znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 205/03-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2004 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha v konaní o sťažnosti Ing. L. K., bytom T. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 550/92 a sp. zn. 9 C 1065/92, za účasti Okresného súdu Poprad, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 550/92 a pod sp. zn. 9 C 1065/92   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Poprad   p r i k a z u j e, aby v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 550/92 a pod sp. zn. 9 C 1065/92 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. L. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk (slovom   jednostodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Poprad p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. L. K. do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania vo výške 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet advokátky JUDr. E. Ľ., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. IV. ÚS   205/03   zo   14.   novembra   2003   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing. L. K.,   bytom   T. Š.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 550/92 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1065/92.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 11. júna 1992 okresnému súdu žalobu o náhradu mzdy. Vec je vedená pod sp. zn. 9 C 550/92. Dňa 4. decembra 1992 ďalšou žalobou uplatnil u toho istého súdu nárok na náhradu škody voči tomu istému žalovanému. Tejto veci bola pridelená sp. zn. 9 C 1065/92.

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd v oboch konaniach „... bezprecedentne porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy, keď aj napriek množstvu sťažností z našej strany – počnúc okresným súdom   a   končiac   ministerstvom   spravodlivosti,   kde   sme   ich   adresovali   –   vo   veci nesústredene koná a rozhoduje, čím odďaľuje konečné ukončenie obidvoch vecí, na ktorých bol i je sťažovateľ existenčne závislý“.

Vo svojej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v oboch označených konaniach bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v uvedených veciach konal a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 225/03 doručeným ústavnému súdu 13. januára 2004.

K priebehu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 550/92 predseda okresného súdu uviedol:

Vec napadla na Okresný súd Poprad dňa 11. 6. 1992 do senátu JUDr. M. K. Dňa 22. 6. 1992 súd predložil návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcovi. Vyjadrenie k návrhu odporcu bolo doručené súdu dňa 22. 7. 1992. Dňa 17. 9. 1992 bolo nariadené pojednávanie na termín 30. 9. 1992. Pojednávanie bolo odročené na termín 12. 10. 1992 s pokynom pre navrhovateľa predložiť listinné dôkazy. Pojednávanie zo dňa 12. 10. 1992 bolo   odročené   na   neurčito,   z   dôvodu   prebiehajúceho   konania   o   určenie   neplatnosti skončenia   pracovného   pomeru   navrhovateľa   so   Štátnym   majetkom   Poprad,   ktoré   bolo na odvolacom konaní na KS v Košiciach. Jednalo sa o vec 8 C 1213/91. Konanie vo veci 8 C 1213/91 bolo právoplatne ukončené dňom 11. 2. 2003. Podaním zo dňa 4. 12. 1992 navrhovateľ rozšíril návrh na sumu 36.750,- Sk.

Žiadosťou zo dňa 16. 5. 1993 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z nezákonného súdneho rozhodnutia podľa zákona 58/1969 Zb., ktorý sa týkal veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8 C 486/88. Na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR tomuto boli následne zaslané spisy, vedené na Okresnom súde pod sp. zn. 9 C 550/92 a 9 C 1065/92. Tieto boli vrátené Ministerstvom spravodlivosti okresnému súdu dňa 26. 10. 1995. Súd po opätovnom oboznámení sa s doposiaľ vykonaným dokazovaním nariadil ďalší termín pojednávania.

Pojednávanie   zo   dňa   23.   9.   1996   odročené   na   termín   4.   10.   1996,   z   dôvodu neprítomnosti účastníkov konania. Pojednávanie zo dňa 4. 10. 1996 odročené na termín 6. 11. 1996 z dôvodu opätovnej neprítomnosti účastníkov konania. Pojednávanie zo dňa 6. 11. 1996 odročené na termín 11. 11. 1996 za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Dňa 11. 11. 1996 rozhodnuté vo veci samej - návrh zamietnutý, bez náhrady trov konania u oboch účastníkov konania. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Dňa 7. 4. 1997 spis predložený KS Prešov na rozhodnutie o odvolaní. Uznesením KS Prešov č. k. 3 Co 519/97-48), zo dňa 3. 12. 1997, rozsudok súdu prvého stupňa zrušený v celom rozsahu a vec vrátená na ďalšie konanie. Uznesenie bolo doručené OS Poprad dňa 13. 2. 1998, expedované účastníkom konania dňa 16. 2. 1998. Dňa 1. 4. 1998 vznesenie námietky predpojatosti sudcom JUDr. M. K. Uznesením KS Prešov č. k. 3 Nc 25/98-59) zo dňa 26. 5. 1998 s právoplatnosťou od 17. 6. 1998 sudkyňa JUDr. M. K. vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

Dňa 24. 6. 1998 vec pridelená na ďalšie konanie do senátu JUDr. G. K. Dr. Dňa 7. 9. 1998 súd písomne oznámil účastníkom konania zmenu sudcu, s tým, že po oboznámení sa so spisom bude vo veci ďalej konať.

