SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 209/05-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť R., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou riaditeľky Základnej školy B. v súvislosti so zabezpečovaním výučby predmetu náboženská výchova na Základnej škole B. a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť R. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2005 doručená sťažnosť R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného práva podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nečinnosťou riaditeľky Základnej školy B. (ďalej len „riaditeľka základnej školy“) v súvislosti so zabezpečovaním výučby predmetu náboženská výchova na Základnej škole B. (ďalej aj „základná škola“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Týmto dávam opakovanú sťažnosť vo veci odmietnutej Ústavným súdom SR uznesením III. ÚS 156/05-5 zo dňa 1. júna 2005, a doplňujem ju o právne nové významné skutočnosti, opierajúce sa o zákon č. 308/1991 Z. z., ktorý je nad právny názor vyjadrený v predchádzajúcich odmietnutiach sťažnosti vo veci na ÚS SR (...).“
Sťažovateľka v sťažnosti cituje z ustanovení zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností a opisuje skutkový stav v čom vidí porušenie základného práva podľa čl. 24 ods. 3 ústavy v spojitosti s nečinnosťou riaditeľky základnej školy, ktorá 1. júla 2002 odmietla predĺžiť katechétke farnosti M. K. pracovnú zmluvu, na základe ktorej vyučovala na základnej škole predmet náboženská výchova.
Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vydal toto uznesenie:«Nečinnosťou riaditeľky Základnej školy v B. je porušené základné ústavné právo cirkvi garantované v Ústave SR v čl. 24 ods. 3, „nezávisle od štátnych orgánov“ zabezpečiť výučbu náboženstva. Ústavný súd SR prikazuje riaditeľke Základnej školy v B., aby vo veci konala.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu 19. júla 2005 podanie, ktoré sa týkalo toho istého predmetu konania, ktoré posudzoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 1. júna 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 156/05.
Ako vyplýva i z argumentácie samotnej sťažovateľky, ústavný súd už rozhodoval vo veci namietaného porušenia jej základného práva zaručeného v čl. 24 ods. 3 ústavy postupom riaditeľky základnej školy spočívajúcim v nepredĺžení pracovnej zmluvy katechétke farnosti v súvislosti so zabezpečovaním výučby predmetu náboženská výchova na Základnej škole B., a to naposledy na základe jej sťažnosti z 20. apríla 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 156/05.
Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnila sťažovateľka aj v tomto konaní. Tvrdí, že bolo porušené jej základné právo podľa čl. 24 ods. 3 ústavy nečinnosťou riaditeľky Základnej školy B.
Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol vo veci sp. zn. III. ÚS 156/05.
Z porovnania obsahu terajšej sťažnosti s obsahom sťažnosti sťažovateľky vo veci sp. zn. III. ÚS 156/05 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nejde o totožné veci. Obidve sťažnosti sú založené na tých istých skutkových a právnych skutočnostiach relevantných z hľadiska posudzovaného prípadu a týkajú sa tých istých subjektov (sťažovateľky a riaditeľky základnej školy).
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
V tomto rozsahu sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd s vecou, o ktorej ústavný súd už rozhodol, preto bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2005