znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 205/2011-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   O.,   a. s.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. O. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   O.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti O., a. s., trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. O. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   O.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. O. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009.

Tvrdenie o porušení svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zakladá sťažovateľka na uvedenom skutkovom stave:«V   súdnom   konaní   v   právnej   veci   sťažovateľa,   t.   j.   navrhovateľa   O.,   a. s.   proti odporcovi T., s. r. o. o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 27 Cb 41/2009 dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní zo strany zákonnej sudkyne, resp. prideleného vyššieho súdneho úradníka.

Sťažovateľ   podal   ako   navrhovateľ   návrh   na   vydanie   rozkazu   na   plnenie na príslušnom súde už dňa 14. 5. 2009. Od podania návrhu dňa 14. 5. 2009 došlo zo strany konajúceho súdu k vykonaniu len nasledovných úkonov:

- dňa 04. 06. 2009 konajúci súd vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobnému návrhu,

- dňa 09. 07. 2009 konajúci súd zaslal výzvu odporcovi a

- dňa 25. 09. 2009 konajúci súd doručil podanie odporcu navrhovateľovi. Odo   dňa   25.   09.   2009   až   do   dňa   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   (t.   j.   takmer 17 mesiacov) nedošlo zo strany konajúceho súdu k vykonaniu akéhokoľvek úkonu nielen vo veci samej, ale dokonca ani len procesného úkonu. Advokátska kancelária zastupujúca v tomto   súdnom   konaní   sťažovateľa   opakovane   písomne   a   ústne   urgovala   Okresný   súd Bratislava I., ktorý však neodôvodnene neprijal vo veci žiadnu nápravu.

Z uvedeného dôvodu bola dňa 11. 11. 2010 podaná na príslušnom súde sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Zb.   o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej   len „zákon o súdoch“) s poukázaním na nekonanie Okresného súdu a príslušné nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Listom zo dňa 26. 11. 2010 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. H. K.   vyhodnotila   sťažnosť   navrhovateľa   O.,   a. s.   za dôvodnú   a   za   vzniknuté   prieťahy   sa ospravedlnila.   Zároveň   ako   predsedníčka   súdu   vyzvala   zákonného   sudcu   a   vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu a ubezpečila sťažovateľa, že bude vec priebežne sledovať.

Napriek   písomnému   prísľubu   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava I   nedošlo za ďalšie   3   mesiace   zo   strany   konajúcej   sudkyne   ani   vyššieho   súdneho   úradníka   k vykonaniu akéhokoľvek úkonu smerujúceho k vytýčeniu pojednávania alebo rozhodnutiu vo veci   samej.   Nekonanie   konajúceho   súdu,   napriek   výslovnému   prísľubu   predsedníčky príslušného súdu, sa sťažovateľovi javí ako vyčerpanie všetkých dostupných prostriedkov nápravy   a   z   toho   dôvodu   sa   rozhodol   obrátiť   s   ochranou   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky.»

V tejto súvislosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I.   v   konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 41/2009 porušené bolo.

2. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

3. Spoločnosti O., a. s., so sídlom: B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej   služby (t.   j.   prevzatie a príprava zastúpenia   a podanie ústavnému   súdu) vrátane   režijného   paušálu   v   sume   314,18 €   s   20   %   DPH   (slovom   tristoštrnásť   eur   a osemnásť centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. O. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009, prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 205/2011-15 z 25. mája 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (3. júna 2011) a právneho zástupcu sťažovateľky (6. júla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov ústavný súd v súlade   s   § 30   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho   pojednávania,   pretože   dospel   k záveru,   že   od   neho   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

K   prijatej   sťažnosti   sa   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedníčkou JUDr. M. B., v prípise sp. zn. Spr 3415/2011 z 22. júna 2011 doručenom ústavnému súdu 4. júla 2011. Podpredsedníčka vo vyjadrení stručne opísala priebeh konania a k veci ďalej uviedla:

„S poukazom na jednotlivé vyššie uvedené procesné úkony musím konštatovať, že nakoľko v období od 25. 11. 2009 nedošlo zo strany súdu k vykonaniu žiadneho procesného úkonu, došlo v období od 25. 11. 2009 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27 Cb/41/2009 k prieťahom v konaní....

Zistené   prieťahy   v   konaní   boli   konštatované   aj   v   odpovedi   zo   dňa   23. 11. 2010 na sťažnosť obchodnej spoločnosti O., a. s., B., právne zastúpenej advokátom JUDr. O. B., B.,   doručenú   tunajšiemu   súdu   dňa   11. 11. 2010,   ktorou   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27 Cb/41/2009. Z dôvodu vyhodnotenia   uvedenej   sťažnosti   ako   dôvodnej,   boli   zákonná   sudkyňa   spolu   s   vyšším súdnym úradníkom vyzvaní na bezprieťahové pokračovanie vo veci....