V období od 1. 4. 1999 do 30. 9. 1999 sudkyňa JUDr. G. K. Dr. dočasne pridelená na   výkon   sudcovskej   funkcie   na   Krajský   súd   v   Prešove.   Dňa   9.   4.   1999   nariadené pojednávanie   na   termín   26.   4.   1999.   Pojednávanie   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa na termín 28. 5. 1999. Pojednávanie zo dňa 28. 5. 1999 po prejednaní veci odročené na neurčito, za účelom pripojenia spisu OS Poprad sp. zn. 8 C 486/88, ako aj za účelom predloženia listinných dôkazov odporcom. Listinné dôkazy predložené   súdu   dňa   31.   5.   1999.   Dňa   24.   11.   1999   výzva   súdu   adresovaná   právnej zástupkyni   navrhovateľa   na   predloženie   písomnej   špecifikácie   žalovanej   istiny,   ďalších návrhov   na   doplnenie   dokazovania.   Dňa   17.   1.   2000   urgencia   súdu   na   predloženie požadovaných   dokladov   od   právnej   zástupkyne   navrhovateľa.   Odpoveď   od   právnej zástupkyne navrhovateľa došla súdu dňa 12. 5. 2000.

V období od 1. 4. 2000 do 30. 9. 2000 sudkyňa JUDr. G. K. Dr. dočasne pridelená na výkon sudcovskej funkcie na Krajský súd v Prešove. Spis odovzdaný a vec bola pridelená JUDr. Z. predsedom OS Poprad na vybavenie inému sudcovi.

Dňa   2.   11.   2000 bola   predmetná právna   vec opätovne pridelená   predsedom   OS Poprad JUDr. Z. na vybavenie JUDr. G. K. po vrátení sa z KS Prešov. Dňa 2. 11. 2000 súd opätovne   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa   na   predloženie   procesného   podania, týkajúceho sa náhrady mzdy, jej špecifikácie vrátane návrhov na doplnenie dokazovania, vzhľadom na neustále rozširujúci návrh o náhradu mzdy za ďalšie obdobie. Odpoveď došla súdu dňa 7. 12. 2000. Dňa 25. 1. 2001 nariadené pojednávanie na termín 23. 3. 2001. Pojednávanie zo dňa 23. 3. 2001 po prejednaní odročené na termín 25. 5. 2001.

Dňa 25. 5. 2001 rozhodnutie vo veci samej - návrh zamietnutý v celom rozsahu. Odporcovi bola priznaná náhrada trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku expedované dňa 12. 6. 2001. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 2. 7. 2001, ktoré súd doručil odporcovi.

Dňa 3. 7. 2001(pokyn sudcu na doručenie). Vyjadrenie k odvolaniu došlo dňa 25. 7. 2001. Spis predložený Krajskému súdu v Prešove dňa 30. 7. 2001.

Uznesením KS Prešov č. k. 3 Co 383/01-175), zo dňa 4. 6. 2002, s právoplatnosťou od 5. 8. 2002, bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušené. OS Poprad bolo uznesenie doručené dňa 9. 7. 2002 a účastníkom expedované dňa 31. 7. 2002. Dňa   27.   8.   2002   právny   zástupca   odporcu   podal   dovolanie   proti   uzneseniu   KS Prešov č. k. 3 Co 383/01-175) zo dňa 4. 6. 2002. Dňa 9. 9. 2002 urgovanie doručenky o prevzatí rozhodnutia KS Prešov právnou zástupkyňou navrhovateľa. Dňa 25. 9. 2002 doručovanie dovolania právnej zástupkyni navrhovateľa na vyjadrenie, výzva na zaplatenie súdneho   poplatku   za   dovolanie   adresované   odporcovi.   Dňa   17.   10.   2002   doručené vyjadrenie navrhovateľa k dovolaniu.

Dňa 5. 12. 2002 spis predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o dovolaní. Na základe pokynu Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 2. 2003, súd dňa 27. marca 2003 vyzval navrhovateľa na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za dovolanie. Po zaplatení súdneho poplatku, spis predložený Najvyššiemu súdu SR Bratislava dňa 25. 4. 2003.

Uznesením zo dňa 26. júna 2003 sp. zn. 3 Cdo 54/03 súd dovolanie žalovaného odmietol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť 16. 9. 2003.

K priebehu konania vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 1065/92 predseda okresného súdu uviedol:

„Vec napadla na Okresný súd Poprad dňa 4. 12. 1992 do senátu JUDr. M. K. Dňa 17.   5.   1993   súd   si   pripojil   súvisiace   spory   vedené   na   OS   Poprad   –   5 C 1044/87, 9 C 551/92.

