znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 205/04-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2004 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Lubyho   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha v konaní o sťažnosti Mgr. Ivice Kliskej, bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaniach vedených pod sp. zn. 5 C 10/00 a pod sp. zn. 11 C 1/01, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Ivice Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 10/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 10/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr.   Ivici   Kliskej p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. Ivici Kliskej trovy konania v sume   13 602 Sk   (slovom   trinásťtisícšesťstodva   slovenských   korún)   na   účet   advokátky JUDr. V. D., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Základné právo Mgr. Ivice Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/01 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. IV. ÚS   205/04   z 30. júna 2004   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   Mgr. Ivice Kliskej,   bytom B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 5 C 10/00 a sp. zn. 11 C 1/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrh „na vrátenie daru“ smerujúci proti sťažovateľke bol podaný   na okresnom   súde   26. januára 2000   (vec vedená   pod sp. zn. 5 C 10/00)   a ďalším návrhom   doručeným   okresnému   súdu   2. januára 2001   si   sťažovateľka   uplatnila   nárok „na zaplatenie úhrady za užívanie jej nehnuteľnosti“.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo ani jedno z uvedených konaní právoplatne skončené.

Vo svojej sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti   podaním   sp. zn.   Spr   823/04   doručeným   ústavnému   súdu   9. augusta 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vec   sp. zn.:   5 C 10/00   napadla   na   Okresný   súd   Piešťany   dňa   26. 1. 2000   - navrhovateľ A. P. c/a Mgr. Ivica Kliská, o vrátenie daru. Zákonný sudca v tejto veci bol Mgr. J. G. Dňa 1. 2. 2000 podal navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia. Ako vyplýva z pripojeného prehľadu sudca vo veci konal až do decembra 2000, kedy v súvislosti s pozastavením výkonu funkcie sudcu Mgr. G. bola uvedená vec predsedníckym opatrením prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Mgr. F. B. V tom čase sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trnave a odtiaľ sa vrátil dňa 22. 3. 2001. Ďalšie úkony v tejto veci boli až do 8. 12. 2003, ako vyplýva z prehľadu. Vzhľadom k tomu, že dňa 12. 2. 2004 nastúpil na Okresný   súd   Piešťany   pracovať   nový   sudca   Mgr.   V.   Z.,   bolo   potrebné   vzhľadom na vysoký nápad vecí a počet nevybavených vecí v senáte u Mgr. Benku toto prerozdeliť a preto predsedníckym opatrením zo dňa 13. 2. 2004 bola uvedená vec pridelená Mgr. Z., ktorý vo veci začal konať.

Pokiaľ   ide   o spis   sp.   zn.   11 C 1/01 - navrhovateľka   Mgr.   Ivica   Kliská   c/a   A.   P., o zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľnosti, táto vec napadla na Okresný súd Piešťany dňa 2. 1. 2001 do oddelenia Mgr. F. B. Tento vo veci vydal uznesenie dňa 24. 9. 2001, ktorým   prerušil konanie   až do právoplatného skončenia   veci Okresného súdu   Piešťany sp. zn. 5 C 10/00. Proti tomuto podala navrhovateľka odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením pod č. k.: 9 Co 554/01 zo dňa 15. 11. 2001 uznesenie Okresného súdu Piešťany o prerušení konania potvrdil.

Dňa   13. 2. 2004   aj   táto   vec   bola   predsedníckym   opatrením   s účinnosťou od 13. 2. 2004 prikázaná na prejednanie Mgr. V.

Ako už bolo konštatované vzhľadom na vysoký nápad vecí ako aj počet nevybavených vecí,   došlo   k rozdeleniu   veci   do   senátu   sudcu   Mgr.   V.   Z.,   ktorý   nastúpil   pracovať na Okresný súd Piešťany dňom 12. 2. 2004, pretože Mgr. B. mal v tom čase nevybavených 492 C (občianskoprávnych) vecí, z toho reštančných, t. j. starších ako 6 mesiacov 256 vecí a nevybavených 87 Cb (obchodných) vecí, z toho reštančných 48 vecí.

Podobná situácia bola aj v ostatných senátoch, keďže prakticky až v druhej polovici roku 2003 a roku 2004 sa zvýšil počet sudcov na Okresnom súde Piešťany na 8.

