bol   v súlade s ustanovením § 105 ods. 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa 02. 07. 2002 pribratý znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie poľnohospodársky lesný fond a to Ing. J. A., CSc. na ocenenie nehnuteľností - poľnohospodárskych pozemkov, ktoré boli predmetom dedičských   konaní   pridelených   JUDr.   C.   ako   zákonnému   sudcovi.   Pre   značnú   časovú náročnosť vyplývajúcu najmä z veľkého objemu týchto nehnuteľností a z potreby realizovať aj terénne šetrenie s cieľom upresniť zaradenie predmetných parciel do príslušných BPEJ (ale aj v dôsledku iných problémov, ktoré sa pri výkone znaleckej činnosti vyskytli) toto znalecké   skúmanie   bolo   skončené   a   obdržané   až   17.   06.   2004.   Predmetné   znalecké skúmanie aj napriek viacerým ústnym aj písomným urgenciám vyšetrovateľa trvalo tomuto znalcovi neobvykle dlho. Vyšetrovateľ zvažuje výrazné krátenie znalečného u menovaného znalca. Znalec najprv poukázal na to, že pri identifikácii parciel potrebuje využiť aj služby geodeta, požiadavku však nepredložil vyšetrovateľovi napriek tomu, že táto možnosť bola konzultovaná   so   znalcom   ešte   koncom   mesiaca   november   2003   (aj   v prítomnosti   dozor vykonávajúceho prokurátora vtedy ešte Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici). Nakoniec sa   so   skúmaním   vysporiadal   aj   bez   služby   geodeta   pri   identifikácii   parciel.   Znalec   sa vyšetrovateľovi   v priebehu   znaleckého   skúmania   javil   ako   málo   aktívny,   slabo spolupracoval s vyšetrovateľom.

Nakoľko medzi nehnuteľnosťami (predmet dedenia) boli aj nehnuteľnosti charakteru lesných pozemkov, uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 28. 02. 2003 bola v súlade s § 110 ods. 1 Trestného poriadku pribratá do konania znalecká inštitúcia - subjekt Lesoprojekt Z. Toto znalecké skúmanie bolo tiež realizované dlhšiu dobu a bolo predložené vyšetrovateľovi dňa 16. 06. 2004. Bolo totiž potrebné, aby sa prv zrealizovalo znalecké skúmanie znalcom Ing. A. a až potom sa dorealizovalo skúmanie touto znaleckou inštitúciou (aby nedošlo k prípadnej duplicite v ocenení niektorých parciel!), resp. aby znalci pri výkone znalečnej činnosti vzájomne spolupracovali.

Vyššie identifikované skúmania znalca (znaleckej inštitúcie) boli pre účely konania nevyhnutné   práve   z toho   dôvodu,   že   ocenenie   viacerých   nehnuteľností,   ktoré   boli predmetom   sporných   dedičských   rozhodnutí   sudcu   (ocenenie   v čase   protiprávnych rozhodnutí) determinuje hodnotu, ktorá predstavuje neoprávnený prospech (pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona). Práve výška tohto prospechu   zrejmá   z posudkov   je   dôležitá   pre   právne   posúdenie   veci   v tom   zmysle,   či do úvahy pripadá aj aplikácia kvalifikovanej skutkovej podstaty, hmotnoprávne definovanej v ods. 2 menovaného ustanovenia Trestného zákona.

Okrem   toho   bolo   do   spisu   zadovážené   veľké   množstvo   listinných   dôkazov, zadovážené   príslušné   spisy   dedičských   a exekučného   konania   (pridelené   JUDr.   C.   ako zákonnému   sudcovi),   ktoré   obsahujú   podporné   dôkazy   jednoznačne   usvedčujúceho charakteru vo vzťahu k obvinenému. Viackrát bolo potrebné spisový materiál predkladať na KP Banská Bystrica z dôvodov žiadosti obvineného o preskúmanie postupu vyšetrovateľa danej podľa ustanovenia § 167 Tr. poriadku, boli viackrát vznesené námietky zaujatosti, kde   v každom   prípade   týchto   podaní   sa   vyšetrovateľ   nevylúčil   z vykonávania   úkonov trestného konania. Tiež sú evidované podania, ktorými sa obvinený snaží o delegovanie vecí do iného kraja na výkon prokurátorského dozoru, kde však vec nebola odňatá z výkonu dozoru   Krajskej   prokuratúre   a prikázaná   do   konania   inej   prokuratúre.   Je   možné konštatovať, že aj množstvo rôznych podaní obvineného JUDr. C. v minulosti predlžovalo vyšetrovanie, sú to však podania opierajúce sa o zákonné ustanovenie Trestného poriadku, ktoré sú definované medzi právami obvineného.