Žiadosťou zo dňa 16. 5. 1993 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z nezákonného súdneho rozhodnutia podľa zákona 58/1969 Zb., ktorý sa týkal veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8 C 486/88. Na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR tomuto boli následne zaslané spisy, vedené na Okresnom súde pod sp. zn. 9 C 550/92 a 9 C 1065/92. Spisy zapožičané Ministerstvu spravodlivosti boli vrátené späť okresnému súdu dňa 26. 10. 1995.   Po   oboznámení   sa   súdu   s   obsahom   doposiaľ   vykonaného   dokazovania,   súd pokračoval v konaní.

Dňa 22. 7. 1996 bolo nariadené pojednávanie na termín 7. 8. 1996. Pojednávanie bolo odročené na termín 23. 9. 1996 za účelom pripojenia spisu 5 C 1044/87 a predloženia listinných   dôkazov   navrhovateľom.   Pojednávanie   zo   dňa   23.   9.   1996   bolo   odročené na termín 4. 10. 1996 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania. Pojednávanie zo dňa 4. 10. 1996 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti - práceneschopnosti navrhovateľa na deň 6. 11. 1996. Pojednávanie zo dňa 6. 11. 1996 po prejednaní odročené na termín 27. 11. 1996, za účelom predloženia listinných dôkazov navrhovateľom aj odporcom. Dňa 27. 11. 1996 rozhodnutie vo veci samej - návrh zamietnutý v celom rozsahu. Priznaná náhrada trov konania   odporcovi.   Proti   rozsudku   súdu   prvého   stupňa   podal   odvolanie   navrhovateľ podaním   zo   dňa   13.   3.   1997.   Dňa   17.   3.   1997   pokyn   sudcu   na   doručenie   odvolania odporcovi   na   vyjadrenie,   výzva   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie   pre navrhovateľa. Dňa 26. 3. 1997 doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu. Dňa 14. 4. 1997 predloženie   spisu   na   odvolacie   konanie   Krajskému   súdu   v   Prešove.   Uznesením   KS v Prešove č. k. 3 Co 152/97-60), zo dňa 3. 12. 1997, bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený   v   celom   rozsahu   a   vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Predmetné   uznesenie   bolo doručené OS Poprad dňa 6. 2. 1998 a doručované účastníkom konania dňa 16. 2. 1998. Dňa 31. 3. 1998 vzniesla sudkyňa JUDr. M. K. námietku predpojatosti. Uznesením KS v Prešove č. k. 3 Nc 24/98-92), zo dňa 26. 5. 1998, s právoplatnosťou od 17. 6. 1998, bola sudkyňa JUDr. M. K. vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Dňa 24. 6. 1998 bola vec pridelená na ďalšie konanie do senátu JUDr. G. K. Dr. Dňa   7.   9.   1998   súd   písomne   oznámil   účastníkom   konania   zmenu   sudcu,   s tým,   že po oboznámení sa so spisom bude vo veci ďalej konať.

V období od 7. 4. 1999 do 30. 9. 1999 sudkyňa JUDr. G. K. Dr. dočasne pridelená na   výkon   sudcovskej   funkcie   na   Krajský   súd   v   Prešove.   Dňa   13.   4.   1999   nariadené pojednávanie   na   termín   26.   4.   1999.   Pojednávanie   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa na termín 28. 5. 1999. Pojednávanie zo dňa 28. 5. 1999 po prejednaní   veci   odročené   na   neurčito,   za   účelom   písomného   vyhotovenia   uznesenia o prerušení konania. Uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Poprad pod sp. zn. 9 C 550/92 písomne vyhotovené dňa 31. 5. 1999 a právoplatné dňa 23. 6. 1999.

V období od 1. 4. 2000 do 30. 9. 2000 sudkyňa JUDr. G. K. Dr. dočasne pridelená na výkon sudcovskej funkcie na Krajský súd v Prešove. Spis odovzdaný a vec bola pridelená JUDr. Z., predsedom OS Poprad, na vybavenie inému sudcovi.

Dňa 2. 11. 2000 bol predmetný spis opätovne pridelený do senátu JUDr. G. K. Dr. Po   vrátení   z   KS   Prešov   spis   bol   pripojený   k   veci   9   C   550/92   z   dôvodu   pripojených súvisiacich sporov.

Primeranosť   dĺžky   konania   sa   posudzuje   vždy   s   prihliadnutím   na   okolnosti konkrétnej   veci.   Okresný   súd   zastáva   názor,   že   dĺžka   konania   napriek   skutočnosti,   že konanie prebieha už 10 rokov, zodpovedá konkrétnym podmienkam prípadu.

V závere vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol:

„Vec prerokovávaná pod sp. zn. 9 C 550/92 je zložitá, čo do náročnosti dokazovania a uvedená záležitosť ovplyvňuje celkovú dĺžku konania. Aj keď z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. 6. 2002 a uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 6. 2003 sa javí, že dôvodom   opätovného   zrušenia   rozsudku   súdu   prvého   stupňa   bolo   nerešpektovanie predchádzajúcich   rozhodnutí   odvolacieho   súdu,   čo   do   doplnenia   dokazovania a vysloveného právneho názoru, súd prvého stupňa v meritórnom rozhodnutí zamietajúcom návrh navrhovateľa nerozhodol svojvoľne, ale na základe ním zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil.

