znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 208/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v spojení   s čl.   14   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresnej prokuratúry Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. Pc 16/10 a jej prípisom z 12. apríla 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2010 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 149 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 14 dohovoru postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pc 16/10 a jej prípisom z 12. apríla 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 2 C 106/09 domáha od Slovenskej republiky náhrady škody vyplývajúcej zo zodpovednosti štátu a jeho orgánov pri výkone verejnej moci.

Sťažovateľ   podal   na okresnej   prokuratúre   30.   marca   2009   podnet,   ktorým   sa   na základe ustanovenia § 35 ods. 2 písm. k) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) domáhal vstupu prokurátora do už začatého konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 106/09, avšak neúspešne.

Prokurátorka   okresnej   prokuratúry   na   sťažovateľov   podnet   odpovedala   prípisom č. k. Pc 16/10-3 z 12. apríla 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

„Na   základe   Vášho   podnetu   na   vstup   do   konania   vedeného   Okresným   súdom v Bardejove pod sp. zn. 2 C 106/09 vo veci náhrady škody zo zodpovednosti štátu a jeho orgánov pri výkone verejnej moci na základe Vašej žaloby proti Slovenskej republike – Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a spol. som na Okresnom súde v Bardejove nahliadla   do   vyššie   uvedeného   spisu.   Zistila   som,   že   v uvedenej   veci   bolo   vykonané dokazovanie a konanie bolo uznesením súdu odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 písm. k) zákona č. 99/1963 v znení neskorších zmien a doplnkov – Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) – prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone   verejnej   moci   nezákonným   rozhodnutím   alebo   nesprávnym   úradným   postupom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že je to právo prokurátora, nie jeho povinnosť. Po nahliadnutí do na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu som zistila, že vo veci bolo vykonané dokazovanie a súd podľa ustanovenia § 156 ods. 2 OSP odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku. Po zvážení uvedeného som dospela k rozhodnutiu, že právo vstúpiť do vyššie uvedeného konania nevyužijem. V prípade, že nebudete s vyhláseným rozsudkom spokojný, OSP Vám ako účastníkovi konania priznáva právo podať riadny opravný prostriedok a po jeho   vyčerpaní aj   právo   podať mimoriadne opravné   prostriedky za zákonom   splnených predpokladov.“

Sťažovateľ zastáva názor, že z čl. 149 ústavy, ako aj príslušných ustanovení zákona č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“)   vyplývala   v záujme   ochrany   jeho   práv   povinnosť   okresnej   prokuratúry vstúpiť do súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 106/09, pričom ak okresná   prokuratúra   tak   nekonala,   došlo   k odmietnutiu „inej   právnej   ochrany   v rámci súdneho konania zo strany bardejovskej prokuratúry, jej listom, zo dňa 12. 4. 10...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústavy SR na riadnu súdnu a inú právnu ochranu v spojení s jej čl. 149 a 1 i právami Dohovoru – jeho čl. 6/1 na spravodlivý   súdny   proces   v   spojení   s   jeho   čl.   14,   postupom   Okresnej   prokuratúry v Bardejove v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 2 C 106/09 porušené boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR (slovom tritisíc   eur),   ktoré   je   mu   Okresná   prokuratúra   v   Bardejove   povinná   zaplatiť   do   2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3. Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania do 15-dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Súčasťou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu ním označených práv podľa ústavy a dohovoru došlo tým, že okresná prokuratúra na základe jeho podnetu (žiadosti o vstup prokurátora do súdneho konania) odmietla vstúpiť do súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 106/09, čo mu oznámila v prípise č. k. Pc 16/10-3 z 12. apríla 2010.

Podľa § 35 ods. 2 písm. k) OSP prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

V danom   prípade   možno   žiadosť   sťažovateľa   o vstup   okresnej   prokuratúry   do súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 106/09 považovať za podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty   bezprostredne   nadriadený   prokurátor   (§   53   ods.   1).   Podľa   §   33   ods.   2   zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote   upovedomí   podávateľa   podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní podnetu   je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54 ods.   2 zákona   o   prokuratúre),   teda   v   namietanom   prípade príslušný krajský prokurátor.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   považoval   za potrebné   zdôrazniť,   že   jeho   právomoc   rozhodovať   o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.

Zmyslom a účelom princípu   subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry považuje podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.). Použitie týchto právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   a   teda   i   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Súčasťou štandardnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že vynechanie podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedku nápravy uplatňovaného v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o   prokuratúre   v danom   prípade   poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresnej prokuratúry, ktorá prípisom č. k. Pc 16/10-3 z 12. apríla 2010 odmietla jeho podnet – žiadosť o vstup do súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 C 106/09.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatoval,   že   sťažovateľ   v danom   prípade nepožiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 zákona o prokuratúre, t. j. nevyčerpal všetky právne prostriedky na ochranu svojich práv, ktoré mu zákon o prokuratúre v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu účinne poskytuje.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1 v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2010