znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 207/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   24. septembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána   Lubyho v   konaní   o sťažnosti   A. M., K.;   A. K., K.;   D. K., K.,   a D. K. ml., K., zastúpených advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 345/2000   (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 590/1997), za účasti Okresného súdu Košice II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   A. M.,   A. K.,   D. K.   a D. K. ml.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 C 590/1997)   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 345/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému po 100 000 Sk   (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   im   je   Okresný   súd   Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. trovy   konania   v sume   21 846,40 Sk   (slovom   dvadsaťjedentisícosemstoštyridsaťšesť slovenských korún a štyridsať halierov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Rastislava Belanského, Hlavná 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 207/08 z 3. júla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. M., A. K., D. K. a D. K. ml. (ďalej len „sťažovatelia“)   doplnenú   podaním   z 22. mája   2008,   ktorou   namietali   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 345/2000   (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 590/1997) (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 10. júna 1997 okresnému súdu žalobu o náhradu   škody   zo   zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   prevádzkou   dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcovi v I. a II. rade.

Keďže   napadnuté   konanie   nebolo   dosiaľ   právoplatne   skončené,   sťažovatelia   sa domáhajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Ďalej   sa   domáhajú,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   v ich právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 79/2008 zo 16. júla 2008 doručeným ústavnému súdu 22. júla 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„- predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný predovšetkým s ohľadom na nutnosť rozsiahleho znaleckého dokazovania a vypočutia väčšieho počtu svedkov.

- zo spisu neboli zistené prekážky postupu súdu podľa § 107a nasl. Občianskeho súdneho   poriadku.   Konanie   bolo   prerušené   z   dôvodu   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok žalovaného v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/91 Zb., o čom boli účastníci konania cestou svojho právneho zástupcu upovedomení.

- za   prieťah   spôsobený   sťažovateľmi   možno   považovať   obdobie   od   15. 3. 2002 do 20. 5. 2002,   keďže   sťažovatelia   si   nesplnili   svoju   povinnosť   uloženú   im   uznesením na pojednávaní dňa 15. 2. 2002 v súdom stanovenej lehote 30 dní.

- dĺžka   predmetného   konania   je   ovplyvnená   predovšetkým   nutnosťou   rozsiahleho znaleckého   dokazovania,   keď   v   konaní   bolo   nevyhnutné   nariadiť   niekoľko   znaleckých dokazovaní   a spis bol   jednotlivým ustanoveným znalcom zasielaný postupne.   V   jednom prípade   došlo   i   k   zmene   ustanoveného   znalca,   čo   trvanie   sporu   tiež   nepriaznivo ovplyvnilo.“

Sťažovatelia podaním doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2008 zaujali stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„1. Sťažovatelia   majú   za   to,   že   ich   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 15 C 345/2000 (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.:   13 C 590/1997)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II porušené bolo.

2. Sťažovatelia sa stotožňujú s tým, že posudzovaná vec je skutkovo náročná. Avšak žiadne   okolnosti,   či   už   skutkové   alebo   právne,   nemôžu   zrejme   ospravedlniť   viac   ako 11 ročné trvanie konania.

3. Sťažovatelia majú za to, že všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, ako aj význam sporu pre sťažovateľov - náhrada škody na zdraví - teda povaha veci, v plnej miere odôvodňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume, ako sú tieto uvedené   v   sťažnosti.   Právnu   neistotu   a   s   ňou   spojené   dôsledky   v   živote   sťažovateľov s poukazom na predmet sporu títo pociťovali obzvlášť závažne. Ich postavenie v spore ako účastníka konania je pritom plynutím času komplikované, nakoľko s odstupom času je ich pozícia najmä pri dokazovaní sťažená práve uplynutím času.