Možno   konštatoval,   že   okresný   súd   s   prihliadnutím   k   zaťaženosti   jednotlivých senátov,   počtu   vybavovaných   vecí   zákonným   sudcom,   ktorý   opätovne   celkom   v   dĺžke jedného roka vykonával stáž na Krajskom súde v Prešove, v dôsledku čoho ako zákonný sudca   vec   nemohol   prejednávať   a   sudca   zastupujúci   mohol   vykonávať   iba   úkony   bez možného   meritórneho   rozhodnutia   vo   veci,   súd   plynulo   smeruje   k   odstráneniu   právnej neistoty účastníkov konania, a teda k rozhodnutiu vo veci samej.

Vo veci prejednávanej pod sp. zn. 9 C 1065/92 súd vydal procesné rozhodnutie, proti ktorému   účastník   môže   podať   odvolanie.   V   čase   prerušenia   konania   súd   nevykonáva pojednávania a neplynú lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku. Dôvody prerušenia konania stále trvajú.

S odkazom na ustanovenie § 30 ods.   2 Zákona č. 38/1993 Okresný súd Poprad súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti,   vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu a z vyžiadaných   spisov   označeného   súdu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   konaní v označených veciach od podania žaloby okresnému súdu do 13. januára 2004, keď boli ústavnému súdu doručené spisy okresného súdu sp. zn. 9 C 550/92 a sp. zn. 9 C 1065/92.

I. Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 550/92

Žaloba   sťažovateľa,   ktorou   sa   domáhal   náhrady   mzdy,   bola   okresnému   súdu doručená 11. júna 1992.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomných dokladov, z vyjadrení účastníkov a z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 9 C 550/92 zistil nasledovný priebeh konania:

- dňa 30. júna 1992 bola žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie,

- dňa 22. júla 1992 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe,

- pojednávanie nariadené na 30. september 1992 okresný súd odročil na 12. október 1992 z dôvodu neúčasti zástupcu žalovaného, u ktorého doručenie predvolania bolo riadne vykázané,

- pojednávanie konané 12. októbra 1992 okresný súd odročil na neurčito „za účelom vyčkania právoplatnosti rozhodnutia vo veci skončenia pracov.   pomeru so ŠM Poprad, ktorý je v štádiu, resp. na KS Košiciach“,

-   dňa   4.   decembra   1992   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa označené ako „rozšírenie žaloby“ o zaplatenie náhrady mzdy za ďalšie obdobie,

- urgenciou zo 16. októbra 1995 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ministerstvo“)   o   vrátenie spisov   sp.   zn. 9 C 550/92 a sp. zn. 9 C 1065/92, ktoré boli ministerstvom vyžiadané v súvislosti s ním podanou   žiadosťou   o   náhradu   škody   vzniknutej   nezákonným   súdnym   rozhodnutím okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 486/88; podľa názoru sťažovateľa tieto spory vôbec nesúviseli s uplatnenou náhradou škody voči štátu a tým, že ich ministerstvo neodôvodnene vyžiadalo, bol spôsobený zbytočný prieťah v konaní v trvaní dvoch rokov,

- dňa 1. decembra 1995 urgovala právna zástupkyňa sťažovateľa na okresnom súde nariadenie pojednávania v právnych veciach vedených pod sp. zn. 9 C 550/92 a sp. zn. 9 C 1065/92,

- pojednávanie nariadené na 23. september 1996 okresný súd odročil na 4. október 1996 z dôvodu neúčasti účastníkov konania, pričom neúčasť ospravedlnil iba sťažovateľ z dôvodu choroby,

- pojednávanie nariadené na 4. október 1996 okresný súd odročil na 6. november 1996   z   dôvodu   neúčasti   sťažovateľa,   ktorý   súdu   telefonicky   oznámil,   že   je   stále práceneschopný,

- pojednávanie uskutočnené 6. novembra 1996 okresný súd odročil na 11. november 1996 z dôvodu vyhlásenia rozsudku,

- na pojednávaní 11. novembra 1996 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol,

-   na   žiadosť   zákonnej   sudkyne   o   predĺženie   lehoty   na   napísanie   rozsudku z 12. decembra 1996, ako aj jej ďalšiu žiadosť z 31. januára 1997 predseda okresného súdu súhlasil   s   požadovaným   predĺžením   lehoty   do   10.   februára   1997   (z   dôvodu   jej práceneschopnosti),

-   dňa   27.   februára   1997   bol   právnym   zástupcom   účastníkov   doručený   rozsudok z 11. novembra 1996,

- dňa 13. marca 1997 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku vo veci sp. zn. 9 C 550/92,

-   dňa   26.   marca   1997   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k odvolaniu sťažovateľa,

- uznesením doručeným okresnému súdu 13. februára 1998 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

