znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 208/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8 Co 457/06-70 z 31. októbra 2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 17 C 163/01-45 zo 14. augusta 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2007 doručená   sťažnosť J. Ď.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č. k.   8 Co 457/06-70 z 31. októbra 2006 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 163/01-45 zo 14. augusta 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 22. januára 2001 podal okresnému súdu návrh „na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. KN 417, predtým KN 152 v k. ú. S., ktorého je z titulu dedenia majoritným vlastníkom v podiele 10/16-in, pretože jeho vlastnícky vzťah a základné právo podľa čl. 20 odst. 1, odst. 3 Ústavy SR,   je ostatnými spoluvlastníkmi,   hlavne však spoluvlastníčkou v 1 rade J. Ď., sústavne porušovaný“.

Sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o zabezpečenie   identifikácie   predmetnej nehnuteľnosti   súdnym   znalcom.   Okresný   súd   ho   napriek   tejto   skutočnosti   výzvou z 24. januára   2001   požiadal,   aby   mu   v lehote   7   dní   predložil   identifikáciu   predmetnej nehnuteľnosti.   Sťažovateľ   na   túto   výzvu   reagoval   1.   februára   2001,   keď   predložil okresnému súdu viaceré písomnosti.

Okresný súd uznesením z 2. mája 2006 vyzval sťažovateľa na odstránenie „vád, ktoré   sa   zhodujú   s požiadavkou   sťažovateľa   na   identifikáciu   pozemku   parc.   č.   152, evidovaného   na   LV   1068,   súdnym   znalcom“. Sťažovateľ   na   výzvu   reagoval   podaním z 9. mája   2006,   v ktorom   doplnil   požadované   údaje, opätovne   požiadal   o zameranie pozemku   súdnym   znalcom   a súčasne   v   prílohe   zaslal   potvrdenie   o prevzatí   zákazky   na vyhotovenie   geometrického   plánu   pre   právne   vyporiadanie   predmetnej   nehnuteľnosti súdnym znalcom.

Napriek uvedenému okresný súd uznesením č. k. 17 C 163/2001-45 zo 14. augusta 2006 podanie sťažovateľa odmietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 24. augusta 2006 odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 457/06-70 z 31. októbra 2006 uznesenie okresného   súdu   zo   14.   augusta   2006   potvrdil.   Okresný   súd   následne   uznesením č. k. 17 C 163/01-85   z 2.   marca   2007   odmietol   žiadosť   sťažovateľa   o oslobodenie   od súdnych   poplatkov   v rámci   dovolacieho   konania.   Krajská   prokuratúra   v Žiline   listom z 25. mája 2007 odmietla podnet sťažovateľa „na obnovu konania pre porušenie zákona a Ústavy SR zo dňa 22. 3. 2007“.

Podľa sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Žiline došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ako aj čl. 48 ods. 2   ústavy   a tiež   aj „k   zneužitiu   vlastníckeho   práva   nájmu   sťažovateľa“ a   súdy rozhodujúce   v tejto   veci   svojimi   rozhodnutiami „obišli“ jeho „právo   vlastniť   majetok a nerušene ho užívať, ako aj právo súdnej ochrany pred porušovaním základných práv a slobôd sťažovateľa a jeho právo na primerané zabezpečenie v starobe a ochranu zdravia, ktorá   je   ako   ZŤP   narušená   pre   nedostatok   finančných   prostriedkov,   ktoré   súd   pri oslobodzovaní od súdnych poplatkov nezohľadnil“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v danej veci takto rozhodol:

„Zamietnutím žalobného návrhu sťažovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. KN 417, vedeného na LV č. 1068, k. ú. S. po parcelným číslom 152, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na právo vlastniť majetok a nerušene ho užívať, bez cudzieho zásahu, upraveného v čl. 20 odst. 1, odst. 3, odst. 4, Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Krajského súdu uznesením zo dňa 31. 10. 2006, č. k. 8 Co/457/2006-70 v spojení s uznesením Okresného súdu v Žiline č. k. 17 C 163/2001-45 zo dňa 14. 8. 2006 sa zrušujú.

Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy v predmetnej veci   malo   dôjsť   uznesením   krajského   súdu   č. k.   8   Co   457/06-70   z 31.   októbra 2006 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 17 C 163/01-45 zo 14. augusta 2006.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie   je jej   podanie   v zákonom   stanovenej   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   8   Co   457/06-70 z 31. októbra   2006   v spojení   s uznesením   okresného   súdu   č.   k.   č.   k.   17   C   163/01-45 zo 14. augusta 2006 nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2006.

Sťažnosť sťažovateľa z 30. júla 2007 bola daná na poštovú prepravu 1. augusta 2007 (ústavnému súdu bola doručená 3. augusta 2007).

V rámci odôvodnenia svojej sťažnosti sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že ochrany svojich práv sa domáhal aj prostredníctvom podnetu na podanie mimoriadneho dovolania z 22. marca 2007 adresovaného generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Na uvedený   podnet sťažovateľa   odpovedala   Krajská   prokuratúra   v Žiline listom   z 25.   mája 2007,   v ktorom   konštatovala,   že   po   preskúmaní   spisového   materiálu   vo   veci   vedenej okresným súdom pod sp. zn. 17 C 163/01 „...splnenie zákonných podmienok na aplikáciu mimoriadneho   opravného   prostriedku,   uvedených   v ustanovení   §   243e   ods.   1   a nasl. Občianskeho súdneho poriadku... som nezistil...“.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne,   nemožno považovať   za   účinné   právne   prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Preto podnet na podanie mimoriadneho dovolania nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou   sťažovateľa   využiť   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ale   naplnením   skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03).

Sťažovateľ sa teda ochrany svojich označených práv domáhal až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2007