4. Sťažovatelia majú za to, že sa nepodieľali na vzniku prieťahov. Namietajú preto tvrdenie okresného súdu v predposlednom odseku strany 3 vyjadrenia k sťažnosti, keďže aj prípadné nereagovanie sťažovateľov na výzvu okresného súdu v rozsahu dvoch mesiacov nemohlo pri trvaní posudzovaného sporu zapríčiniť prieťahy, resp. sa na nich podieľať významnou mierou.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 345/2000 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 10.   júna   1997   sťažovatelia   podali   okresnému   súdu   žalobu   o náhradu   škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka proti odporcom v I. a II. rade,

- vzhľadom na to, že zákonná sudkyňa „sa necítila byť nezaujatou na prejednanie a rozhodnutie   danej   veci“,   bol   spis   v tejto   súvislosti   predložený   20. júna 1997 na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“),

- krajský   súd   uznesením   sp. zn.   13 Nc 43/97   z 25.   septembra   1997   rozhodol,   že zákonná sudkyňa je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci; predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené 29. októbra 1997,

- opatrením   predsedu   okresného   súdu   z 30.   októbra   1997   bola   vec   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie inej zákonnej sudkyni,

- 25. februára 1998 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručovanie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,

- 6. mája 1998 okresný súd vyzval odporcov v I. a II. rade, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k návrhu a uviedli dôkazy, ktoré preukazujú ich tvrdenia,

- 27. mája 1998 odporkyňa v II. rade predložila okresnému súdu stanovisko k žalobe,

- 15. júna 1998   okresný   súd   požiadal   príslušné   oddelenie   Policajného   zboru o doručenie zásielky odporcovi v I. rade,

- 20. októbra 1998 okresný súd opätovne doručoval zásielku odporcovi v I. rade,

- 22. februára 1999   okresný   súd   požiadal   o aktuálny   výpis   z obchodného   registra odporcu v I. rade,

- 22. apríla 1999 odporca v I. rade prevzal zásielku v mieste svojho sídla a 19. mája 1999 doručil okresnému súdu vyjadrenie k veci,

- 7.   júla 1999   okresný   súd   vyzval   Slovenskú   poisťovňu,   a. s.,   Košice   (ďalej   len „Slovenská poisťovňa“), na vyjadrenie sa k veci a oznámenie, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník,

- 12. augusta 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. september 1999,

- Slovenská   poisťovňa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   19. augusta 1999 oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník,

- na pojednávaní uskutočnenom 29. septembra 1999 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu proti odporkyni v II. rade zamietol a nároky sťažovateľov proti odporcovi v I. rade vylúčil na samostatné konanie,

- 25. októbra 1999 zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku do 8. novembra 1999; uvedený rozsudok bol vyhotovený 5. novembra 1999.

- 19. novembra 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu z 29. septembra 1999,

- krajský súd po predložení spisu 30. novembra 1999 uznesením sp. zn. 13 Co 409/99 z 15.   februára   2000   rozsudok   okresného   súdu   v jeho   napadnutej   časti   potvrdil,   vrátane výroku o trovách konania,

- rozsudok okresného súdu z 29. septembra 1999 nadobudol právoplatnosť 30. apríla 2000   a rozhodovanie   o vylúčenej   časti   nárokov   sťažovateľov   je   vedené   pod   sp. zn. 15 C 345/2000,

- sťažovatelia podaním doručeným okresnému súdu 12. apríla 2000 oznámili zmenu v osobe ich právneho zástupcu,

- z úradného záznamu spísaného 1. júna 2000 vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn. 4 K 148/99 z 11. mája 2000 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz,

- okresný súd prípisom doručeným právnym zástupcom účastníkov konania 7. marca 2001   oznámil,   že   v súvislosti   s vyhláseným konkurzom   na majetok   odporcu   je konanie vedené pod sp. zn. 15 C 345/2000 prerušené,

- sťažovatelia   prípisom   z 19.   marca   2001   okresnému   súdu   oznámili,   že   ako odporcovia úpadcu podávajú návrh na pokračovanie v konaní, a ďalším prípisom z 20. júna 2001 požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania,

- na výzvu okresného súdu z 26. júna 2001 správca konkurznej podstaty odporcu prípisom z 11. októbra 2001 oznámil, že súhlasí s pokračovaním konania vo veci,

- 4.   februára   2002   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   15.   február   2002;   toto pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   okresný   súd   uložil   sťažovateľom v 30-dňovej lehote presne špecifikovať uplatnené nároky,

- sťažovatelia   podaním   označeným   ako „zmena   návrhu   na   začatie   konania“ doručeným   okresnému   súdu   20.   mája   2002   špecifikovali   uplatnené   nároky   v zmysle požiadavky okresného súdu,

