znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 204/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., t. č. ÚVV L., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T. T.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Tp 102/2002 z 13. februára 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2003 doručená sťažnosť P. B., t. č. ÚVV L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T. T., ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Tp 102/2002 z 13. februára 2003.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V posudzovanej veci sťažovateľ napadol uznesenie okresného súdu, proti ktorému však zákon (Trestný poriadok) pripúšťa sťažnosť. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu   sťažnosť   podľa   Trestného   poriadku   aj   podal   a Krajský   súd   v Trenčíne   (ďalej   len „krajský   súd“)   o tejto   sťažnosti   konal   a rozhodol   o nej   uznesením   sp.   zn.   22   Tpo   6/03 z 13. marca 2003 tak, že sťažnosť zamietol. Krajský súd takto potvrdil, že sťažnosť podľa Trestného poriadku považoval za riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vzatí do väzby, ktoré vyniesol okresný súd.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdom   napadol sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy také rozhodnutie okresného súdu, ktoré bol povinný aj oprávnený napadnúť len podľa Trestného poriadku v konaní pred príslušným krajským súdom.   Z tohto   dôvodu   nie je daná právomoc na prerokovanie sťažnosti   v konaní pred ústavným   súdom   podanej   len   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu.   Ústavne   vyjadrenému princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy) by odporovalo, ak by ústavný súd konal o sťažnosti, aj keď vo veci sťažovateľa konal a rozhodoval iný súd o riadnom opravnom prostriedku.   Uznaním   právomoci   v takom   prípade   by   ústavný   súd   nahradzoval   alebo opakoval konanie o sťažnosti pred príslušným krajským súdom v trestnom konaní, čo je neprípustné a súčasne by to bolo aj zasahovaním do právomoci všeobecného (trestného) súdu ( čl. 142 ods. 1 ústavy).

Preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími nárokmi na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2003