znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 207/2011-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júla 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho o sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. Š. B.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod   sp. zn.   5 C 140/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp. zn. 16 C 6/2002), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o.,   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod   sp. zn.   5 C 140/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp. zn. 16 C 6/2002)   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Piešťany   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 140/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti K., s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti   K., s. r. o., trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Š. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Š. B., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd 2“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 140/2008, pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd 1“) pod sp. zn. 16 C 6/2002, o zaplatenie sumy 905 295,80 Sk (30 050,32 €) s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že konanie o jej návrhu z 10. januára 2002 pôvodne začalo na okresnom súde 1 pod sp. zn. 16 C 6/2002, pričom od roku 2008 pokračuje na opätovne zriadenom okresnom súde 2 pod sp. zn. 5 C 140/2008.

Sťažovateľka ďalej uviedla:„Od podania žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal proti žalovaným v I. rade Mgr. Ľ. K., bytom S., a žalovanou v II. rade, L. K., bytom tamtiež, o zaplatenie 905.295,80 Sk s prísl. na Okresnom súde v Trnave sa začalo pojednávať vo veci dňa 27. 04. 2004. Súd odročil pojednávanie na deň 13. 05. 2004 pre neprítomnosť oboch odporcov. Pojednávanie dňa 13. 05. 2004 pre opätovnú neprítomnosť oboch odporcov a stanovil ďalší termín na deň 03. 06. 2004. Pojednávanie 03. 06. 2004, na ktorom boli všetci účastníci konania odročil na deň   31. 08. 2004.   Pojednávanie   dňa   31. 08. 2004   súd   odročil   na   deň   30. 09. 2004.   Súd pojednávanie zo dňa 30. 09. 2004 odročil na neurčito, za účelom vypracovania uznesenia o uložení poriadkovej pokuty obom odporcom. Ďalší termín pojednávania súd stanovil na deň 08. 09. 2005, na ktoré sa odporcovia nedostavili. Súd im uložil ďalšiu poriadkovú pokutu   a   odročil   pojednávanie za   účelom znaleckého dokazovania.   Od   tohto   ostatného pojednávania t. j. od 08. 09. 2005 ani OS v Trnave, a po prevzatí veci OS v Piešťanoch ani tento súd do dnešného dňa nekoná.

Sťažovateľ, zaslal som písomnú sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 24. 08. 2009, v ktorom som sa sťažoval na prieťahy v konaní a žiadal som súd, aby bezodkladne začal konať.

Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 30. 09. 2009, sťažovateľovi predsedníčka súdu, chronologicky popísala stav veci, ako som ho uviedol v merite veci vyššie, a okrem toho aj stav konania vo veci vydania predbežného opatrenia – zákazu disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré mali v tom čase vo vlastníctve titulom BSM obaja žalovaní.

Tento   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   sťažovateľ   podával   13. 03. 2007 a Okresný   súd   o   ňom   rozhodol   dňa   22. 03. 2007,   proti   ktorému   sa   odvolali   žalovaní v I. a II. rade dňa 11. 04. 2007, Okresný súd v Trnave predložil toto odvolanie na Krajský súd dňa 26. 04. 2007. Krajský súd dňa 09. 11. 2007 vrátil spis Okresnému súdu v Trnave ako predčasne predložený, o to z dôvodu údajného pochybenia pri vyhotovení uznesenia pri uložení poriadkovej pokuty žalovaným v I. a II. rade. Následne po vzniku Okresného súdu v Piešťanoch,   vec   bola   pridelená   na   ďalšie   konanie   v zmysle   Opatrenia   1 SprR/9/2009 zo dňa   13.   07.   2009   do   oddelenia   zákonnej   sudkyne   JUDr.   K.   dňa   27.   07.   2009,   keď predtým bola vyňatá z oddelenia Mgr. K. A.“

Sťažovateľka   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1./ Základné   právo   Obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o.,   so sídlom   B.,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   znení   protokolov   č. 3,   5,   8   postupom Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/140/2008 porušené bolo. 2/ Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 5 C/140/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 33.000,- € (tridsaťtritisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., so sídlom B., priznáva úhradu trov konania v sume 987,50 € (slovom deväťstoosemdesiatsedem eur, päťdesiat centov), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť na účet jej advokáta JUDr. Š. B., advokátovi, so sídlom T., č. ú.... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. júna 2011 predsedníčku okresného súdu 2, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu 2 vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 16. júna 2011 (sp. zn. Spr 391/11, doručenom ústavnému súdu 20. júna 2011) okrem iného uviedla:„Z obsahu spisu vedeného pod sp.   zn.   5C/140/2008 vyplývajú nasledovné úkony súdu:

- návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Trnava doručený dňa 10. 01. 2002,

-   posledné   pojednávanie   vo   veci   sa   na   Okresnom   súde   Trnava   konalo   dňa 08. 09. 2005 a bolo odročené za účelom vypracovania uznesenia o uložení poriadkovej pokuty odporcom v 1. a 2. rade s tým, že následne bude do konania prizvaný znalec,

-   dňa   24.   10.   2005   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   odvolanie   odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

- v dôsledku uvedeného odvolania bol spis Okresným súdom Trnava dňa 11. 11. 2005 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave,

- dňa 26. 04. 2006 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu Trnava   bez   rozhodnutia   o   podanom   odvolaní,   za   účelom   odstránenia   vytknutých nedostatkov,

- dňa 30. 06. 2006 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podanom odvolaní odporcov,

- dňa 04. 10. 2006 bol spis opätovne Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu Trnava bez rozhodnutia s odôvodnením, že vyhotovené uznesenie na čl. 146 spisu nie je v zhode so znením vyhláseným na pojednávaní a je aj nesprávne datované,

- dňa 17. 10. 2006 vydal Okresný súd Trnava uznesenie (opravné) č. k. 16C 6/02- 167, ktorým opravil vytknuté vady,

- dňa 19. 01. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava opätovne doručený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o vyššie uvedenom odvolaní odporcov,

-   dňa   13.   03.   2007   bol   Okresnému   súdu   Trnava   doručený   návrh   navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave prípisom zo dňa   15.   03.   2007   (čl. 175)   spis   zapožičal   späť   Okresnému   súdu   Trnava   za   účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

-   dňa   22.   03.   2007   okresný   súd   Trnava   uznesením   sp. zn.   16C   6/02   nariadil predbežné opatrenie,

- dňa 11. 04. 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie odporcov proti nariadenému predbežnému opatreniu,

- dňa 26. 04. 2007 bol spis Okresným súdom Trnava predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

- dňa 09. 11. 2007 bol spis Krajským súdom v Trnave vrátený Okresnému súdu Trnava bez rozhodnutia o podanom odvolaní za účelom odstránenia vytknutých vád,

- v dôsledku reorganizácie súdnictva je predmetné konanie od 01. 01. 2008 vedené na Okresnom súde Piešťany,

- dňa 22. 07. 2010 vydala zákonná sudkyňa JUDr. M. uznesenia č. k. 5 C/140/2008- 210 a č. k. 5C/140/2008-212, ktorými opravila vady vytýkané Krajským súdom v Trnave - uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24. 11. 2010,

- následne bol spis dňa 12. 01. 2011 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaniach odporcov proti uzneseniam Okresnému súdu Trnava o uložení poriadkových pokút a o nariadení predbežného opatrenia,

- Krajský súd v Trnave o podaných odvolaniach rozhodol uzneseniami 24Co/6/2011- 231 zo dňa 22. 02. 2011 a 24Co/7/2011-235 zo dňa 02. 03. 2011,

- spis bol z Krajského súdu v Trnave doručený tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2011,

-   dňa   14.   06.   2011   dala   zákonná   sudkyňa   do   spisu   úpravu   na   doručenie   výzvy účastníkom, aby v lehote 30 dní doručili súdu prípadné znenie otázok na znalca, za účelom nariadenia   znaleckého   dokazovania   vo   veci,   z   dôvodu   ktorého   bolo   odročené   posledné pojednávanie vo veci dňa 08. 09. 2005 Okresným súdom Trnava a súčasne s touto výzvou budú   účastníkom   doručené   aj   vyššie   uvedené   rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Trnave, nakoľko nejde o rozhodnutia v merite veci

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“

Ústavný súd zistil zo spisu rovnaké skutočnosti o procesných úkonoch okresného súdu 2, ako sú uvedené vo vyjadrení jeho predsedníčky, a preto z nich vychádzal.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené vyzval 27. júna 2011 sťažovateľku, aby sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu 2, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Sťažovateľka vo svojom podaní z 1. júla 2011 (doručenom ústavnému súdu 6. júla 2011) okrem iného uviedla:

„Okresný   súd   v   Piešťanoch   vo   svojom   vyjadrení   sám   potvrdil,   že   v   merite   veci v konaní č. 5 C/140/2008 (pôvodne vedenom na OS Trnava sp. zn. 16 C 6/2002) doteraz nekonal,   pričom   procesnými   pochybeniami   vydaných   uznesení   tiež   spôsobil   prieťahy v konaní.   Vyjadrenie   prvostupňového   súdu   je   vlastne   opisom   upovedomenia   vybavenia sťažnosti pod č. Spr 619/2009, zo dňa 30. 09. 2009, na sťažnosť, na prieťahy v konaní predmetného sporu. Zákonná sudkyňa až 14. 06. 2011 dala do spisu úpravu na doručenie výzvy   účastníkom,   na   prípadné   znenie   otázok   na   znalca,   a   to   od   pojednávania   dňa 08. 09. 2005.“

Vzhľadom na to, že účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie   ústavný   súd   v   súlade   s   § 30   ods. 2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáhala   aj   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného   v   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   konania,   ktoré   začalo   10.   januára   2002   pred   okresným   súdom 1 a pokračovalo   od   1.   januára   2008   pred   okresným   súdom   2,   je   rozhodovanie   o   návrhu na zaplatenie   sumy   905 295,80   Sk   (30 050,32   €)   s príslušenstvom   z   titulu   pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu sťažovateľky s odporcom. Ide o vec, ktorá tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nie je právne ani skutkovo zložitá.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky, ktorá je v tomto spore žalobkyňou, v súvislosti s prieťahmi v konaní.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliada aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa   konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ústavný súd posudzoval postup okresného súdu 1 a okresného súdu 2 ako jeden celok.

a) Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu 2 a zo súdneho spisu vyplynulo, že sťažovateľka podala 10. januára 2002 okresnému súdu 1 návrh na vydanie predbežného opatrenia, doplnený 25. februára 2002 o návrh na vydanie platobného rozkazu, resp. na nariadenie pojednávania.

Okresný súd 1 zamietol 8. apríla 2002 návrh na vydanie predbežného opatrenia. Po odvolaní sťažovateľky a neskoršom späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   č. k.   11 Co 372/02-70 zo 16. októbra 2002 konanie v tejto časti zastavil.

Okresný súd 1 nariadil prvé pojednávanie po vyše dvoch rokoch od začatia konania na   27.   apríl   2004.   Po   dvojnásobnom   odročení   sa   uskutočnilo   pojednávanie   nariadené na 3. jún 2004. Na tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania, pričom odporcovia navrhli nariadiť znalecké dokazovanie a výsluch svedkov.

Okresný súd 1 ďalej nariadil pojednávanie na 31. august 2004, ktoré bolo odročené na 30. september 2004. Na pojednávaní 30. septembra 2004 sa nezúčastnili odporcovia, preto   okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   s   tým,   že   odporcom   bude   uložená poriadková pokuta (táto bola uložená uznesením č. k. 16 C 6/02-128 z 1. októbra 2004). Po neúspešnom   a   neefektívnom   doručovaní   počas obdobia   jedného   roka   okresný   súd   1 nariadil pojednávanie na 8. september 2005, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti odporcov. Na   tomto   pojednávaní   bol   vypočutý   predvolaný   svedok   a   odporcom   bola   uložená poriadková pokuta po 20 000 Sk (uznesením č. k. 16 C 6/02-146 zo 16. septembra 2005; opravným   uznesením   uvedený   správny   dátum   8.   september   2005).   Okresný   súd   1   tiež konštatoval, že do konania bude prizvaný znalec.

Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podali odporcovia odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu 1 doručené 24. októbra 2005.

Od pojednávania nariadeného na 8. september 2005, ktoré sa týkalo aj prizvania znalca   do   konania,   okresný   súd   1   už   nenariadil   žiadne   pojednávanie   a   len   opakovane predkladal   neúplný   spis   krajskému   súdu   (ktorý   mu   spis   viackrát   vrátil   pre   nesplnenie formálnych náležitostí) v súvislosti s odvolaniami odporcov proti označenému uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty a proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

b) Okresný súd 2 potvrdil, že 3. decembra 2007 bol prijatý návrh na začatie konania sťažovateľky, ktorý bol pridelený zákonnej sudkyni pod sp. zn. 5 C 140/2008 (pridelený novej zákonnej sudkyni 27. júla 2009 a ďalšej zákonnej sudkyni 1. júla 2010).

Dňa 22. júla 2010 okresný súd 2 vydal opravné uznesenia k uzneseniu okresného súdu 1 o uložení poriadkovej pokuty č. k. 16 C 2/02-146 z 8. septembra 2005.