- 18. júla 2002 a 2. septembra 2002 okresný súd odoslal výzvy účastníkom konania, resp. správcovi konkurznej podstaty odporcu,

- 6. novembra 2002 bola zaslaná výzva Slovenskej poisťovni, či vstupuje do konania ako   vedľajší   účastník,   s čím   Slovenská   poisťovňa   vyslovila   súhlas v podaní   doručenom okresnému súdu 31. decembra 2002,

- 23. júla 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. september 2003; toto pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   predloženia   písomného   stanoviska vo veci pre účely ďalšieho procesného postupu,

- sťažovatelia   podaním   doručeným   okresnému   súdu   18.   septembra   2003   navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie,

- sťažovatelia   podaním   doručeným   okresnému   súdu   23.   marca   2004   urgovali ustanovenie   znalcov   s poukazom,   že   o nariadenie   znaleckého   dokazovania   požiadali   už 18. septembra 2003,

- okresný súd uzneseniami z 26. apríla 2004, ktoré nadobudli právoplatnosť 25. mája 2004, nariadil znalecké dokazovanie štyrmi súdnymi znalcami z rôznych odvetví odboru zdravotníctva,

- 14.   júna   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   znalecký   posudok   z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia pediatrie, vypracovaný MUDr. M. M.; tento znalecký posudok bol 7. júla 2004 doručovaný účastníkom konania s tým, aby sa v lehote 15 dní k nemu vyjadrili,

- okresný súd vyzval MUDr. M. prípisom doručeným 26. októbra 2004 na doplnenie znaleckého   posudku   v zmysle „vyjadrení   sa   navrhovateľov   a odporcu   k znaleckému posudku“,

- 4. novembra 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď znalca,

- po urgencii okresného súdu z 1. augusta 2005 bol 15. augusta 2005 predložený znalecký   posudok   znalca   MUDr.   J.   B.   z odboru   zdravotníctva   a farmácie,   odvetvia ortopédie (spis bol znalcovi zaslaný 27. decembra 2004 s lehotou na vypracovanie posudku 40 dní od doručenia spisu),

- 31.   augusta   2005   bol   znalecký   posudok   vypracovaný   MUDr.   J.   B.   doručovaný účastníkom konania na vyjadrenie,

- 6. februára 2006 okresný súd odovzdal znalcovi MUDr. D. F. súdny spis za účelom vypracovania znaleckého posudku v zmysle uznesenia okresného súdu z 26. apríla 2004,

- 22. mája 2006 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie znalca, ktoré však   nespĺňalo   náležitosti   znaleckého   posudku   v zmysle   § 17   zákona   č. 382/2004   Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto bol znalec vyzvaný na predloženie znaleckého posudku,

- znalec na výzvu reagoval prípisom z 31. júla 2006, v ktorom oznámil, že v uvedený deň požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti,

- na základe uvedených skutočností okresný súd vydal 4. augusta 2006 uznesenie o zmene znalca,

- 11. septembra 2006 bol spis doručovaný novoustanovenému znalcovi MUDr. A. O., ktorý   vypracovaný   znalecký   posudok   predložil   okresnému   súdu   28.   decembra   2007; znalecký posudok bol následne doručený účastníkom konania na vyjadrenie,

- 10. marca 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 7. máj 2008; toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia listinných dôkazov,

- 19.   mája   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   písomné   podanie   vedľajšieho účastníka,   ktoré   bolo   2.   júna   2008   zaslané   účastníkom   konania,   resp.   ich   právnym zástupcom na vyjadrenie,

- 9.   júla   2008   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   doručiť   spis   súdnemu   znalcovi MUDr. A. J., na vypracovanie znaleckého posudku,

- ostatným   úkonom   vo   veci   je   urgencia   z 9.   júla   2008   adresovaná   právnemu zástupcovi sťažovateľov, v ktorej ho okresný súd vyzýva predložiť stanovisko k podaniu vedľajšieho účastníka konania z 15. mája 2008.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu škody   zo   zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   prevádzkou   dopravných   prostriedkov podľa § 427   a nasl.   Občianskeho   zákonníka   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Po   skutkovej   stránke   ústavný   súd   hodnotí   napadnuté   konanie   ako   zložité   najmä so zreteľom   na   nutnosť   vykonať   vo   veci   rozsiahle   znalecké   dokazovanie   znalcami z viacerých odvetví odboru zdravotníctva. Touto skutočnosťou však nemožno ospravedlniť nečinnosť, neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu v konaní, ktoré ústavný súd vyhodnotil v ďalšej časti tohto nálezu.

2. Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní,   či   v napadnutom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd akceptuje tvrdenie okresného súdu, že sťažovatelia spôsobili prieťah v konaní v čase od 15. marca 2002 do 20. mája 2002 tým, že nedodržali 30-dňovú lehotu určenú súdom na predloženie špecifikácie uplatnených nárokov, avšak súčasne konštatuje, že   predĺženie   konania   spôsobené   sťažovateľmi   je   vo vzťahu   k jeho   doterajšej   dĺžke zanedbateľný.

Iné   skutočnosti,   ktoré   by   mali   byť pripísané   na   ťarchu   sťažovateľov   v súvislosti s posudzovaním, či v preskúmavanom konaní došlo k prieťahom, ústavný súd nezistil.

3. Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z hľadiska   existencie zbytočných   prieťahov   v konaní   a   v doterajšom   priebehu   zistil   tieto   obdobia   jeho krátkodobej nečinnosti:

- od. 31. decembra 2002 (Slovenská poisťovňa vyslovila súhlas so svojím vstupom do konania v pozícii vedľajšieho účastníka) do 23. júla 2003 (okresný súd nariadil termín pojednávania),

- od 18. septembra 2003 (sťažovatelia navrhli vykonanie znaleckého dokazovania) do 26. apríla 2004 (okresný súd vypracoval uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania).

Okrem uvedených období krátkodobej nečinnosti okresného súdu bolo napadnuté konanie poznačené predovšetkým neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho činnosti.

Dvoma   uzneseniami   okresného   súdu   z 26.   apríla   2004,   t. j.   takmer   po   siedmich rokoch   od   začiatku   konania,   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   prostredníctvom štyroch znalcov   z odborov   stomatochirurgie,   gynekológie,   ortopédie   a pediatrie,   ktorým bola určená lehota na predloženie znaleckých posudkov „40 dní od prevzatia uznesenia aj s vyúčtovaním znalečného“.

Dosiaľ,   po   viac   ako   štyroch   rokoch   od   ustanovenia   znalcov,   boli   s omeškaním okresnému   súdu   predložené   tri   znalecké   posudky   a 9.   júla 2008   dala zákonná   sudkyňa pokyn, aby súdnemu znalcovi MUDr. Andrejovi Jenčovi, CSc., bol v zmysle uznesenia z 26. apríla   2004   predložený   spis „na   vypracovanie   znaleckého   posudku   týkajúceho   sa trvalých následkov u žalobkyne v 1. rade“.

Takýto postup okresného súdu považuje ústavný súd za nesústredený a neefektívny. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   to,   že   okresný   súd   napriek   tomu,   že ustanovení   znalci   nepredkladali   znalecké   posudky   v určených   lehotách,   nevyužil   ani v jedom prípade poriadkové opatrenia v zmysle § 53 OSP.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že „Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu k súdnemu   znalcovi.   Všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť aj za zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku.“ (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).

Ústavný súd sa nemohol stotožniť s tvrdeniami sťažovateľov uvedenými v sťažnosti, že okresný súd po doručení uznesenia krajského súdu z 25. septembra 1997 o vylúčení zákonnej sudkyne z rozhodovania nekonal vo veci „dlhšie ako 15 mesiacov“, a s tvrdením, že po doručení rozhodnutia krajského súdu z 15. februára 2000 okresný súd nekonal „dlhšie ako 11 mesiacov“.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že po doručení uznesenia krajského súdu z 29.   októbra   1997   dal   okresný   súd   25. februára   1998   pokyn   na   jeho   doručovanie účastníkom   konania   a v   prípade   sťažovateľmi   namietanej   nečinnosti   okresného   súdu ústavný súd poukazuje na to,   že od   11.   mája 2000   do   11.   októbra   2001 bolo konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu v I. rade zo zákona prerušené, z čoho vyplýva,   že   v sťažnosti   vymedzenom   období   nemohli   v napadnutom   konaní   vzniknúť zbytočné prieťahy.

