znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 209/2018-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa „čl. 8 ods. 1, 2“ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa „čl. 8 ods. 1, 2“ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:

„Okresný súd v Prešove vedie konanie 1Nt/1/2015, v ktorom sa rozhoduje o návrhu odsúdeného ⬛⬛⬛⬛ o obnove konania sp. zn. 1T/24/2007.

Dňa 21.12.2017 samosudca Okresného súdu v Prešove Mgr. Marián Polaček vo veci 1Nt/1/2015 predvolal odsúdeného ⬛⬛⬛⬛ na verejné zasadnutie, ktoré sa konalo dňa 08.02.2018. Podaním zo dňa 29.01.2018 odsúdený Okresnému súdu v Prešove oznámil, že sa verejného zasadnutia nezúčastní z dôvodu zaujatosti sudcu Okresného súdu v Prešove Mgr. Mariána Polačeka. Dňa 05.02.2018 ⬛⬛⬛⬛ nazrel do spisu 1Nt/1/2015 na Okresnom súde v Prešove. V spise sa nachádza žiadosť Okresného súdu v Prešove o predvedenie zo dňa 15.01.2018 ⬛⬛⬛⬛ adresovaná Okresnému riaditeľstvu PZ v Poprade na deň 08.02.2018. Dňa 05.02.2018 odsúdený podal osobne sťažnosť proti predvedeniu zo dňa 15.01.2018 Okresnému riaditeľstvu PZ v Poprade. Dňa 08.02.2018 policajti Okresného riaditeľstva PZ v Poprade realizovali v mieste trvalého pobytu sťažovateľov, na ulici ⬛⬛⬛⬛, predvedenie ⬛⬛⬛⬛ na Okresný súd v Prešove. Policajti počas úkonov zakrývali rukou priezor dverí, hlasne búchali na dvere a dožadovali sa otvorenia dverí. Počas úkonu sa nepreukázali ako policajti PZ a na výzvu sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ odmietli opustiť súkromný pozemok a nehnuteľnosť.

Policajti počas úkonu predvádzania na súkromnom pozemku neoprávnene požadovali od sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, keď sa vracala s nákupom z obchodu, aby preukázala svoju totožnosť. Sťažovateľka nemala doklad totožnosti u seba, chcela ísť pre doklad do bytu bez vpustenia do bytu policajtov. Policajti sťažovateľku na súkromnom pozemku zadržali a bez jej súhlasu ju nedobrovoľne za použitia hmatov predviedli na OR PZ Poprad, pričom jej boli spôsobené krvne podliatiny na ľavej ruke. Na OR PZ v Poprade jej policajt vytrhol telefón z ruky a chcel jej urobiť osobnú prehliadku.

Policajti OR PZ Poprad pri úkonoch predvádzania sťažovateľa porušili zákon o Policajnom zbore a Ústavu SR, a zasiahli do súkromného a rodinného života sťažovateľov. Nezákonným a neprimeraným výkonom policajných právomocí poškodili dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť sťažovateľov.“

Ako dôkaz ich tvrdení predložili sťažovatelia so sťažnosťou zápisnicu Okresnej prokuratúry Poprad z 9. februára 2018 o podaní trestného oznámenia.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal vec na ďalšie konanie a vydal tento nález: „1. Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, bytom

, občan SR, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.1, ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 8 ods. 1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ v Poprade porušené boli.

2. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, bytom

, občan SR, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.1, ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 8 ods. 1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ v Poprade porušené boli.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predpokladom úspešného uplatnenia ochrany namietaného porušenia základných práv a slobôd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd poznamenáva, že v konaní pred ústavným súdom boli sťažovatelia už viackrát poučení o právomoci ústavného súdu, ako i o náležitostiach podaní adresovaných ústavnému súdu predpísaných zákonom o ústavnom súde. Rovnako boli sťažovatelia poučení aj o povinnosti byť zastúpení advokátom vyplývajúcej z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo v danej veci nesplnili (pozri napr. sp. zn. Rvp 16925/2014, Rvp 1085/2015, Rvp 5138/2015, Rvp 3805/2016 a sp. zn. Rvp 1217/2017).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať sťažovateľov na odstránenie zisteného nedostatku, keďže sťažovatelia dosiaľ podali na ústavnom súde množstvo návrhov, resp. sťažností [ ⬛⬛⬛⬛ 24 návrhov a

15 návrhov], v rámci ktorých boli opakovane niekoľkokrát kvalifikovaným spôsobom oboznámení o zákonných náležitostiach návrhov podávaných ústavnému súdu.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži práve inštitút povinného právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom a povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2018