Vec   bola   pomerne   zložitá   a rozsiahla   najmä   z hľadiska   znaleckých   skúmaní, realizovaných   jednak   ústavom   pribratým   do   konania   v súlade   s   §   110/1   Tr.   poriadku (Lesoprojekt Z.) a tiež do konania pribratým znalcom Ing. A., CSc. Ako som už uviedol, išlo o skúmanie   nehnuteľností   (pozemkov   charakteru   lesných   pozemkov,   ale   aj poľnohospodárskej   pôdy),   ktoré   boli   predmetom   dedenia   -   protiprávnych   rozhodnutí obvineného. Išlo o veľký objem nehnuteľností a znalci sa stretávali s rôznymi problémami objektívneho charakteru, ktoré sťažovali ich znaleckú činnosť (najmä zhoršená spolupráca so   Správou   katastra   vo   Veľkom   Krtíši   v predkladaní   podkladov   pre   výkon   znaleckého skúmania vyžiadaných vyšetrovateľom).

Vec ČVS: KUV-25/OVEK-2001 bola skončená dňa 11. 10. 2004 návrhom na podanie obžaloby podľa ustanovenia § 166 ods. 3 Trestného poriadku. Spisový materiál bude po dožurnalizovaní   o posledne   vykonané   úkony   predložený   v dohľadnej   dobe   na   Úrad špeciálneho   prokurátora   (ktorý   v súčasnosti   vykonáva   v predmetnej   veci   dozor v prípravnom konaní).   Vec je zdokumentovaná v spisovom materiáli o rozsahu viac ako 1 500 listov + doplňujúci spisový materiál (zrekonštruované náhradné spisy dedičských konaní, spisy dedičských konaní, spis exekučnej agendy Okresného súdu vo Veľkom Krtíši a iný spisový materiál podľa návrhu obvineného).

Čo sa týka Vašej konkrétnej otázky, či trestné konanie v označenej veci považujem za konanie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   uvádzam,   že   mám   za   to,   že   k určitým prieťahom zo strany znalca Ing. A. (pri realizácii znaleckého skúmania) došlo, avšak na tomto   prieťahu   nemá   subjektívne   zavinenie   orgán   činný   v dokumentovaní   predmetnej trestnej   veci.   Ten   vo   vzťahu   k tomuto   znalcovi   môže   aplikovať   len   inštitút   krátenia znalečného   v zmysle   relevantnej   platnej   právnej   úpravy,   čo   ako   vyšetrovateľ   budem v dohľadnej dobe aj aplikovať pri vyúčtovaní. Vec nebolo možné vyšetrovateľom rozhodnúť pri absencii znaleckých skúmaní, čo v danom prípade najmä predĺžilo trestné stíhanie. Tiež Vám oznamujem, že netrvám na verejnom ústnom pojednávaní.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   stíhaná na základe uznesenia   o vznesení   obvinenia   voči   nej.   Právna   neistota   sa   týka   toho,   či   orgán   činný v prípravnom   konaní (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne podanie   obžaloby alebo navrhne, v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob   konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

Trestný   poriadok   predpokladá,   že   v   prípravnom   konaní   môže   dochádzať   aj k prieťahom. Preto je v § 167 Trestného poriadku ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí   prokurátor   bez   meškania   vybaviť.   O   výsledku   preskúmania   musí   byť   žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu   právnej   neistoty   v trestnom   konaní   prípravnom   preto   dochádza   až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v trestnej veci sťažovateľa preskúmal   skutkovú   a právnu   zložitosť   veci   sťažovateľa,   ktorá   je   tvorená   skutkami, pre ktoré   je   stíhaný,   a   ich   právnou   kvalifikáciou,   jeho   správaním   v   priebehu   stíhania a napokon aj postupom krajského úradu.

Posudzovaná trestná vec sa zakladá na trestnom stíhaní sťažovateľa pre štyri skutky, z ktorých tri majú rovnaký právny a skutkový základ a štvrtý skutok sa týka inej právnej kvalifikácie a odlišného skutkového stavu. Trestné stíhanie začalo 11. júna 2001 po udelení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1449/2001.