-   dňa   13.   marca   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   urgencia sťažovateľa „o vytýčenie a skončenie označenej veci“,

- dňa 6. apríla 1998 zákonná sudkyňa predložila spis Krajskému súdu v Prešove, aby rozhodol o jej predpojatosti v prejednávanej veci,

-   dňa   11.   júna   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Prešove,   ktorým   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa   je   vylúčená   z   prejednávania a rozhodovania veci,

-   dňa   20.   augusta   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o opätovné konanie a meritórne rozhodnutie vo veci,

- listom zo 7. septembra 1998 oznámil okresný súd účastníkom konania, že vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá sa oboznamuje s obsahom spisového materiálu a po preštudovaní spisu bude nariadený termín pojednávania,

- dňa 29. októbra 1998 bola okresnému súdu doručená opätovná urgencia sťažovateľa „o vytýčenie a skončenie veci“,

- pojednávanie uskutočnené 26. apríla 1999 okresný súd odročil na 28. máj 1999 z dôvodu neúčasti právnej zástupkyne sťažovateľa,

- pojednávanie konané 28. mája 1999 okresný súd odročil na neurčito z dôvodu pripojenia súvisiaceho spisu sp. zn. 8 C 486/88,

-   dňa   8.   decembra   1999   bola   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   doručená   výzva okresného súdu, aby v lehote 15 dní predložila špecifikáciu žalovanej istiny, listinné dôkazy a procesné podanie týkajúce sa zmeny petitu žaloby,

-   písomnou   urgenciou   zo   17.   januára 2000 okresný   súd   opätovne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby súdu predložila dokumenty špecifikované v predchádzajúcej výzve,

- dňa 12. mája 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď na výzvu z 8. decembra 1999,

-   listom   z   2.   novembra   2000   okresný   súd   znovu   vyzval   právnu   zástupkyňu na predloženie tých istých dokladov, ktoré požadoval už vo výzve z 8. decembra 1999,

-   dňa   7.   decembra   2000   bola okresnému   súdu   právnou   zástupkyňou   sťažovateľa predložená odpoveď na výzvu,

-   pojednávanie   konané   23.   marca   2001   okresný   súd   odročil   na   25.   máj   2001 a pripustil zmenu žaloby („rozšírenie“) o náhradu mzdy za obdobie od 13. februára 1992 do 31. decembra 1997,

- okresný súd na pojednávaní konanom 25. mája 2001 rozhodol rozsudkom, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol,

-   dňa   2.   júla   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti rozsudku vo veci,

-   uznesením   sp.   zn.   3 Co 383/01   zo 4.   júna 2002 Krajský   súd   v Prešove   zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

- dňa 27. augusta 2002 bolo okresnému súdu doručené dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 383/01 zo 4. júna 2002, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na to, aby Krajský súd v Prešove mohol rozhodnúť o veci bez nariadenia pojednávania, čím mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“],

- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) listom z 13. februára 2003   vrátil   spis,   ktorý   mu   bol   predložený   na dovolacie   konanie   10.   decembra   2002, okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu, že súdny poplatok nebol dovolateľom uhradený v správnej výške; po odstránení uvedeného nedostatku bol spis znovu predložený najvyššiemu súdu 26. mája 2003,

- dovolací súd uznesením doručeným okresnému súdu 2. septembra 2003 dovolanie sťažovateľa odmietol; spis bol vrátený okresnému súdu 2. septembra 2003.

II. Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 1065/92

Žaloba   sťažovateľa,   ktorou   sa   domáhal   náhrady   škody,   bola   okresnému   súdu doručená 4. decembra 1992 (sp. zn. 9 C 1065/92).

Z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil ústavný súd nasledovný skutkový stav:

-   dňa   18.   mája 1993   žiadal   sťažovateľ   prostredníctvom   jeho   právnej   zástupkyne o naradenie pojednávania vo veci,

-   na   základe   pokynu   zákonnej   sudkyne   civilnej   kancelárii   bol   spis   spolu so súvisiacimi spismi predložený ministerstvu (presný dátum jeho predloženia nie je možné zo spisu zistiť),

- dňa 26. októbra 1995 boli spisy vrátené z ministerstva okresnému súdu,

-   dňa   1.   decembra   1995   bola   okresnému   súdu   doručená   urgencia   sťažovateľa týkajúca sa nariadenia pojednávania vo veci,

- pojednávanie uskutočnené 7. augusta 1996 bolo odročené na 23. september 1996 pre   neprítomnosť   žalovaného   a   jeho   právneho   zástupcu,   ktorí   svoju   neúčasť   riadne ospravedlnili,

- pojednávanie nariadené na 23. september 1996 bolo odročené na 4. október 1996 pre neprítomnosť účastníkov, pričom sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa neúčasť riadne ospravedlnili (z dôvodu choroby sťažovateľa),

- pojednávanie nariadené na 4. október 1996 bolo odročené na 6. november 1996 z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti sťažovateľa,

