znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 205/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4 T 36/2013 z 12. decembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. februára 2014   doručené   podanie   M.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť   pre porušenie   zákona“.   Ústavný   súd   podľa   obsahu   kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   4   T   36/2013   z   12.   decembra   2013   (ďalej   aj   „napadnutý rozsudok“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. februára 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresný súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú 28. novembra 2013 sťažovateľom a prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nové Zámky, v zmysle ktorej bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia   slobody   v   trvaní šesť   rokov   a   osem   mesiacov.   Napadnutý   rozsudok   nadobudol právoplatnosť 12. decembra 2013.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uvádza: „V   mojej   tr.   veci   vznikli   okolnosti neobjektívneho posúdenia skutku, tým vznikla značne chybná právna kvalifikácia, na čo prokurátor   ani   súd   neprihliadal.   Preto   som   podával   viackrát   námietku   proti   postupu vyšetrovateľa,   ako   aj   som   bol   ochotný   spolupracovať   s   príslušnými   odbormi   z   dôvodu nezákonných   postupov   príslušníkov   polície,   menovite   G.   N.–   OR   –   PZ   –   NZ   OKP, k sťažnosti   prikladám   upovedomenie   GP   –   SR   zo   dňa   20.   1.   2014,   kde   sa   konštatuje vybavenie mojej veci, avšak do dnešného dňa vo veci samej nebolo vôbec konané.“

Sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   samotné   jeho   priznanie   nemôže   byť východiskom uloženia trestu, pretože malo byť preukázané hodnovernými dôkazmi. „Je nepochybné, že vyšetrovacie spôsoby policajta, ktoré zakrývali jeho iné nezákonné konanie, mali vpliv na moje vysoko neobjektívne zadováženie dôkazov v môj neprospech...“

Z   uvedených   dôvodov   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru napadnutým rozsudkom, jeho zrušenia a vrátenia veci do prípravného konania. Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku a aby bolo „prípravné konanie odňaté a prikázané inému vyšetrovaciemu oddeleniu ORP – PZ“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V   nadväznosti   na   citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd poukazuje na svoju   ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   jednou   zo   základných   podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 12. decembra 2013, pričom sťažovateľovi bol doručený priamo na verejnom zasadnutí, teda 12. decembra 2013. Z tejto skutočnosti vyplýva, že posledným dňom na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku bol v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde 12. február 2014, pričom sťažnosť je datovaná 23. februára 2014 a na poštovú prepravu bola odovzdaná 24. februára 2014, t. j. zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014