znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 205/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 308/06 z 19.   marca   2007   v spojení   s opravným   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2007 doručená sťažnosť M. J., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn. 1 Co 308/06   z 19.   marca   2007   v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   16.   júla   2007   sťažovateľ   doplnil   sťažnosť o vyčíslenie trov konania v sume 6 296 Sk.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, zo dňa 10. 8. 2006, sp. zn. 5 C 572/2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, zo dňa 19. 3. 2007, sp. zn. 1 Co 308/06, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove, zo dňa 19. 3. 2007, sp. zn. 1 Co 308/06, bola mi priznaná suma 2 023 722,- Sk titulom náhrady škody na zdraví. V predmetnom konaní som ako odškodnenie za bolesť požadoval sumu 2 946 000,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 15 600 000,- Sk, spolu sumu 18 546 000,- Sk.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   krajský   súd   vo   veci   rozhodol   arbitrárne,   s   právnym a skutkovým stavom sa nevysporiadal dôkladne, čím porušil jeho základné práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   na   slobodu   a rovnosť   v dôstojnosti a v právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   uviedol,   že   z právnej   úpravy   podľa   vyhlášky   č.   32/1965   Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) vyplýva, že v osobitných prípadoch je možné výšku príslušného odškodnenia primerane zvýšiť. V zmysle citovanej právnej úpravy krajskému súdu nič nebránilo tomu, aby mu bola priznaná ním požadovaná suma, keď v obdobných prípadoch bolo iným poškodeným priznané odškodnenie aj vo väčšom rozsahu ako v jeho prípade.

Vzhľadom na svoj zdravotný stav a vyhliadky do budúcnosti sťažovateľ považuje rozsudok krajského súdu o znížení náhrady škody oproti jeho návrhu za neodôvodnený. Argumentoval   tým,   že   priznaná   suma   mu   nepostačí   na   zabezpečenie   ďalšieho plnohodnotného života. Poukázal na to, že vzhľadom na svoj vek a defekt má záujem na ďalšom   liečení   a odstraňovaní   následkov   zranenia   (napríklad   v zabezpečení   kvalitnej protézy a ďalších   estetických   operácií   a výkonov). Podľa   názoru sťažovateľa vo vzťahu k jeho označeným právam sa krajský súd nevysporiadal s právnym a skutkovým stavom veci z uvedeného hľadiska.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základných práv na slobodu a rovnosť   v dôstojnosti   a v právach   podľa   čl.   12 ods.   1 ústavy   a na zachovanie ľudskej dôstojnosti   podľa   čl. 19 ods.   1 ústavy   rozsudkom   krajského súdu   sp.   zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co 308/06 z 19. marca 2007, zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, zakázal krajskému súdu pokračovať v porušovaní namietaných základných práv a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a trovy konania v sume 6 296 Sk.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06   z 19.   marca 2007 došlo   k porušeniu   jeho základných   práv   na súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na slobodu a rovnosť podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nestranným   a nezávislým   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Podľa   čl.   12   ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

1. Sťažovateľ v prvom rade namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co   308/06   z   19.   marca   2007.   V tejto súvislosti   sťažovateľ   tvrdí,   že „nesprávnym   zhodnotením   skutkového   stavu,   aplikáciou právnych   noriem   a právnymi   názormi   krajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   uvedenými v jeho rozsudku došlo k porušeniu jeho označených základných práv“.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   základné   právo   na   súdnu   ochranu   a   právo   na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (IV. ÚS 233/04), inak povedané, právo na spravodlivý proces.   Avšak   obsah   tohto   práva   nedáva   účastníkovi   záruku,   že   súdny   spor   sa   skončí právoplatným rozhodnutím v jeho prospech.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) domáhal voči M. C., L.   (ďalej   len   „žalovaná“),   za   účasti   vedľajšieho   účastníka   S.,   B.   (ďalej   len   „vedľajší účastník“),   náhrady   škody   na zdraví,   ktorá   mu vznikla   pri   dopravnej   nehode   zavinenej vodičom J. C., bratom žalovanej, ktorá je majiteľkou motorového vozidla. Sťažovateľ pri nehode utrpel ťažké zranenie (otras mozgu,   amputácia pravej   hornej končatiny, sériová zlomenina rebier, pomliaždenie obličiek a ďalšie mnohopočetné zranenia), ktoré zanechalo trvalé následky. Vodič motorového vozidla spôsobil nehodu pod vplyvom alkoholu.

