znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 203/03-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. Z., L. J.,, ktorou namietala porušenie svojich práv podľa čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. a), b) a f), čl. 38 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 154c ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 25/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2003 doručená   sťažnosť   Mgr.   J. Z.,   bytom   L.   J. (ďalej   len „sťažovateľka),   ktorou   namietala porušenie svojich práv podľa čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. a), b) a f), čl. 38 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 154c ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 25/02.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v citovanom konaní porušuje jej základné ľudské práva a slobody svojou nečinnosťou, pretože po bezmála 8 mesiacoch „... (ku dňu podania sťažnosti na Ústavný súd SR) od podania mojej žaloby (5. 11. 2002) nebol schopný vytýčiť dátum pojednávania o mojej žalobe (...)“.

Z obsahu   sťažnosti   a priložených   listín   vyplýva,   že   sťažovateľka,   ktorá   je evanjelickou   a. v.   farárkou,   5.   novembra   2002   podala   okresnému   súdu   žalobu   na zamestnávateľa Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Bratislave (ďalej len „Generálny biskupský úrad“). Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Keďže som ani koncom januára 2003, temer 3 mesiace od odoslania mojej žaloby nemala   od   OS   BA   I.   žiadnu   informáciu,   čo   sa   deje   s mojou   žalobou,   poslala   som   30. januára 2003 sťažnosť ministrovi spravodlivosti SR JUDr. D. L. na prieťahy v konaní (...)“ postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 25/02. „(...) Na moju sťažnosť odpovedal   predseda   OS   BA   I. pán   JUDr.   M.   L.   listom   zo   6.   marca   2003,   číslo:   Spr. 2031/03. V odpovedi napísal, že vraj moja sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 25/02 nie je dôvodná.“ V liste zároveň informoval sťažovateľku o aktuálnom stave jej   veci.   Svoju   nespokojnosť   s listom   predsedu   okresného   súdu   vyjadrila   sťažovateľka listom   z 24. marca   2003,   v ktorom   vysvetlila,   že „najmä   protiprávne   konanie zamestnávateľa   malo   a má   negatívny   vplyv   na   môj   zdravotný   stav“. Na   tento   list „zareagovala   pani   podpredsedníčka   OS   BA   I.   (...)   a to   listom   z 2.   apríla   2003,   číslo: Spr. 2031/02. Ospravedlnila sa, že úprava sudkyne bola s oneskorením realizovaná a že po dokončení   prípravy   pojednávania   mi   bude   písomne   oznámený   stanovený   termín pojednávania. (...) Koncom apríla 2003, po vyše piatich mesiacoch od podania žaloby (...) som   napísala   opakovanú   sťažnosť   na   bezdôvodné   prieťahy   v konaní   o mojej   žalobe predsedovi a podpredsedníčke OS BA I., a to listom zo dňa 24. apríla 2003. Na túto moju opakovanú   sťažnosť   z   24. 4. 2003,   ako   i môj   list   z   10. 4. 2003   (...)   odpovedala podpredsedníčka OS BA I. pani JUDr. T. K. listom z 28. mája 2003, číslo: Spr. 2031/03. (...)   Na   ďalšiu   moju   sťažnosť   cestou   MS   SR   mi   odpovedala   podpredsedníčka   OS   BA I. JUDr. T. K. listom zo 16. júna 2003. V liste tvrdí, že vraj ani moja ďalšia sťažnosť nie je dôvodná, lebo vraj prieťah v konaní zistený nebol (...). Na list JUDr. T. K. zo 16. 6. 2003 som reagovala ďalšou sťažnosťou z 20. júna 2003 (...).“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „vyhovel mojej   opodstatnenej,   riadne   odôvodnenej   sťažnosti   a vyslovil   svojím   rozhodnutím, rozsudkom podľa Ústavy SR Čl. 127 ods. 2/, že: - porušenie mojich základných, ľudských práv a slobôd podľa odseku 1 Čl. 127 Ústavy SR vzniklo nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I., ktorý ani po bezmála 8 mesiacoch (ku dňu podania sťažnosti na Ústavný súd SR) od podania žaloby (5. 11. 2002) nebol schopný vytýčiť dátum pojednávania o mojej žalobe,   a tak   Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I.,   aby   vo   veci bezodkladne   konal,   vytýčil   dátum   pojednávania   tak,   aby   o mojej   žalobe   bolo   čím   skôr rozhodnuté.

