znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 206/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., Ž., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012 doručená sťažnosť J. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. R., Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   35/2010   o   neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy 992,14 €.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že okresnému súdu podala 8. februára 2010 návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a na zaplatenie sumy 992,14 €.

Okresný   súd   nariadil   prvé   pojednávanie   vo   veci   na   12.   máj   2010.   Na   tomto pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na 17. august 2010. V súlade s jeho závermi sťažovateľka doručila okresnému súdu 20. júla 2010 ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Okresný súd ďalej 21. júla 2010 zrušil nariadený termín pojednávania a oznámil účastníkom nový termín pojednávania, a to 8. november 2010. V súlade s výzvou okresného súdu sťažovateľka spresnila svoje návrhy na dokazovanie.

Pojednávanie, ktoré okresný súd uskutočnil 8. novembra 2010, bolo odročené; ďalšie pojednávanie vo veci sťažovateľky sa uskutočnilo 2. februára 2011, na ktorom boli vypočutí predvolaní   svedkovia.   Okresný   súd   ďalej   pojednávanie   odročil   na   neurčito   pre   účely zabezpečenia ďalších dôkazov.

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sťažovateľka vyzvala 6. októbra 2011 tento súd na nariadenie termínu pojednávania a 23. februára 2012 podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„Právo sťažovateľa J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.: 8 C 35/2010   vo   veci   určenia   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   a   iné porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke J. M... primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2 500,- Eur. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   súlade   s   čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Žiline   vo   veci   určenia   neplatnosti   okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné konať.

Odporca   je   ďalej   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu...   JUDr.   P.   R.   – advokát...   titulom   trov   právneho   zastúpenia   čiastku   269,58,-   Eur   za   2   úkony   právnej pomoci...“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   sa   na   prieťahy v napadnutom   konaní   sťažovala   sťažnosťou   podanou   predsedovi   okresného   súdu 23. februára   2012,   čím   využila   právny   prostriedok   nápravy   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľky, odpoveď okresného súdu bola 17. apríla 2012 pripravená na doručenie sťažovateľke.

Čo sa týka napadnutého konania, ústavný súd na okresnom súde zistil, že po odročení ostatného pojednávania pre účely zabezpečenia ďalšieho dokazovania vo veci sťažovateľky okresný súd vyzval na poskytnutie súčinnosti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu, ktoré na výzvy okresného súdu reagovali 19. marca 2012, resp. 11. apríla 2012.

Ústavný súd vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania, berúc do úvahy   uvedené,   konštatuje,   že   hoci   doterajší   postup   okresného   súdu   v   namietanom konaní   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   s   prihliadnutím   na   ostatné   okolnosti prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   za predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu   namietaného   konania   dochádzalo   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012