Krajský súd uznesením č. k. 24 Co 6/2011-231 z 22. februára 2011 zrušil napadnuté uznesenie   okresného   súdu   1   o uložení   poriadkovej   pokuty   č.   k.   16   C   2/02-146 z 8. septembra 2005 v znení opravných uznesení okresného súdu   1 a okresného súdu   2 v časti   uloženia   poriadkovej   pokuty   odporcovi   1   a   v   časti   uloženia poriadkovej   pokuty odporkyni 2 ho zmenil tak, že odporkyni 2 uložil poriadkovú pokutu 200 €.

Krajský   súd   v   rámci   konania   o   odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   1 č. k. 16 C/6/2002-183   z 22.   marca   2007   o nariadení   predbežného   opatrenia   po   vyjadrení sťažovateľky, ktorá navrhla predbežné opatrenie zrušiť, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, uznesením č. k. 24 Co 7/2011-235 z 2. marca 2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením, že v čase rozhodovania o ňom bolo už bezpredmetné (nehnuteľnosť žalovaní už predali).

Okresný   súd   2   od   pridelenia   veci   –   v   súvislosti   s   reorganizáciou   súdnictva a s prechodom agendy okresného súdu 1 – v období od 1. januára 2008 do 22. júla 2010, keď vydal 22. júla 2010 opravné uznesenie, na základe ktorého opravil výrok uznesenia okresného súdu 1 č. k. 16 C 2/02-146 z 8. septembra 2005, neurobil vo veci samej žiadny úkon. Až 14. júna 2011 vyzval odporcov, aby doručili okresnému súdu 2 prípadné znenie otázok   na   znalca   na   účely   nariadenia   znaleckého   dokazovania   (potreba   znaleckého dokazovania   vyplynula   ešte   z   pojednávania   okresného   súdu   1   v   tejto   veci   konaného 8. septembra   2005,   resp.   z   návrhu   odporcu   z   3.   júna   2004).   Z   uvedeného   vyplýva,   že okresný 2 súd bol vo veci nečinný približne tri a pol roka, teda prakticky počas celého obdobia, s ktorým sa spája jeho príslušnosť vo vzťahu k predmetnej veci.

Podľa názoru ústavného súdu v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť skutočnosť, že v namietanom konaní prvostupňový súd (okresný súd 1 a okresný súd 2) počas obdobia deväť a pol roka od podania návrhu neprijal meritórne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   uzavrel,   že   v   konaní   sp. zn. 5 C 140/2008   (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.   16 C 6/2002)   došlo   nečinnosťou a neefektívnou   činnosťou   prvostupňového   súdu   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo nečinnosťou, prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci sťažovateľky nebolo ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   33   000   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď uviedla:

„Sťažovateľ má za to, že k porušeniu základných práv sťažovateľa došlo nečinnosťou súdu, preto je naplnený cieľ primeraného finančného zadosťučinenia, a teda naplnenia ochrany   porušeného   základného   práva,   a   to   nielen   deklaratórnym   potvrdením,   ale aj priznaním finančného zadosťučinenia v sume 33.000,- €.

Túto výšku uplatnenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, zdôvodňujem jednak výškou žalovanej pohľadávky v sume 30.050,30,- €, ktorá pri 17,6 % úroku ročne od podania žaloby od 10. 01. 2002 do 1. 4. 2011 presahuje už žalovanú istinu, pretože tento úrok narástol na sumu 48.772,- €.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku konania   okresného   súdu   2   vedeného   pod   sp. zn.   5 C 140/2008   (pôvodne   vedeného   pod sp. zn.   16 C 6/2002)   deväť   a   pol   roka   a   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu (správanie   sťažovateľky)   a   to,   že   konanie vo   veci   sťažovateľky   nebolo do   rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené aj vzhľadom na   predmet   konania   priznať   sťažovateľke   sumu   8   000   €   ako   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľke,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   jej   právneho   zastupovania   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátom JUDr. Š. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať trovy konania v sume 987,50 € za dva úkony právnej služby bez toho, aby vyčíslila, z čoho pri formulovaní tejto požiadavky vychádzala.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €, t. j. spolu 247 €, čo spolu s režijným paušálom   2   x   7,41   €,   t. j.   14,82   €   (§ 16   ods. 3   vyhlášky),   predstavuje   sumu   261,82   €. Ústavný   súd   vychádzal   pritom   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd 2 povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011