Ďalej   žiadam,   aby   Ústavný   súd   SR   podľa   Ústavy   SR   čl.   127   ods.   3   svojím rozhodnutím,   rozsudkom   mi   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie,   keďže   boli porušené moje práva, navyše občianky SR s ťažkým zdravotným postihnutím“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Medzi   tie   podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj to, či je daná právomoc ústavného súdu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o predmete sťažnosti zákonom ustanoveným postupom.

K porušovaniu čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. a), b) a f), čl. 38 ods. 1 a čl. 154c ods. 1 a 2 ústavy

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   pred   okresným   súdom   ide   o spor podľa organizačného   poriadku   Generálneho   biskupského   úradu,   konkrétne   o zrušenie protiprávne   udelenej   absencie.   Okresný   súd   uznesením   z 10.   septembra   2003   zastavil konanie.

Konanie podľa informácie predsedu okresného súdu nie je právoplatne skončené, pretože sťažovateľka podala proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z uvedeného článku ústavy vyplýva princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorý znamená, že ak o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, nemôže o tejto ochrane súčasne rozhodovať aj ústavný súd.

O ochrane   uvedených   základných   práv   (aj iných   článkov   ústavy)   v danom   štádiu konania   pred   okresným   súdom   je   oprávnené   a povinné   konať   a rozhodovať   všeobecne súdnictvo podľa čl. 142 ods. 1 ústavy, čo potvrdila sťažovateľka tým, že podala návrh na začatie konania, o ktorom nie je právoplatne rozhodnuté, a súčasne podala aj odvolanie.

Preto   ústavný   súd   aplikujúc   čl.   127   ods.   1   i. f.   ústavy   a   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   namietala   porušenie svojich práv podľa čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 19 ods. 1, čl. 36 písm. a), b) a f), čl. 38 ods. 1 a čl. 154c ods. 1 a 2 ústavy, pre nedostatok svojej právomoci už pri jej predbežnom prerokovaní.

K porušeniu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   porušil   aj   jej   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd z listu predsedu okresného súdu a obsahu sťažnosti zistil nasledovné skutočnosti:

Sťažovateľka 5. novembra 2002 podala žalobu okresnému súdu proti Generálnemu biskupskému úradu o zrušenie protiprávne udelenej absencie.

Sťažovateľka listami z 31. januára 2003, 24. marca 2003, 24. apríla 2003 a 20. júna 2003 podala sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 Ct 25/02.Okresný súd listami sp. zn. Spr. 2031/03 zo 6. marca 2003, 2. apríla 2003, 28. mája 2003   a   16.   júna   2003   sťažovateľke   oznámil,   že   jej   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní v označenej veci nie je dôvodná, informoval sťažovateľku o stave jej veci a oznámil, že po dokončení prípravy pojednávania jej bude oznámený termín pojednávania.

Okresný súd uznesením sp. zn. 9 Ct 25/02 z 10. septembra 2003 konanie podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Proti uzneseniu sa sťažovateľka odvolala a spis je toho času ešte na okresnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ct 25/02 od 5. novembra 2002 do podania sťažnosti ústavnému súdu (26. júna 2003) v trvaní 7 mesiacov nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Okresný   súd   vo   veci   aj   rozhodol,   keď 10. septembra   2003   konanie   zastavil   pre   nedostatok   svojej   právomoci.   Takýto   postup okresného súdu zjavne nie je spôsobilý porušiť základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa citovaného článku ústavy.

Sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je preto zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2003