znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 21/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PaedDr.   M.   J.,   N.,   ktorou   namieta porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 54/1994, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. M. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2008 doručená sťažnosť PaedDr. M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 54/1994 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Návrhom   zo   dňa   10.03.1994   som   sa   na   OS   NR   voči   odporcovi   domáhala vyporiadania   BSM   po   rozvode   nášho   manželstva.   Návrh   v   tejto   veci   som   podávala v situácii, kedy ma odporca nechal s tromi maloletými deťmi v byte, z ktorého odviezol takmer všetko zariadenie. Nemali sme z čoho jesť, deti si nemali kde písať úlohy. Museli sme si od tretích osôb požičiavať základné existenčné veci a prostriedky. Na súd som sa obrátila s tým, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty, ktorá pre mňa a moje tri vtedy maloleté deti nastala po rozvode môjho manželstva, správaním sa môjho bývalého manžela - odporcu. Predmetom vyporiadania bol okrem hnuteľných vecí aj členský podiel v OSBD N., viažuci sa k bytu...“

V ďalšej   časti   sťažovateľka   poukázala   na   to,   že „v   konaní,   v   ktorom   som navrhovateľkou proti odporcovi Ing. P. J... podávam túto sťažnosť na dlhotrvajúce prieťahy v   konaní,   nakoľko   nekonaním   súdu   došlo   k porušeniu   môjho   základného   práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného paragrafom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Podľa článku 127 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení zmien a podľa § 49 a nasl.   Zákona   č. 38/1993   Z. z.   O   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vo veci vedenej od 10.03.1994 do 04.05.2005 na OS Nitra pod č. k. 19C/54/199, po podanom odvolaní zo dňa 07.08.2005 proti Rozsudku OS NR č. k. 19C/54/1994-555 zo dňa 04.05.2005 bolo konanie   vedené   na   KS   NR   pod   č. k.   5Co 321/2005   a   po   rozhodnutí   NS   SR,   ako   súdu dovolacieho   bolo   konanie   ukončené   Rozsudkom   KS   NR   č. k.   5Co/240/2007   zo   dňa 29.09.2008.“.

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Z uvedených dôvodov môj stav právnej neistoty vyplýva z predlžovania konania o rozhodnutí vo veci samej, nakoľko som sa nevedela dostať k svojim peniazom, alebo k hnuteľným veciam, ktoré predstavovali pre mňa a moje deti v danom období existenciu. Pokiaľ by súdne konanie prebehlo v primerane dlhej dobe, nebola by som ja a moje deti vystavená takému strádaniu a tlaku, ako tomu bolo. Odporca nám nielen že nič nevrátil, ale okrem náhradného bytu,   užívania   všetkých spoločných hnuteľných a vecí patriacich deťom, ešte obdrží aj doplatok za vysporiadanie BSM. “

V závere sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1/ Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/54/1994 porušil základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

2/   M.   J.   priznáva   Ústavný   súd   SR   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 246.132,45 Sk...,   39.523,50 Sk...   za   súdny   poplatok   za   vyporiadanie   BSM,   8.060 Sk... za odvolanie na Krajsky súd v Nitre a 26.424 Sk... za dovolanie na Najvyšší súd SR, ktoré je jej Okresný súd Nitra povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania. Z judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/07) vyplýva, že ústavný súd je viazaný najmä návrhom na rozhodnutie (tzv. petitom) sťažnosti.

Sťažovateľka sa v petite svojej sťažnosti domáhala, aby ústavný súd vyslovil, že k porušeniu   jej   základného   práva   podľa   čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 54/1994.

Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už vyslovil, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom   súdnej   ochrany   podľa   dohovoru   (II. ÚS 71/97).   Z uvedeného   dôvodu   preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na   takto   vymedzený   účel   označených   práv   vyplýva,   že   ochranu   základnému   právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému   súdu   podaná   v čase,   keď   k namietanému   porušovaniu   práva   ešte   mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Keďže sťažovateľka sa ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní domáhala až   v čase,   keď   k porušovaniu   označených   práv   už   nemohlo   dochádzať,   ústavný   súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv sťažovateľky postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uvedených   v texte   sťažnosti,   ale   nie   v jej   petite,   ústavný   súd   to   s poukazom   na svoju predchádzajúcu judikatúru (napr. m. m. II. ÚS 65/07) považoval iba za súčasť argumentácie sťažovateľky. Navyše, podľa zistenia ústavného súdu na krajskom súde bolo napadnuté konanie právoplatne skončené 13. novembra 2008, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 240/2007 z 29. septembra 2008, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu   sp. zn. 19 C 54/1994   zo   4.   mája 2005   v spojení   s opravným   uznesením okresného súdu z 13. júla 2005. Pretože v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo už vo veci právoplatne rozhodnuté, ústavný súd poznamenáva, že by musel sťažnosť aj v časti smerujúcej   proti   krajskému   súdu   odmietnuť,   a to   aj   v prípade,   že   by   ho   sťažovateľka označila v návrhu na rozhodnutie vo veci samej ako ďalšieho porušovateľa jej práv.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde o ďalších požiadavkách sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti nerozhodoval a ani ju nevyzýval na odstránenie nedostatkov sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009