- pojednávanie uskutočnené 6. novembra 1996 bolo odročené na 27. november 1996 s   tým,   že   sťažovateľovi   bolo   uložené   predložiť   okresnému   súdu   doklady   preukazujúce výšku škody a žalovanému odpisy mzdových listov za rok 1985,

-   na   pojednávaní   konanom   27.   novembra   1996   okresný   súd   žalobu   sťažovateľa zamietol,

- zákonná sudkyňa s poukazom na to, že je práceneschopná, požiadala predsedu okresného   súdu   o   predĺženie   lehoty   na   písomné   vyhotovenie   rozsudku;   lehota   jej   bola predĺžená do 10. februára 1997; rozsudok bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľa 28. februára 1997,

- dňa 13. marca 1997 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku z 27. novembra 1996,

- dňa 26. marca 1997 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie, ktorým mu okresný súd uložil zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

-   dňa   11.   apríla   1997   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   proti   uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku,

- dňa 6. februára 1998 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove,   ktorým   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   z   27.   novembra   1996,   ako   aj uznesenie vo veci zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie z 26. marca 1997, a vrátil mu vec na ďalšie konanie,

- listom z 11. marca 1998 sťažovateľ urgoval nariadenie pojednávania vo veci,

- v úradnom zázname z 31. marca 1998 zákonná sudkyňa vyhlásila svoju zaujatosť vo veci s tým, že vzhľadom na napätý vzťah medzi ňou a sťažovateľom by už nemohla vo veci objektívne rozhodnúť,

- dňa 6. apríla 1998 okresný súd predložil Krajskému súdu v Prešove spis vo veci rozhodnutia o zaujatosti zákonnej sudkyne,

-   dňa   11.   júna   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Prešove   z   26.   mája   1998,   ktorým   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa   je   z   prejednávania a rozhodovania veci vylúčená,

-   dňa   20.   augusta   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o urýchlenie konania a meritórne rozhodnutie,

-   listom   zo   7.   septembra   1998   okresný   súd   oznámil   sťažovateľovi,   že   vec   bola pridelená inej zákonnej sudkyni, ktorá po preštudovaní spisu nariadi pojednávanie,

-   dňa   29.   októbra   1998   bola   okresnému   súdu   doručená   opakovaná   urgencia sťažovateľa „... o vytýčenie a skončenie vyššie označených vecí na Vašom súde“,

- pojednávanie 26. apríla 1999 bolo okresným súdom odročené na 28. máj 1999 z dôvodu   neprítomnosti   právnej   zástupkyne   sťažovateľa,   pričom   dôvod   jej   neúčasti sťažovateľ ospravedlnil zdravotnými problémami,

- na pojednávaní konanom 28. mája 1999 okresný súd uznesením prerušil konanie „do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9 C 550/92“,

- uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 23. júna 1999,

- od prerušenia konania až do vydania tohto nálezu sa v konaní nepokračovalo.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáhal,   aby   ústavný   súd   vyslovil, že v napadnutých   konaniach   bolo   porušené   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II.   ÚS   157/02).   K   vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03, IV. ÚS 152/03).

Vzhľadom   na   uvedené   je   základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   zabezpečiť   taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd s návrhom na rozhodnutie v jeho právnej veci.

Táto povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z § 6 OSP, ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého „Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 550/92

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   žaloba   sťažovateľa,   ktorou   sa domáhal náhrady mzdy v súvislosti s neplatným ukončením členstva v poľnohospodárskom družstve v spojení s neplatným ukončením pracovného pomeru.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   pracovnoprávny   spor   o náhradu   mzdy   nemožno vo všeobecnosti   považovať   za   právne   zložitú   vec.   V týchto   sporoch   sa   používa   právna úprava prijatá v Zákonníku práce platného v čase uplatnenia nároku (zákon č. 65/1965 Zb. v znení   neskorších   predpisov),   ktorej   výklad   a používanie   boli   stabilizované   v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti vyslovil názor, že „dĺžka konania napriek skutočnosti, že konanie prebieha už 10 rokov, zodpovedá konkrétnym podmienkam prípadu“ a vec je zložitá vzhľadom na náročnosť dokazovania. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa, okresného súdu a z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín síce čiastočne akceptuje, že rozhodovanie v konkrétnej veci predstavuje vyšší   stupeň zložitosti,   avšak berúc do   úvahy samotnú dĺžku   konania, jeho doterajší priebeh a dosiahnuté výsledky nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali viac než 11 a pol ročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa žiadnu zásadnú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zbytočné prieťahy v konaní, s výnimkou oneskoreného reagovania právnej zástupkyne sťažovateľa na výzvu okresného súdu   z 24. novembra 1999 na predloženie písomnej   špecifikácie   žalovanej   sumy   a   ďalších   návrhov   na   doplnenie   dokazovania. Odpoveď   na   túto   výzvu   bola   doručená   okresnému   súdu   až   12.   mája   2000.   V   prípade neúčasti   sťažovateľa,   resp.   jeho   právnej   zástupkyne   na   pojednávaniach   bola   ich neprítomnosť   vždy   vopred   ospravedlnená   a   okresný   súd   dôvody   ich   ospravedlnenia akceptoval.