Ústavný   súd   nepovažuje   skutky,   pre   ktoré   je   sťažovateľ   stíhaný,   za   také,   ktoré predstavujú osobitné ťažkosti pri dokazovaní. Vyplýva to z toho, že všetky skutky (až na trestný čin ohovárania) súvisia s pôsobením sťažovateľa ako sudcu Slovenskej republiky a posledný skutok sa opiera o písomné dôkazy, ktoré poskytol sám sťažovateľ tým, že ich zaslal   na   rozličné   adresy.   Ani   potreba   znaleckého   dokazovania   nie   je   takou   skutkovou komplikáciou,   ktorá   by   odôvodňovala   záver,   že   trestné   stíhanie   sťažovateľa   závisí od rozsiahlych skutkových zistení. Znalecké dokazovanie totiž malo za cieľ len ohodnotiť nehnuteľnosti   a   napriek   ich   objemu   sa   toto   ohodnotenie   dalo   vykonať   v primeranejšej lehote, ako to uznal aj krajský úrad. Právne posúdenie skutkov je súčasťou štandardnej rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a modality tohto posudzovania sú vysvetlené v rozsiahlej judikatúre najvyšších súdov (bývalej Československej republiky aj Slovenskej republiky).

Ústavný   súd   nezistil   žiadnu   okolnosť   (a   krajský   úrad   ju   ani   netvrdil),   ktorá   by znamenala spomalenie postupu vyšetrovania samotným sťažovateľom alebo okolnosťami, ktoré boli v príčinnej súvislosti s jeho úkonmi.

Postupu   krajského   úradu   možno   vyčítať   predovšetkým   to,   že   nariadil   znalecké dokazovanie (znalcom Ing. J. A., CSc.), ktoré trvalo bez primeraných dôvodov v podstate dva roky. Toto obdobie považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti krajského úradu, hoci v tejto   dobe   vykonal   výsluchy   svedkov   (aj   úkon   vydania   veci).   Na   tomto   konštatovaní nemení nič ani to, že vyšetrovateľ písomne a ústne urgoval znalca. Okrem toho od začatia trestného stíhania do podania návrhu na obžalobu (11. októbra 2004) uplynula doba takmer tri a pol roka (ústavný súd nechce uvažovať v tomto štádiu konania o výsledku preskúmania spisu   prokurátorom),   počas   ktorej   došlo   k viacerým   výsluchom   svedkov,   nariadeniu znaleckých dokazovaní a ku konfrontácii. Treba konštatovať, že pre záver o zbytočných prieťahov je dôležité to, že znalecké dokazovanie trvalo takmer dva roky, aj keď, ako to uznáva aj krajský úrad, na to neboli rozumné dôvody.

Preto   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   povaha   skutkov,   pre   ktoré   je   sťažovateľ stíhaný, ich právna kvalifikácia, jeho správanie a postup krajského úradu vo svojom súhrne treba kvalifikovať ako taký postup krajského úradu, ktorý je poznačený, najmä pre zdĺhavé znalecké   dokazovanie   (vyšetrovateľ   ešte   len   chce   za   to   vyvodiť   dôsledky,   hoci   pred nariadením znaleckého dokazovania aj počas neho mohol viackrát prijať oveľa účinnejšie opatrenia,   napríklad   poriadkové   opatrenie   až   po   nahradenie   znalca   inou   osobou   alebo inštitútom) zbytočnými prieťahmi. Tento záver súčasne znamená, že krajský úrad porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že trestné konanie prípravné pred krajským úradom bolo ku dňu rozhodovania senátu ústavného súdu skončené (11. októbra 2004 bol predložený návrh na podanie   obžaloby príslušnej   prokuratúre),   hoci   prípravné   konanie trvá,   nebolo potrebné rozhodnúť tak, že krajský úrad pod sp. zn. ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 je povinný konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez porušovania základného práva.

Ústavný   súd   na   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného   práva   považoval   za potrebné priznať sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre sťažovateľa v tejto veci je odôvodnené tým, že sťažovateľ ako trestne stíhaná osoba bola vystavená účinkom trestného stíhania počas doby, ktorá   sa   nedá   ničím   ospravedlniť,   pretože,   ako   to   bolo   zistené   počas   podstatnej   časti doterajšieho   konania,   sa   nevykonávali   úkony,   ktoré   by   napĺňali   účel   vyjadrený   v   §   1 Trestného poriadku, ale sa tolerovala nečinnosť, resp. neefektívny postup súdneho znalca.

Úspešnému   sťažovateľovi   ústavný   súd   podľa   §   36   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu 9 342 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).