Napriek   uvedenému   ústavný   súd   uzavrel,   že   najmä   v dôsledku   nečinnosti a nesústredeného   a neefektívneho   postupu   okresného   súdu   v doterajšom   priebehu napadnutého konania došlo k jeho neprijateľnému predĺženiu.

Vzhľadom na to ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou konštatoval, že z ústavnoprávneho   hľadiska   je   neakceptovateľné,   aby   právna   neistota   sťažovateľov v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 11 rokov od jeho začatia (napr. IV. ÚS 260/04).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 345/2000   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn.   13 C 590/1997)   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného práva   sťažovateľov   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému po 100 000 Sk z týchto dôvodov:

„Sťažovatelia chcú dať do pozornosti Ústavného súdu skutočnosť, že do dnešného dňa   intenzívne   pociťujú   následky   nimi   nezavinenej   dopravnej   nehody,   ktorá   výrazným spôsobom ovplyvňuje ich súčasný život.

Sťažovateľka v 1. rade prišla v dôsledku dopravnej nehody o 20 zubov, pričom došlo súčasne k takému poškodeniu čeľuste, že zdravotný stav sťažovateľky v 1. rade nedovoľuje vyhotoviť zubné náhrady alebo zubné implantáty, čo spôsobuje trvalú a nenapraviteľnú bezzubosť sťažovateľky v 1. rade. Taktiež početné jazvy na tvári a poškodenie čeľustných dutín vyradilo sťažovateľku nielen zo spoločenského, ale aj z jej pracovného života. Sťažovateľka   v   2. rade   bola   v   čase   autonehody   tehotná.   V   dôsledku   autonehody utrpela   vykĺbenie   ľavého   bedra,   tržno - zmliaždené   rany   tváre   a   vlasatej   časti   hlavy a pomliaždenie   obličky   s   krvácaním   do   moču.   Zdravotný   stav   organizmus   sťažovateľky v 2. rade   negatívne   ovplyvnil   rozvoj   a   priebeh   gravidity,   ktorú   bolo   nutné   ukončiť predčasne cisárskym rezom. Súdny znalec MUDr. A. O. sa v znaleckom posudku zo dňa 10. 12. 2007 v tejto súvislosti vyjadril, že by bolo neobvyklé až raritné, aby gravidita po takom strese prebiehala fyziologicky a skončila normálnym pôrodom.

Sťažovateľ   v 3.   rade   utrpel   pri   autonehode   pomliaždenie   hrudnej   steny   ťažšieho stupňa ako aj poranenie dolnej končatiny a pomliaždenie stehna.

Sťažovateľ v 4. rade utrpel zlomeninu ľavej stehennej kosti a pomliaždenia na tvári. V   dôsledku   zlomeniny   kosti   bola   jeho   končatina   o   2,5   cm   -   1   cm   kratšia,   čo   vylúčilo sťažovateľa v 4. rade zo športového života, rôznych školských podujatí a spoločenských podujatí. Až po deviatich rokoch po úraze boli dolné končatiny sťažovateľa rovnako dlhé. Na základe uvádzaných skutočností sú sťažovatelia toho názoru, že neprimeranou dĺžkou konania a neefektívnym postupom Okresného súdu Košice II. boli vystavení stresu, napätiu   z   očakávania   ukončenia   pre   nich   tak   citlivého   súdneho   sporu   a   postupnému strácaniu   viery   v   spravodlivosť   súdneho   konania,   nakoľko   súd   do   dnešného   dňa v predmetnej právnej veci nerozhodol.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 15 C 345/2000 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 13 C 590/1997) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti   daného   prípadu,   najmä   význam   výsledku   sporu   pre   sťažovateľov,   ktorí   si uplatňujú   náhradu   škody   za   vážne   poškodenie   zdravia,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie vo veci   nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd považoval priznanie sumy 100 000 Sk každému zo sťažovateľov (t. j. v nimi požadovanom rozsahu) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   JUDr.   R.   B.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola   19 056 Sk.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „vyhláška“),   pričom   výšku   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny   bolo   potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch   alebo   viacerých   osôb“.   Úhrada   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku 2008 predstavuje   spolu   s režijným   paušálom   (2 x 190 Sk)   u jedného   sťažovateľa   sumu 5 461,60 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 21 846,40 Sk.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008