V oboch veciach je potrebné konštatovať, že aj napriek nedostatočnému obsadeniu Okresného súdu Piešťany sudcami, keď do roku 2004 na Okresnom súde Piešťany pracovali iba piati sudcovia, sa v oboch veciach konalo.“

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania vrátane vyjadrenia v súčasnosti konajúceho zákonného sudcu a z obsahu na vec sa vzťahujúcich spisov okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konaní:

Vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 10/00 (v ktorom je sťažovateľka v postavení odporkyne) považuje pre posúdenie veci ústavný súd za podstatné tieto úkony:

- návrh   na „vrátenie   daru“, resp. „vydanie   nehnuteľnosti“ bol   okresnému   súdu doručený 26. januára 2000,

- návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bol   okresnému   súdu   doručený 1. februára 2000,

- výzvou z 8. februára 2000 bol navrhovateľ vyzvaný na úhradu súdneho poplatku,

- proti povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo okresnému súdu 22. februára 2000 doručené odvolanie, ktorým navrhovateľ žiadal okresný súd o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok,

- pojednávanie   uskutočnené   na   okresnom   súde   6. marca 2000   bolo   odročené na 5. apríl 2000   za   účelom   vyžiadania   súvisiaceho   spisu   Okresného   súdu   Trnava sp. zn. 17 C 222/88,

- uznesením sp. zn. 5 C 10/00 z 18. augusta 2000 okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,

- proti   uzneseniu,   ktorým   okresný   súd   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia zamietol, navrhovateľ podal 7. septembra 2000 odvolanie,

- uznesením   sp. zn.   5 C 10/00   z   20. septembra 2000   okresný   súd   zamietol   návrh sťažovateľky na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,

- opatrením predsedu okresného súdu zo 4. decembra 2000 bol predmetný súdny spis pridelený inému zákonnému sudcovi,

- 16. novembra 2000 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa,

- 22. marca 2001 bol okresnému súdu vrátený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 506/00, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a na oslobodenie od súdneho poplatku,

- 30. apríla 2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne sťažovateľky   o zastavenie   konania   tvrdiac,   že   v tej   istej   veci   už   bolo   právoplatne rozhodnuté,

- podaním   doručeným   okresnému   súdu   30. mája 2001   navrhovateľ   apeloval s ohľadom na záujmy detí bývajúcich v spornej nehnuteľnosti, aby bolo vo veci vydané predbežné opatrenie,

- uznesením   sp. zn.   5 C 10/00   z 18. júna 2001   vyzval   okresný   súd   navrhovateľa na doplnenie a opravu návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- podaním doručeným okresnému súdu 3. júla 2001 navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia doplnil a opravil,

- 13. júla 2001   bola   okresnému   súdu   doručená „opakovaná   žiadosť   o zastavenie konania“ od právnej zástupkyne sťažovateľky,

- uznesením   sp. zn.   5 C 10/00   z 23. júla 2001   okresný   súd   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia opätovne zamietol,

- 14. augusta 2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   navrhovateľa   proti uzneseniu   okresného   súdu   z 23.   júla 2001,   ktorým   bol   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia zamietnutý,

- 27. septembra 2001 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 23. júla 2001, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia opätovne zamietnutý,

- uznesením sp. zn. 9 Co 522/01 zo 14. decembra 2001 doručeným okresnému súdu 28. januára 2002   zmenil   krajský   súd   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   5 C 10/00 z 23. júla 2001,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   tak, že sťažovateľke zakázal disponovať so spornými nehnuteľnosťami,

- 25. februára 2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   dovolanie   proti   uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 522/01 zo 14. decembra 2001,

- výzvou z 11. marca 2002 vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie,

- uznesením   sp.   zn.   5 C 10/00   zo   6. mája 2002   okresný   súd   zastavil   konanie o dovolaní   sťažovateľky   proti   uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   9 Co 522/01 zo 14. decembra 2001 v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku,

- proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   okresného   súdu   zo   6. mája 2002   podala sťažovateľka 3. júna 2002 odvolanie,

- v dôsledku   podaného   odvolania   bol   predmetný   spis   predložený   7. augusta 2003 na rozhodnutie krajskému súdu,

- uznesením sp. zn. 11 Co 61/03 z 30. júna 2003 krajský súd potvrdil   napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 C 10/00 zo 6. mája 2002,