Ďalšie   okolnosti,   ktoré   by   viedli   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   vyvolaným správaním sťažovateľa, ústavný súd nezistil.

Na   prieťahy   v   konaní   spôsobené   postupom   okresného   súdu   sťažovateľ   viackrát upozornil orgány štátnej správy súdov a opakovane požadoval, aby sa vo veci pojednávalo a rozhodlo.

3.   Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na   ustanovenie   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Za takýto postup nemožno považovať skutočnosť, že okresný súd nekonal vo veci 2 roky a 5 mesiacov (v období od 16. mája 1993 do 26. októbra 1995) z dôvodu, že predmetný   spis   (spolu   s   ďalšími   spismi)   zaslal   na   základe   vyžiadania   ministerstvu, bez toho,   aby   zisťoval,   či   je   nevyhnutné,   aby   tam   musel   byť   takú   dlhú   dobu,   najmä so zreteľom   na   zákonom   garantované základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov.   Navyše,   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   mohol po dohode s ministerstvom zvážiť aj možnosť riešenia veci poskytnutím kópie vyžiadaného spisu. Aj z toho dôvodu nebolo v období od 12. októbra 1992 (keď okresný súd odročil pojednávanie   na   neurčito „...   za   účelom   vyčkania   právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci skončenia pracov. pomeru so ŠM Poprad...“ bez toho, aby bol v zmysle § 109 OSP konanie prerušil) do 23. septembra 1996 vykonané vo veci žiadne pojednávanie.

Za   zbytočný   prieťah   v   konaní   možno   považovať   aj   obdobie   od   11.   júna   1998 (keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. mája 1998, ktorým vylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci) do 26. apríla 1999 (keď bolo novou zákonnou sudkyňou nariadené ďalšie pojednávanie).

Vo vzťahu k tvrdeniam predsedu okresného súdu týkajúcim sa opätovného zrušenia rozsudku   súdu   prvého   stupňa   v   dôsledku   nerešpektovanie   predchádzajúcich   rozhodnutí odvolacieho súdu ohľadom doplnenia dokazovania a vysloveného právneho názoru ústavný súd poznamenáva, že mu neprislúcha posudzovať, či sa po rozhodnutí odvolacieho súdu dodatočne zmenil skutkový stav do takej miery, že by okresný súd nemusel byť viazaný v tomto   rozsahu   jeho   právnym   názorom,   ako   mu   to   ukladá   ustanovenie   §   226   OSP. V súvislosti   s   tým   však   ústavný   súd   poukazuje   na   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 3 Cdo 54/03 z 26. júna 2003, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 3783/01 zo 4. júna 2002, v odôvodnení ktorého sa osobitne   poukazuje   na   to,   že „Obsah   spisu   potvrdzuje,   že   súd   prvého   stupňa,   ktorého rozhodnutie   bolo   zrušené,   v   ďalšom   konaní   nepostupoval   v   zhode   s   právnym   názorom odvolacieho súdu (ktorým bol viazaný - § 226 O. s. p.) a nevykonal žiaden dôkaz, aby zistil výšku žalobcovho nároku na náhradu škody, ako mu uložil odvolací súd, ale znova žalobu zamietol“.

Právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (II. ÚS 40/97).

Okrem   uvedených   postupov   okresného   súdu,   ktoré   vykazujú   znaky   zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné konštatovať, že s prihliadnutím na obsah základného práva ustanoveného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je možné už aj so zreteľom na celkovú doterajšiu dĺžku   konania   v posudzovanej   veci   považovať   postup   okresného   súdu   za   konanie   bez zbytočných prieťahov. Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, by sťažovateľ musel čakať na právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci viac ako 11 a pol roka.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých uvedených okolností pri hodnotení postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C 550/92 dospel k záveru, že v tomto konaní bolo porušené   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 1065/92

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je nárok na náhradu škody vyplývajúci z neplatného ukončenia členského vzťahu, resp. pracovného pomeru. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   bolo   v   tomto   konaní   aktívne a súčinnostné   a   v   žiadnom   smere   nespôsobilo   vznik   zbytočných   prieťahov.   Naopak, opakované urgencie sťažovateľa požadujúce nariadenie pojednávaní možno hodnotiť ako snahu o urýchlenie priebehu konania.