V rámci uplatneného nároku sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť   mu   sumu   18   546   000   Sk   predstavujúcu   100-násobok   náhrady   zodpovedajúcej základnému   počtu   bodov   hodnotenia   bolestného   a sťaženia   spoločenského   uplatnenia. V žalobe   uviedol,   že   nenapraviteľné   následky   utrpeného   úrazu,   obmedzenie   pri   jeho uplatnení   v spoločenskom,   súkromnom   i pracovnom   živote   napriek   mladému   veku a pretrvávajúce   ťažké   psychické   útrapy   odôvodňujú   priznať   mu   mimoriadne   zvýšenie odškodnenia v žalovanej sume.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 C 572/2002 z 10. augusta 2006 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 1 988 096,75 Sk a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň   rozhodol   o povinnosti   žalovanej   zaplatiť   žalobcovi   náhradu   trov   konania. Uplatnený   nárok   okresný   súd   považoval   za   opodstatnený   vo   výške   15-násobku   sumy zodpovedajúcej   základnému   počtu   bodov   hodnotenia   bolestného   a 25-násobku   sumy zodpovedajúcej   základnému počtu   bodov   hodnotenia sťaženia   spoločenského uplatnenia (vychádzajúc z počtu bodov bolestného 408,25 a sťaženia spoločenského uplatnenia 1 225 a z výšky odškodnenia za jeden bod 60 Sk v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. podľa platného stavu   v čase   spôsobenia   a zistenia   bolesti   a sťaženia   spoločenského   uplatnenia)   po odpočítaní   miery   spoluzavinenia   priznanej   súdom   (110   246   Sk)   a   súm   vyplatených sťažovateľovi z dôvodu tohto odškodnenia (20 182 Sk, 57 600 Sk a 28 800 Sk za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) vedľajšou účastníčkou, t. j. do sumy 1 988 096,75 Sk. Poukázal pritom na trvalé následky úrazu, ktoré obmedzujú a do určitej miery aj vylučujú sťažovateľa   z   účasti   na   plnom   osobnom,   rodinnom,   spoločenskom   a   kultúrnom   živote a znemožňujú   mu   výkon   povolania.   Zamietnutie   žaloby   vo   zvyšnej   časti   odôvodnil primeranosťou   zvýšenia   odškodnenia   s prihliadnutím   na   to,   že   u sťažovateľa   nejde o vrcholového športovca ani o kultúrne či politicky angažovanú osobu.

Krajský   súd   ako   súd   odvolací,   na   odvolanie   sťažovateľa   rozsudkom   sp.   zn. 1 Co 308/06   z   19.   marca   2007   v spojení   s opravným   uznesením   sp.   zn.   1   Co   308/06 z 19. marca 2007 rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej (o zamietnutí žaloby nad sumu 2 023 722 Sk) potvrdil. Vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 1 988 096,75 Sk do sumy 2 023 722 Sk krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že uložil povinnosť žalovanej   zaplatiť   sťažovateľovi   35 625,25   Sk.   Zároveň   zmenil   tento   rozsudok   aj   vo výrokoch o trovách konania sťažovateľa a vyslovil, že vo výroku o trovách štátu ostáva nedotknutý. Napokon rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

Otázka   posúdenia   priznania   náhrady   bolestného   a za   sťaženie   spoločenského uplatnenia   je   otázkou   zákonnosti   a jej   riešenie   nemôže   viesť   k záveru   o porušení označených práv sťažovateľa (IV. ÚS 35/02). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je   nesúhlas   sťažovateľa   s právnym   názorom   krajského   súdu   vysloveným   v napadnutom rozsudku sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1 Co   308/06   z   19.   marca   2007   týkajúcim   sa   rozsahu   náhrady   za   bolesť   a za   sťaženie spoločenského   uplatnenia   v súvislosti   so   vzniknutou   škodou   na   zdraví   sťažovateľa v dôsledku úrazu.