- 26. septembra 2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky   so žiadosťou „...   aby   súd   bez   zbytočných   prieťahov   odstúpil   dovolanie   na   rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR“, a zároveň bol uhradený súdny poplatok 1 000 Sk,

- prípisom   z 29. septembra 2003   oznámil   okresný   súd   právnej   zástupkyni sťažovateľky,   že uznesenie   o zastavení   konania   nadobudlo   právoplatnosť   a nemožno   ho zrušiť,

- na   základe   žiadosti   o vrátenie   súdneho   poplatku   okresný   súd   uznesením z 29. októbra 2003 zaplatený súdny poplatok sťažovateľke vrátil,

- opatrením predsedu okresného súdu z 13. februára 2004 bol predmetný spis vedený pod sp. zn. 5 C 10/00 pridelený na vybavenie novému zákonnému sudcovi,

- na základe písomnej žiadosti boli spisy vedené pod sp. zn. 11 C 1/01 a pod sp. zn. 5 C 10/00 zaslané Okresnému súdu Trnava, ktorému boli doručené 18. júna 2004.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 1/01 považuje pre posúdenie veci ústavný súd za podstatné tieto úkony:

- návrh   sťažovateľky   na „zaplatenie   úhrady   za   užívanie   nehnuteľnosti“ bol okresnému súdu doručený 2. januára 2001,

- 20. augusta 2001 vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 12. septembra 2001 bola výzva okresnému súdu vrátená s nalepenými kolkovými známkami,

- uznesením   sp.   zn.   11 C 1/01   z 24. septembra 2001 okresný   súd   konanie prerušil „do právoplatného skončenia veci vedenej na t. s. pod č. k. 5 C 10/00“,

- 11. októbra 2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   proti   uzneseniu okresného súdu o prerušení konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 1/01,

- po   predložení   súdneho   spisu   na   rozhodnutie   (26. októbra 2001)   krajský   súd uznesením sp. zn. 9 Co 554/01 z 15. novembra 2001 potvrdil uznesenie okresného súdu o prerušení konania sp. zn. 11 C 1/01.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 10/00

1. Predmetom konania je nárok navrhovateľa „na vrátenie daru“, resp. „vydanie nehnuteľnosti“ v spore   vedenom   pred   okresným   súdom   proti   sťažovateľke   z   dôvodu neplatnosti   darovacej   zmluvy.   Predmet   sporu   je   upravený   Občianskym   zákonníkom a existuje   dostatok   na   vec   sa   vzťahujúcej   judikatúry   všeobecných   súdov.   Ústavný   súd konštatuje,   že   ide   o konanie,   ktoré   nie   je   po   právnej   ani   faktickej   stránke   zložité. Na zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 9. augusta 2004.

2. Ústavný   súd   nezistil,   že   by   sťažovateľka   (v   napadnutom   konaní   v procesnom postavení   odporkyne)   podstatným   spôsobom   svojím   správaním   prispela   k predĺženiu priebehu   súdneho   konania.   Na   jej   ťarchu   je   však   potrebné   pripísať   skutočnosť, že nezaplatením súdneho poplatku za dovolanie čiastočne prispela k spomaleniu priebehu konania.

3. Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd vychádza s prihliadnutím na § 100 ods. 1 OSP z toho, že len čo konanie začalo, musí v ňom súd   postupovať   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá.   Za   takýto   postup   nemožno   považovať   tú   skutočnosť,   že   okresný   súd v priebehu celého konania (od podania návrhu 26. januára 2000 až dosiaľ) vykonával iba nenáročné úkony týkajúce sa úhrady súdnych poplatkov a úkony súvisiace s rozhodovaním o nariadení predbežného opatrenia. Ústavný súd konštatuje, že ani jeden z úkonov, ktoré sú uvedené, bezprostredne neprispel k vytvoreniu podmienok a zabezpečeniu relevantných dôkazov   potrebných   pre   prijatie   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Priebeh   celého   konania vyhodnotil ústavný súd ako neefektívny a nesústredený postup vo veci samej.

Integrálnou súčasťou rozhodovania vo veci samej je aj rozhodovanie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný súd v súlade so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatuje,   že rozhodnutie o predbežnom opatrení neodstraňuje stav právnej neistoty, ktorého odstránenie je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. III. ÚS 42/02), lebo tu „... ide o   ochranu   predbežnú   a dočasnú   a samotné   uznesenie   je   rozhodnutím   nemeritórnym“ (m. m. I. ÚS 46/00).

