znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 207/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. J. H., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 46/00, (pôvodne vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5 C 46/00) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RSDr. J. H., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2005 doručená sťažnosť sťažovateľa RSDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 46/00 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5 C 46/00).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   v júni   2003   Okresnému   súdu Malacky dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 20. marca 2003 sp. zn. 9 Co 476/02.

Podľa sťažovateľa „v predmetnej veci bol vykonaný jediný úkon voči žalobcovi, a to výzva na zaslanie dokladu o podaní dovolania na pošte zo dňa 13. 4. 2005 od Okresného súdu Bratislava IV ako právneho nástupcu Okresného súdu Malacky (...).

Ku   dnešnému   dňu   konanie   o dovolaní   prebieha   už   vyše   2   roky   a zatiaľ   nemáme vedomosť o predložení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (...)“.

Sťažovateľ preto podal 2. mája 2005 predsedovi okresného súdu sťažnosť, ktorou namietal zbytočné prieťahy v predmetnom konaní na okresnom súde.   Na jeho sťažnosť mu predseda okresného súdu neodpovedal.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jeho sťažnosť prijal a po predbežnom prerokovaní v senáte vydal nasledovný nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že postupom Okresného súdu Malacky a Okresného súdu Bratislava IV v konaní o dovolanie veci pod sp. zn. MA-5 C 46/00 boli porušené nasledovné základné práva a slobody:

Právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách zo dňa 4. 11. 1950. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vo veci pod sp. zn. MA-5 C 46/00, aby vo veci konal podľa zákona č. 99/1963 Zb. o občianskom súdnom konaní (Občiansky súdny poriadok).

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   RSDr.   J.   H.,   bytom   S. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 365.000,- Sk (slovom: tristošesťdesiatpäťtisíc slovenských   korún)   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   (zatiaľ)   vo   výške   5 300,- Sk za 2 úkony právnej pomoci podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa názoru ústavného súdu možno hovoriť aj vtedy   (okrem   prípadov   uvedených   v stabilizovanej judikatúre),   ak namietaný   postup, resp.   nečinnosť   orgánu   verejnej   moci   (v   posudzovanom   prípade   ide   o   okresný   súd v dovolacom   konaní,   ktorý   je   povinný   adjustovať   a predložiť   spis   dovolaciemu   súdu) prestali   alebo   nečinnosť   bola   nahradená   zákonom   predpokladaným   úkonom   skôr   než sa podala sťažnosť, pričom nie je žiaden predpoklad, aby napadnutý orgán verejnej moci, v tomto   prípade   okresný   súd,   mohol   pokračovať   v namietanom   porušovaní   označeného základného práva.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého je okresný súd tým súdom, kde účastník musí podať dovolanie. Podľa § 241 ods. 4 OSP súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie,   aby   nesprávne,   neúplné   alebo   nezrozumiteľné   dovolanie   alebo   dovolanie, ktoré neobsahuje   náležitosti   podľa   odseku   1,   v   určenej   lehote   doplnil   alebo   opravil. Ak sa aj napriek   výzve   súdu   v lehote   desiatich   dní   dovolanie   neopraví   alebo   nedoplní, predloží   súd   prvého   stupňa   dovolanie   na   rozhodnutie   dovolaciemu   súdu.   Túto   činnosť prvostupňového   súdu   ústavný   súd   považuje   za   súčasť   postupu   všeobecných   súdov pri zabezpečení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto takou činnosťou alebo nečinnosťou pri plnení povinnosti podľa § 241 ods. 4 OSP môže   dôjsť   aj   k porušeniu   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov. K porušovaniu   však   dochádza   len   počas   nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti prvostupňového súdu. Ak prvostupňový súd vec (dovolanie) predloží dovolaciemu súdu, končí   možné   porušovanie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   pri príprave dovolacieho konania postupom okresného súdu. Predložením veci dovolaciemu súdu sa definitívne splnili procesné povinnosti prvostupňového súdu v rámci konkrétneho dovolacieho   konania.   Takéto   povinnosti   prvostupňovému   súdu   vo   veci   toho   istého dovolania už pojmovo neprichádzajú do úvahy.

Zo spisu všeobecného súdu, vyjadrenia predsedu okresného súdu a obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 25. júna 2003 Okresnému súdu Malacky dovolanie proti rozsudku krajského súdu.

Okresný súd predložil spis na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 16. mája 2005.

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   sťažovateľ   v   podaní   označenom   ako „Späťvzatie dovolania“ z 20. mája 2005 adresovanom najvyššiemu súdu okrem iného uviedol:

„Dňa   12. 5. 2005   bol   Okresným   súdom   Bratislava   IV.   pracovisko   Malacky predložený Najvyššiemu súdu SR súdny spis, spis. zn. MA 5 C 46/00 (ako Spr. 2085/05) v dôsledku podaného dovolania.

Uvedené dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9 Co 476/02 zo dňa z 20. 3. 2003 v plnom rozsahu a s okamžitou platnosťou ruším a beriem späť.“

Sťažovateľ teda v čase, keď podával sťažnosť ústavnému súdu, vedel, že z dôvodu podaného dovolania bol už spis predložený okresným súdom na rozhodnutie najvyššiemu súdu (nie ako tvrdil v sťažnosti) a navyše podaním z 20. mája 2005 vzal dovolanie proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu späť.

Najvyšší súd uznesením zo 17. júna 2005 sp. zn. 2 Cdo 98/2005 konanie o dovolaní zastavil a 6. júla 2005 vrátil spis okresnému súdu.

Vychádzajúc z týchto zistení, ako aj opierajúc sa pritom i o konštantnú judikatúru ústavného   súdu   pri   uplatňovaní   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   (II. ÚS 55/02,   II. ÚS 138/02,   II. ÚS 139/02,   IV. ÚS 188/03) ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iba vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označených práv došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   sťažovateľa ústavnému súdu (6. júla 2005) už nemohol v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 46/00 žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh dovolacieho konania, prípadne prieťahy v ňom.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   na   záver   podotýka,   že   sťažnosť   mohol   odmietnuť   aj   pre   jej neprípustnosť.

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ síce pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   2. mája 2005   sťažnosť   predsedovi   okresného súdu,   ústavný   súd   však   nepovažuje   za   vyčerpanie   tejto   možnosti   podľa   citovaného ustanovenia sťažnosť sťažovateľa doručenú okresnému súdu 2. mája 2005, po podaní ktorej bola už (6. júla 2005) podaná sťažnosť ústavnému súdu, ak navyše sťažovateľ, zastúpený advokátom, nepredložil ústavnému súdu stanovisko okresného súdu k tejto sťažnosti.

Ústavný   súd   podotýka,   že   v danom   prípade   sťažnosť   podaná   okresnému   súdu 2. mája 2005 je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej.

Vzhľadom   na   to,   opierajúc   sa   aj   o   svoju   judikatúru   (napr.   IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04), mohol sťažnosť sťažovateľa odmietnuť i so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť bola odmietnutá ako celok   a   rozhodnutia   ústavného súdu   podľa čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy (rozhodovanie o prikázaní, aby ten, kto tieto práva lebo slobody porušil, vo veci konal a rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení) sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005