znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 203/2012-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. A., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/449/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2012 doručená sťažnosť M. A., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/449/2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 19. decembra 2011 domáha „rozhodnutia vo veci a náhrady škody“ v konaní, ktoré sa týka porušenia „zmluvy o   dodávke   elektriny   pre   domácnosti“,   ktoré   je   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 12 C/449/2011. V predmetnom konaní sa sťažovateľka návrhom z 23. decembra 2011 tiež domáhala, aby okresný súd nariadil predbežné opatrenie.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza: „OS KE I. môjmu návrhu nevyhovel v celom rozsahu a predbežné opatrenie v zmysle zákona a v 30-dňovej zákon. lehote nevydal,

... konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v uznesení.... Proti tomuto   rozhodnutiu   som sa   v   zákonnej   lehote odvolala   a   napadla   som   ho v celom rozsahu.

Konajúci súd môj návrh na vydanie predbež. opatrenia nezamietol, napriek tomu účinné   predbežné   opatrenie   včas   nenariadil,   aj   keď   v   odôvodnení   uznesenia   na   str.   4 konštatuje potrebu zabezpečiť dočasnú úpravu účastníkov konania.

Uznesenie   OS   KE   I   sp.   zn.   12C/449/2011-21   nie   je   predbežné   opatrenie,   súd neuviedol deň, odkedy sa má predbežné opatrenie začať plniť, ani deň, kedy predbežné opatrenie zanikne, vzhľadom na to, že vo veci samej – žaloba o porušení zmluvy o dodávke el. energie do domácnosti - súd nerozhodol.

Z   petitu   uznesenia   a   z   odôvodnenia   by   sa   dalo   predpokladať,   že   konajúci   súd rozhodol vo veci samej, a nie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle zákona. Uznesením OS KE I. sp. zn. 12C/449/2011-21 zo dňa 18. 1. 2012 neboli dočasne upravené   práva   a   povinnosti   účastníkov   konania   v   právnej   veci   sp.   zn.   12C/449/2011 o porušení zmluvy v znení žaloby, stav právnej neistoty trvá od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 23. 12. 2011 do dnešného dňa, t. j. 4. 3. 2012. Je potrebné uviesť, že moja domácnosť je plne elektrifikovaná, v byte nie je zriadená plynová prípojka, o čom VSE KE vedela, alebo vedieť musela.

Mám   za to,   že porušenie   základných práv a slobôd vzniklo nečinnosťou OS KE I v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhujem, aby Ústavný súd SR prikázal OS KE I. konať a vydať účinné predbežné opatrenie v zmysle zákona O. s. p.

Mám za preukázané, že táto moja sťažnosť je dôvodná. Navrhujem, aby ÚS SR, po preskúmaní   mojej   sťažnosti,   tejto   vyhovel   a   zároveň   mi   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie   vo   výške   2   mesačných   platov   sudcu   ako   odškodnenie   za   vzniknuté bezdôvodné prieťahy v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.“

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa: M. A... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a moje právo na vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O. s. p., § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., § 77 ods. 2 O. s. p. v primeranej lehote, bolo OS KE I. v konaní vedenom pod sp. zn.: 12 C/449/2011 zo dňa 23. 12. 2011, porušené. Ústavný súd SR prikazuje OS KE I., aby v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia sp. zn. 12 C/449/2011 zo dňa 23. 12. 2011, konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2-mesačného platu   sudcu   povereného   konaním   vo   veci,   ktoré   je   OS   KE   I.   povinný   jej   vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, za vzniknutý stav právnej neistoty, ktorý trvá.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak namietaným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   štátu   nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/449/2011

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/449/2011 a jeho uznesením z 18. januára 2012. Proti uzneseniu okresného   súdu   z   18.   januára   2012   podali   7.   februára   2012   odvolanie   sťažovateľka   aj odporca. O týchto odvolaniach v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo Krajským súdom v Košiciach rozhodnuté.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje   o   sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a   slobôd   vtedy,   ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Vzhľadom   na   takto   formulovaný   princíp   subsidiarity   je   tak   vylúčená   právomoc ústavného súdu   meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach porušenia jej v sťažnosti označených základných práv napadnutým postupom okresného súdu. Ochrany svojich práv sa sťažovateľka mohla domáhať a aj sa domáhala podaním odvolania proti nemu. Ústavný súd z tohto dôvodu sťažnosť v tej časti, ktorá smeruje proti napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu   a   postupu,   ktorý   predchádzal   jeho   vydaniu, odmietol   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   prvej   vety   zákona o ústavnom súde.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/449/2011

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   sa   žalobou z 20. decembra 2011 na okresnom súde domáha proti V., a. s., K. (ďalej len „odporca“), náhrady škody za majetkovú ujmu aj nemajetkovú ujmu, ako aj odškodnenia za ujmu na zdraví. Konanie v predmetnej veci je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12 C/449/2011.

Dňa   23.   decembra   2011   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného   opatrenia,   ktorým   navrhla,   aby „konajúci   súd   uložil   odporcovi   povinnosť bezodkladne obnoviť dodávku el. energie a to tak, že pripojí prípojku... k distribučnej sieti, ktorá bola odporcom zrušená 10. 11. 2011, a následne odberné miesto zabezpečiť proti poškodeniu.

... aby konajúci súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť odberné miesto v mieste pripojenia   k   distribučnej   sieti   a   hlavný   istič   proti   neoprávneným   zásahom   zo   strany distribútora,   resp.   zásahom   zo strany tretích osôb,   a   to   tak,   že uzamkne   kryt   v   mieste prípojky k distribučnej sieti. Kryt k hlavným ističom pre byt č. 9 a 10 uzamkne a 1 kľúč odovzdá vlastníkovi bytu č. 9 a jeden kľúč odovzdá mne – právoplatnému užívateľovi bytu č. 10.“.

Okresný súd o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č. k. 12 C/449/2011-21 z 18. januára 2012 tak, že nariadil odporcovi povinnosť obnoviť dodávku elektrickej energie navrhovateľke v zmysle zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti č. 19013 z 18. novembra 2008. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C/449/2011   pri   rozhodovaní   o   jej   návrhu   na   nariadenie predbežného opatrenia z 23. decembra 2011.

Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 4 OSP o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa   §   75   ods.   5   OSP   ak   súd   rozhoduje   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu,   ktorý   má   náležitosti   podľa   odseku   2.   Ak   súd   rozhoduje   o   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota,   nedeľa   alebo   sviatok.   Ak   súd   rozhoduje   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

V   predmetnej   veci   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   nariadenie predbežného   opatrenia   23.   decembra   2011.   Vzhľadom   na   to,   že   v   tejto   veci   nešlo o nariadenie   predbežného   opatrenia   podľa   §   75   ods.   5   OSP,   okresný   súd   bol povinný rozhodnúť bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu (§ 75 ods. 4 OSP). Okresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol 18. januára 2012, teda v rámci 30-dňovej lehoty   podľa   §   75   ods.   4   OSP.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   namieta   znenie   výroku predmetného uznesenia, nemôže viesť k záveru o nečinnosti okresného súdu prípadne o jeho neefektívnom postupe v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, a teda ani k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z 23. decembra 2011 nemohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012