znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 204/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., R., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C 605/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2009 doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 605/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa   15. 11. 2004   bol   Okresnému   súdu   Bratislava I   doručený   návrh   na   začatie konania   v právnej   veci   navrhovateľa:   M.   K.   proti   odporcovi:   1. Ministerstvo   financií, 2. Národná   rada   Slovenskej   republiky,   3. Slovenská   obchodná   inšpekcia,   4. Arbitrážna komisia Rady pre reklamu pre nesprávny úradný postup o plnenie 175.000,- Sk...

Odo dňa podania návrhu navrhovateľ zasielal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to   dňa   01. 08. 2005,   21. 09. 2005,   17. 10. 2005,   16. 02. 2006,   12. 07. 2006   a návrhy na pristúpenie   účastníkov   a zmenu   návrhu   dňa   12. 07. 2006,   18. 07. 2006,   15. 08. 2006, nakoľko v priebehu konania zanikli niektoré orgány, resp. úrady.

Až   dňa   09. 02. 2007   súd   vykonal   úkon,   a to   uznesením...   zastavil   konanie   voči odporcovi   2/   a 4/,   voči   ktorému   podal   navrhovateľ   odvolanie   dňa   02. 03. 2007.   Dňa 13. 4. 2007 odoslal súd spis Krajskému súdu Bratislava. Krajský súd Bratislava rozhodol dňa 31. 03. 2008 uznesením a potvrdil rozsudok OS BA I. Spis vrátil dňa 25. 04. 2008. Dňa 11. 09. 2008 súd uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu z 10. 07. 2002. Na   to   navrhovateľ   reagoval   a   podaním   doručeným   dňa   31. 10. 2008 odstránil vady predmetného návrhu.“

Sťažovateľka   podala   16.   marca   2009   sťažnosť   na prieťahy   v napadnutom   konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá vo svojej odpovedi sp. zn. Spr. 2047/09 zo 16. apríla 2009 konštatovala jej dôvodnosť, a uviedla:

„Dňa 15. 11. 2004 bol   Okresnému   súdu   Bratislava   I   doručený   návrh   na   začatie konania   v   právnej   veci   navrhovateľa:   M.   K.   proti   odporcovi: 1. Ministerstvo   financií, 2. Národná   rada   Slovenskej   republiky, 3. Slovenská   obchodná   inšpekcia, 4. Arbitrážna komisia Rady pre reklamu.   Dňa 23. 06. 2005 navrhovateľ   doručil   žiadosť   o pristúpenie účastníkov   na   strane   žalovaných.   Dňa 01. 08. 2005 doručené   podanie   navrhovateľa označené ako zaslanie dôkazov. Dňa 16. 09. 2005 úradný záznam o tom, že spis sa má predložiť zákonnému sudcovi v zmysle dodatku č. 7/2005 k rozvrhu práce na rok 2005. Dňa 21. 09. 2005 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov.   Dňa 17. 10. 2005 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov.   Dňa