3. Hodnotiac postup okresného súdu treba prihliadnuť na to, že aj v tomto konaní bol súdny spis predložený ministerstvu, v dôsledku čoho sa vo veci vo vyššie vymedzenom období vyhodnotenom už pri konaní sp. zn. 9 C 550/92 nekonalo 2 roky a 5 mesiacov. Toto obdobie možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní z tých istých dôvodov, ktoré boli uvedené k tejto skutočnosti v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 9 C 550/92. Okresný súd uznesením z 28. mája 1999 konanie prerušil „do právoplatného skončenia vo veci vedenej na okresnom súde sp. zn. 9 C 550/92“. Vzhľadom na prerušenie konania sa vo veci už viac než 4 a pol roka nekoná.

Čo sa týka prerušenia konania, je podľa ústavného súdu potrebné vychádzať z toho, že   okresný   súd   vykonal   voľbu   medzi   viacerými   do   úvahy   prichádzajúcimi   procesnými postupmi a nemieni ju spochybniť, pretože jednak ide o procesný postup, ktorý je zákonom dovolený [§ 109 ods. 2 písm. c) OSP], a jednak ho treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval, a k posúdeniu ktorej majú zásadne lepšie predpoklady než ústavný súd všeobecné súdy, odhliadnuc od princípu subsidiarity, ktorým sa riadi jeho vzťah   k   všeobecným   súdom   a ktorému   viac zodpovedá,   aby ústavný súd,   pokiaľ je to nevyhnutné,   sám   neposudzoval   vhodnosť   a   účelnosť   zvoleného   procesného   postupu. To však   ešte   neznamená,   že   táto   voľnosť   je   bez   obmedzenia   a   ústavným   súdom nekontrolovateľná. Aj   ustanovenie § 109 ods.   2 písm. c) OSP, tak ako napokon každé zákonné ustanovenie, sa totiž musí vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, musí sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP spravovať preto aj požiadavkou, ktorá je obsiahnutá v tomto článku ústavy a ktorá, tak ako to už bolo vyššie uvedené, ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (I. ÚS 21/00).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   bolo   možné   vhodnejšou   organizáciou   práce   alebo prijatím iných vhodných opatrení (§ 111 ods. 2 OSP) zbytočným prieťahom v namietanom konaní   predísť   napr.   postupom   podľa   §   112   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   „V   záujme hospodárnosti   konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,   ktoré   u neho začali, skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov“, a to aj so zreteľom na to, že obe vzájomne súvisiace veci prejednáva a rozhoduje tá istá zákonná sudkyňa.

V   nadväznosti   na   uvedené   nie   je   možné   stotožniť   sa   so   stanoviskom   predsedu okresného súdu, že súd v predmetnej veci „plynulo smeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania a teda k rozhodnutiu vo vec samej“, keďže podľa názoru ústavného súdu tomu vyššie uvedený priebeh konania nenasvedčuje.

Vzhľadom na to, že výsledok sporu má pre sťažovateľa existenčný význam, nie je možné akceptovať skutočnosť,   že vo veci nebolo po viac než 11 rokoch   trvania   sporu právoplatne   rozhodnuté.   Tento   fakt   nie   je   možné   ospravedlniť   ani   s   poukazom na zaťaženosť jednotlivých senátov, počet vybavovaných vecí zákonným sudcom a ani tým, že opätovne vykonával stáž na Krajskom súde v Prešove.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v   súlade   s   medzinárodným   štandardom   uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sa ustálil názor,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02, II. ÚS 120/02). Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie ústavou zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených ústavou (I. ÚS 145/02).

Vyššie   uvedený   postup   okresného   súdu   nesvedčí   o   tom,   že   by   svoju   činnosť v posudzovanom konaní organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP, teda tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

S   prihliadnutím   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil,   že   v   konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 1065/92 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd vyslovil, pokiaľ ide o obe namietané konania, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby v obidvoch veciach konal bez zbytočných prieťahov a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojich veciach.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   500   000   Sk   z   dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti a vo vyjadrení zo 14. januára 2004. Okrem iného uviedol, že sa konania týkajú riešenia existenčných   otázok,   keď „v   hre   je   zabezpečiť   nielen   výživu   pre   tri   maloleté   deti,   ale docieliť aj morálnu očistu od nezákonného konania...“.

Podľa názoru ústavného súdu   samotné konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nepredstavuje dostatočné zadosťučinenie pre sťažovateľa, a preto prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konaní   vedených   pred   okresného   súdom,   berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadov,   ako aj skutočnosť,   že ani jedno z napadnutých konaní nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 120 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. Ľ., uplatnených v podaní z 25. januára 2004. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania   vychádzal   z   výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2002,   ktorá   bola   12   811   Sk.   Úhrada   bola   priznaná v celkovej výške 8 796 Sk za 2 úkony po 4 270 Sk a 2 x 128 Sk režijný paušál.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 18. februára 2003, ktorým sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd so zreteľom na jeho obsah nepovažoval za písomné podanie týkajúce sa veci samej ani za úkony právnej služby podľa   §   16   ods.   4 vyhlášky,   a   preto   odmenu   zaň nepriznal. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa v ňom totiž ústavnoprávnou stránkou veci nezaoberala.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2004