Ústavný súd vyslovuje názor, že v prípade podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia   po   začatí   konania   nemôže   sa   všeobecný   súd   obmedziť   iba   na   skúmanie predpokladov na vydanie predbežného opatrenia, ale priebežne musí prejednávať aj vec samu. Ak bol v okolnostiach prípadu okresný súd po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia   nečinný   v konaní vo   veci   samej,   nemožno   takýto   priebeh   konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v personálnych   problémoch „...   vo   vysokom nápade   vecí   ako   aj   v počte   nevybavených   vecí...“ ústavný   súd   neakceptoval,   pretože v súlade s medzinárodným štandardom   uplatňovania Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   platí,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť súdne   konanie,   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní (III. ÚS 17/02).

Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. 5 C 10/00, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 1/01

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, je nárok „na zaplatenie úhrady za užívanie nehnuteľnosti“. Z obsahu súdneho spisu ani z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila prijať záver o skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania, zo spisu okresného   súdu   ani   z vyjadrení   účastníkov   nevyplynuli   žiadne   skutočnosti,   ktorými   by sťažovateľka prispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného súdu.

Návrh „na zaplatenie   úhrady   za   užívanie   nehnuteľnosti“ bol   okresnému   súdu doručený 2. januára 2001. Uznesením sp. zn. 11 C 1/01 z 24. septembra 2001 okresný súd podľa   §   109   ods.   1   písm.   c)   OSP   konanie   prerušil   do   právoplatného   skončenia   veci sp. zn. 5 C 10/00   dôvodiac,   že   žalované   nároky   v tomto   konaní   sú   závislé   od   výsledku konania,   v ktorom   okresný   súd   posudzuje   existenciu   vlastníckeho   práva   k predmetnej nehnuteľnosti. V dôsledku odvolania podaného sťažovateľkou proti citovanému uzneseniu krajský   súd   uznesením   č. k.   9 Co 554/01-29   z 15. novembra 2001   napadnuté   uznesenie o prerušení   konania   potvrdil.   V odôvodnení   tohto   uznesenia   okrem   iného   uviedol,   že „... odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že konanie má byť prerušené až do právoplatného skončenia veci sp. zn. 5 C 10/00“ a ďalej že „... skutočnosti, ktoré v odvolaní namieta navrhovateľka, sú v danom štádiu právne irelevantné a že okolnosti, že konanie   pred   Okresným   súdom   v Piešťanoch   vedené   pod   sp. zn.   5 C 10/00   malo   byť zastavené pre prekážku veci   rozhodnutej   v danom prípade nemožno skonštatovať,   keďže vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo“.

Podľa   § 111 ods. 1 prvej vety OSP „Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona“.

V súvislosti s prerušením konania už ústavný súd vyslovil názor, že:

„Dobu prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP na základe procesných úkonov   účastníkov   konania   nemožno   považovať   za   zbytočné   prieťahy,   ktoré   by boli spôsobené   činnosťou   (nečinnosťou)   súdu   v občianskoprávnom   konaní.   Platí   to predovšetkým   v prípadoch,   v ktorých   je   konanie   prerušené   preto,   lebo   výsledok   iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok   iného   sporu,   toho,   v ktorom   konanie bolo prerušené.   Osobitne to   má význam vtedy,   ak   spory   začne   účastník   konania   v úzkej   časovej   spojitosti   s konaním,   v ktorom namieta   zbytočné   prieťahy,   a tieto   spory   vecne   súvisia   s týmto   sporom,   resp.   môžu ovplyvniť jeho výsledok“ (II. ÚS 422/00).

Ústavný   súd   nezistil   dôvod   na   spochybnenie   uvedeného   názoru   krajského   súdu, a preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou rozhodol, že právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/01 porušené nebolo.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä   na   to,   že   neukončenie   prebiehajúcich   sporov „...   spôsobuje   ďalšie   predlžovanie bezprávneho stavu, trvajúceho už 16 rokov“.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C 10/00, berúc do úvahy okolnosť, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok za dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 522/01 zo 14. decembra 2001, čo malo za následok zastavenie dovolacieho konania, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. V. D., uplatnených   v podaní   zo   17. mája 2004.   Úhradu   priznal   za dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods.   1   písm.   a)   a c)   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk za 2 úkony po 4 534 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004