16. 02. 2006 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov. Dňa 12. 07. 2006 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov. Dňa 12.07. 2006 doručený   návrh   na   pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do   konania. Dňa 12. 07. 2006 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zmena   rozsudku. Dňa 18. 07. 2006 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov. Dňa 15. 08. 2006 doručené   podanie   navrhovateľa   označené   ako   zaslanie   dôkazov. Dňa 06. 09. 2006 pokyn   vyššieho   súdneho   úradníka   na   zažurnalizovanie   predmetného spisu.   Dňa 20. 11. 2006 bol   predmetný   spis   predložený   do   spisovej   kancelárie 25 C z dôvodu prerozdeľovania spisov. Dňa 09. 02. 2007 súd uznesením č. k. 14C 605/2004-269 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil, konanie voči odporcovi v 4. rade zastavil a rozhodol, že odporca v 2. rade a odporca v 4. rade nemajú právo na náhradu trov konania. Dňa 02. 03. 2007 doručené odvolanie navrhovateľa. Dňa 02. 03. 2007 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 14. 03. 2007 pokyn vyššieho súdneho úradníka na pripojenie doručenky, v   prípade,   že   nebolo   doručované,   opätovne   doručiť   uznesenie   č. k. 14C   605/2004-269 zo dňa 09. 02. 2007 odporcovi v I. rade. Dňa 13. 04. 2007 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 16. 04. 2007 pokyn na doručenie odvolania odporcom na vyjadrenie. Dňa 23. 05. 2007 doručené podanie kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.   Dňa 28. 02. 2008 doručené   podanie   navrhovateľky.   Dňa 31. 03. 2008 súd uznesením   č. k. 9C0 185/2007-321 napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil. Dňa 25. 04. 2008 bol predmetný   spis vrátený   tunajšiemu súdu.   Dňa 29. 05. 2008 pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania. Dňa 09. 07. 2008 pokyn   na   predloženie   predmetného   spisu   zákonnému   sudcovi.   Dňa 24. 07. 2008 pokyn zákonného sudcu pre vyššieho súdneho úradníka. Dňa 11. 09. 2008 súd uznesením č. k. 14C 605/2004-328 vyzval   navrhovateľa   na   odstránenie   vád   podania.   Dňa 31. 10. 2008 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 03. 10. 2008 doručený návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na strane   odporcu.   Dňa 03. 10. 2008 doručené   odvolanie   navrhovateľa   proti uzneseniu č. k. 14C 605/2004-328 zo dňa 11. 09. 2008. Dňa 17. 03. 2009 súd uznesením č. k. 14C 605/2004-347 konanie voči odporcovi v 2. rade zastavil. Dňa 23. 03. 2009 súd uznesením č. k. 14C 605/2004-349 pripustil do predmetného konania ďalších účastníkov konania. Dňa 26. 03. 2009 pokyn zákonného sudcu.“

Ďalej   predsedníčka   okresného   súdu   poukázala   na   to,   že   predmetný   spis   sa od 13. apríla 2007 do 25. apríla 2008 (t. j. viac ako jeden rok) nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozhodoval o sťažovateľkinom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania proti odporcom v 2. a 4. rade (prvostupňové uznesenie potvrdil).

V závere   sa   predsedníčka   okresného   súdu   za   vzniknuté   objektívne   prieťahy v predmetnom   konaní   sťažovateľke   ospravedlnila,   oznámila   jej,   že   prijala   opatrenia na odstránenie   vzniknutého   stavu,   a prisľúbila,   že   vec   bude   priebežne   sledovať   tak, aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nedochádzalo.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jej základné právo „na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka má na mysli čl. 48 ods. 2 ústavy aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 605/2004 porušené, aby prikázal okresnému súdu konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m. m.   IV. ÚS 225/05,   III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využila   možnosť   postupu   podľa   § 62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním doručeným   predsedníčke   okresného   súdu   16.   marca   2009   podala   sťažnosť   na   prieťahy v označenom konaní. Do uvedeného dátumu sťažovateľka nepreukázala, že by si základné právo, porušenie ktorého namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka   právo   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa   v okolnostiach posudzovanej   veci   prejavilo   ako   účinný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   mala sťažovateľka   k dispozícii   a ktorý   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu aj úspešne využila. Predsedníčka okresného súdu na sťažnosť odpovedala prípisom sp. zn. Spr. 2047/08 zo 16. apríla 2009, v ktorom uznala, že sťažnosť je dôvodná, a ubezpečila sťažovateľku, že konanie v danej veci z hľadiska rešpektovania čl. 48 ods. 2 ústavy bude pravidelne sledovať, tak aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nemohlo dochádzať. Bezprostredne po podaní sťažnosti okresný súd uznesením zo 17. marca 2009 zastavil   konanie   voči   odporcovi   v 2.   rade   a uznesením   z 23.   marca   2009   rozhodol o pripustení   vstupu   do   konania   ďalších   účastníkov. Z uvedeného   vyplýva,   že   podaná sťažnosť sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy, keď okresný súd začal vo veci konať. Následne   po   doručení   odpovede   okresného   súdu   bola   ústavnému   súdu   25.   mája   2009 doručená   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že predsedníčka okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky adekvátne reagovala a prijala v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná, t. j. jeho postup v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu plynule smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by mohla spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo platí,   aj   pokiaľ   ide   o čl. 6   ods. 1 dohovoru), čo nevylučuje, aby sťažovateľka v takomto prípade opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musela opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť orgánu štátnej správy súdu.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   sťažovateľkou uplatnenými nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009