Krajský súd výrok svojho rozsudku sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca založil na týchto dôvodoch:

„Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ).

Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. platnej v čase vzniku nároku na náhradu škody žalobcu   v prípadoch   hodných   osobitného   zreteľa   môže   súd   odškodnenie   za   bolesť   a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1. Bolesťou sa rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Tak náhrada za bolesť, ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musia byť primerané zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov,   ako   aj   primeraná   povahe   následkov   a ich   predpokladanému   vývoju,   a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Prvostupňový   súd   rozhodujúci   o náhrade   za   bolesť   a sťaženie   spoločenského uplatnenia globálne správne posúdil nárok žalobcu a aplikoval príslušné právne normy. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, vychádza zo zásad odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,   ktoré sú zakotvené vo vyššie citovaných právnych predpisoch. Priznané zvýšenie odškodnenia za bolesť v rozsahu 15-násobku a za sťaženie spoločenského   uplatnenia   v rozsahu   25-násobku   aj   podľa   názoru   odvolacieho   súdu korešponduje s charakterom úrazu a jeho následkov, lebo u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Aj spoluzavinenie žalobcu, ktoré prvostupňový súd stanovil v rozsahu 5 % je správne. Odvolací súd je tiež toho názoru, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že vodič motorového vozidla je pod vplyvom alkoholu. V uvedenom odvolací súd odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

Priznané bolestné súdom prvého stupňa vo výške 408,25 bodov po 60,- Sk za bod predstavuje sumu 24.495,- Sk a po 15-násobnom zvýšení je to suma 367.425,- Sk, bolo správne ustálené, preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa vzťahujúcimi sa k takto priznanému bolestnému.

V odvolacom konaní bolo zistené, že okresný súd nesprávne vypočítal odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď vychádzal z 1225 bodov, pričom mal vychádzať z 1250 bodov, ktoré boli určené v znaleckých posudkoch MUDr. S. vo výške 600 bodov, z ktorých bolo potrebné započítať ½, teda 300 bodov a zo znaleckého posudku MUDr. B. vo výške 950 bodov, čo spolu predstavuje 1250 bodov a pri 60,- Sk za bod je to suma 75.000,- Sk, ktorá bola navýšená na 25-násobok, čo dáva sumu 1.875.000,- Sk.

Odškodnenie spolu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 2.242.425,- Sk (za bolesť 367.425,- Sk + za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.875.000,- Sk). Od tejto sumy je potrebné odpočítať 5 %-né spoluzavinenie žalobcu, t. j. po zaokrúhlení suma 112.211,- Sk, teda priznané odškodnenie predstavuje sumu celkom 2.130.304,- Sk. Žalobcovi na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia už bola vyplatená vedľajším účastníkom   suma   106.582,-   Sk   (20.182,-   Sk,   57.600,-   Sk   a   28.800,-   Sk),   ktorá   bola odpočítaná   od   sumy   2.242.425,-   Sk,   a preto   bola   priznaná   náhrada   škody   za   bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.023.722,- Sk.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok   súdu   prvého   stupňa   vo   výroku   o zamietnutí   žaloby   nad   sumu   2.023.722,-   Sk a postupom   podľa   §   220   O.   s.   p.   zmenil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   vo   výroku o zamietnutí   žaloby   nad   sumu   1.988.096,75   Sk   do   sumy   2.023.722,-   Sk   tak,   že   uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.625,25 Sk (ako rozdiel uvedených súm) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Keďže   v písomnom   vyhotovení   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   1   Co   308/06 z 19. marca 2007 došlo k chybe v tom, že v druhom odseku výroku rozsudku bola namiesto správnej sumy 35 625,25 Sk uvedená nesprávna suma 35 655,25 Sk, krajský súd opravil túto chybu opravným uznesením z 19. marca 2007.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   vyslovil   (II.   ÚS   21/96, I. ÚS 276/06), že nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké procesné závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z rozdelenia   súdnej   moci   v ústave   medzi   ústavný   súd a všeobecné   súdy   vyplýva,   že   ústavný   súd   nie   je   opravnou   inštanciou   vo   veciach podliehajúcich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).

Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s obsahom   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn. 1 Co 308/06   z   19.   marca   2007   v spojení   s opravným   uznesením   z   19.   marca   2007 (s prihliadnutím na obsah rozsudku súdu prvého stupňa sp. zn. 5 C 572/2002 z 10. augusta 2006,   ktorý   bol   v odvolacom   konaní   preskúmavaný)   dospel   k názoru,   že   zo   záverov odvolacieho   súdu   týkajúcich   sa   posudzovanej   právnej   otázky   (výšky   náhrady   škody   na zdraví) nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   právny   názor   krajského   súdu   o výške   náhrady   za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v danej veci je zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom, krajský súd k zásadným námietkam sťažovateľa (uvedených v jeho odvolaní) zaujal stanovisko, a preto ho ústavný súd považuje za ústavne konformný. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že sťažovateľovi súdy neodopreli spravodlivosť,   ibaže jeho návrhu na zvýšenie náhrady bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnom rozsahu nevyhoveli, pričom pri posudzovaní rozsahu tohto odškodnenia museli nevyhnutne vychádzať z vyhlášky č. 32/1965 Zb. platnej a účinnej v čase vzniku tohto nároku.

Ústavou zaručené právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy pritom neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým procesným návrhom účastníka konania (napr. I. ÚS 8/96). Rovnako do práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním   a hodnotením   dôkazov.   Právo   na   spravodlivý   proces   je   naplnené   tým,   že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery   nie   sú   svojvoľné,   neudržateľné   a že   neboli   prijaté   v zrejmom   omyle   konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 131/05, IV. ÚS 219/05).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   predmetný   právny   výklad   krajským   súdom   takéto nedostatky nevykazuje. Vzhľadom na uvedené neexistuje podľa názoru ústavného súdu taká súvislosť   medzi   obsahom   napadnutého   rozsudku   krajského   súdu   (v   spojení   s opravným uznesením) a základným právom na súdnu ochranu, ako aj právom na spravodlivý proces podľa   označených   článkov   ústavy   a dohovoru,   ktorá   by   umožnila   vysloviť   záver   o ich porušení.

Na   základe   toho   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   pri   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

2.   Predmetom   konania   vedeného   ústavným   súdom   je   aj   tvrdenie   sťažovateľa,   že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 308/06 z 19. marca 2007 v spojení s opravným uznesením   z   19.   marca   2007   došlo   aj   k porušeniu   čl.   12   ods.   1   ústavy,   ako   aj   jeho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v obsahu predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol kvalifikovane právne zastúpený, nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti,   ktoré   by   umožnili   ústavnému   súdu   posúdiť,   že   namietaným   rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy a tiež k porušeniu jeho základného práva   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti   podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy.   Ani   tvrdenie sťažovateľa, že „v obdobných prípadoch bolo iným poškodeným priznané odškodnenie aj vo väčšom rozsahu, ako v mojom prípade“ neumožňuje zistiť ústavne relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 12 ods. 1 ústavy a základným právom sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1 ústavy na jednej strane a napadnutým rozsudkom krajského súdu na strane druhej.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (napr. III. ÚS 138/02).

Z týchto dôvodov bolo potrebné aj v tejto časti predmetnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých rozhodnutí (rozsudku a opravného uznesenia) krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti   osobitne   nezaoberal   a   taktiež   nerozhodoval   ani o ďalších návrhoch sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu (finančné zadosťučinenie a trovy konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2007