Dovoľujem   si   Vám   oznámiť,   že   za   účelom   zabezpečenia   plynulosti   predmetného konania   som   opätovne   požiadala   zákonnú   sudkyňu,   ako   aj   vyššieho   súdneho   úradníka, o bezprieťahové pokračovanie vo veci s tým, že priebeh konania budem pravidelne sledovať až do jeho právoplatného skončenia a zabezpečím vykonanie potrebných opatrení na to, aby zo strany súdu k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.“

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 18. júla 2011 doručenom ústavnému súdu 19. júla 2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti, pričom sťažnosť v časti,   ktorou   žiadal priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, vzal späť s týmto odôvodnením:

«Porušovateľ   základného   práva   Okresný   súd   Bratislava I   prostredníctvom podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I p. JUDr. M. B. potvrdil, že v súdnom konaní vedenom   pod   sp. zn.   27 Cb/41/2009   došlo   k   prieťahom   v   súdnom   konaní,   pričom   však uviedol, že tieto prieťahy boli spôsobené bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne. Zároveň   oznámil,   že   v   predmetnom   konaní   došlo   k   vytýčeniu   termínu   pojednávania   na 19. 09. 2011 a že za účelom zabezpečenia plynulosti predmetného konania bola opätovne požiadaná zákonná sudkyňa,   ako aj vyšší súdny úradník o bezprieťahové pokračovanie vo veci,   pričom   priebeh   konania   bude   pravidelne   sledovaný   až   do   jeho   právoplatného skončenia.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   sa   sťažovateľ   rozhodol   ďalej   netrvať na priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   zmysle   časti   2.   výroku   petitu sťažnosti a v tejto časti berie svoju sťažnosť späť. Navrhovateľ sa tak rozhodol po zvážení všetkých   okolností   najmä   z   toho   dôvodu,   že   jeho   primárnym   záujmom   nebolo   finančné zadosťučinenie, ale prijatie účinných prostriedkov nápravy, ktoré umožnia sťažovateľovi nerušené využitie všetkých jeho práv, vrátane práva, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   je   pre   sťažovateľa   prísľub   pani   podpredsedníčky Okresného   súdu   Bratislava I   nateraz   dostatočnou   zárukou   ďalšieho   bezprieťahového pokračovania súdneho konania.

Sťažovateľ však ďalej trvá na podanej sťažnosti v časti 1. a 3. výroku petitu sťažnosti a   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vydal   nález,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu   Bratislava I.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   27 Cb 41/2009   porušené   a   priznal aj úhradu trov právneho zastúpenia.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   účastníka   konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil   na súd   so   žiadosťou   o jeho rozhodnutie.   Táto povinnosť   súdu   a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   § 117   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa   zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   § 119   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ak aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky ako navrhovateľky na vydanie rozkazu na plnenie podľa   § 174b   OSP,   ktorým   sa   domáha   uloženia   povinnosti   odporkyni   zdržať   sa nekalosúťažného   konania   spočívajúceho   v   uverejňovaní   reklamnej   kampane   a   súčasne zabezpečenia uverejnenia ospravedlnenia odporkyne (na jej vlastné náklady) navrhovateľke. V   tejto   súvislosti   možno   konštatovať,   že   skutková   a právna   zložitosť   veci   sa   zatiaľ vzhľadom na rozsah procesných úkonov vykonaných okresným súdom nepreukázala.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka bola v konaní aktívna. Posúdením správania sťažovateľky ako účastníčky   konania ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu   sťažovateľky   v   súvislosti   s namietanou   dĺžkou   konania.   Sťažovateľka   podala sťažnosť   na   prieťahy   podľa   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedníčke súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP.

Ústavný   súd   z   predloženého   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 27 Cb 41/2009 zistil, že od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009 do 25. novembra 2009 okresný súd urobil procesné úkony, ktorými zabezpečoval vyjadrenia účastníkov konania. V ďalšej fáze konania od 25. novembra 2009 (od doručenia vyjadrenia sťažovateľky   k   stanovisku   odporkyne)   do   21.   júna   2011,   keď   nariadil   vo   veci   prvé pojednávanie na september 2011 (po urgencii sťažovateľky z 26. mája 2010 týkajúcej sa určenia termínu pojednávania), okresný súd počas viac ako 18 mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon, pričom v tomto období jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   je poznačený   nečinnosťou,   ktorý   v   konečnom   dôsledku   nesmeroval   k   odstráneniu   právnej neistoty sťažovateľky a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania.

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu uvádza, že nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu zo 4. júla 2011 o tom, že „uvedená nečinnosť súdu a vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, a to najmä z dôvodu viacnásobného prerozdeľovania vecí zapísaných do súdneho oddelenia 27Cb medzi sudcov obchodného   úseku   Okresného   súdu   Bratislava I,   ako   aj   z   dôvodu   zaťaženosti   súdneho oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. A. H., spôsobenej vysokým nápadom vecí do súdneho oddelenia zákonnej sudkyne v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia sudcov na obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj   skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).

Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy v namietanom konaní.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že okresný súd v období od doručenia návrhu sťažovateľky okresnému súdu 14. mája 2009 do 21. júna 2011 svojou nečinnosťou v celkovom trvaní viac ako 18 mesiacov v konaní vedenom   pod   sp. zn.   27 Cb 41/2009   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   čím   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práv došlo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V nadväznosti   na   uvedené   a   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   čase   rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 41/2009 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   pôvodne   v   sťažnosti   požadovala   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Podaním (stanoviskom) z 18. júla 2011 sťažovateľka vzala sťažnosť v tejto časti späť, a preto o tejto otázke ústavný súd nerozhodoval.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   jej   právneho zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom   advokátom JUDr. O. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania za dva úkony právnej služby v sume, ktorú sťažovateľka požadovala, a to v sume 314,18 €; keďže zodpovedá sume ustanovenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2011