znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 202/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012 predbežne prerokoval návrh obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., P., zastúpenej JUDr. M. M., vo veci namietaného nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 2/2005 z 22. marca 2005 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 10/2009 z 15. decembra 2009 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a s § 4 ods. 1 a 3 písm. d), h) a i) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

Návrh   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   podaný   zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. decembra 2011 doručený návrh obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., P. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej   JUDr.   M.   M.,   označený   ako „Sťažnosť“,   vo veci   namietaného   nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 2/2005 z 22. marca 2005 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 10/2009 z 15. decembra 2009 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti (ďalej aj „VZN“) s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s § 4 ods. 1 a 3 písm. d), h) a i) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Navrhovateľka vo svojom návrhu podanom v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy okrem iného uviedla:

«Žalobou zo dňa 8. 3. 2010 podal sťažovateľ na Okresnom súde v Prešove žalobu o preskúmanie   zákonnosti   VZN   mesta   S.   o   usmerňovaní   ekonomickej   a   podnikateľskej činnosti č. 2/2005 v znení VZN mesta S. č. 10/2009.

Rozhodnutím   Okresného   súdu   v   Prešove   21   S/1/2010   zo   dňa   24.   3.   2011   bola uvedená žaloba postúpená na Krajský súd Prešov podľa ust. § 104a ods. 2 O. s. p. Uznesením Krajského súdu v Prešove 1 S/55/2011-32 zo dňa 21.   10.   2011 bolo konanie zastavené. Krajský súd v Prešove konštatoval, že právomoc Ústavného súdu je daná jednoznačne a nespochybniteľne....

Navrhovateľ prevádzkuje herňu v meste S. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta S. dňa 15. 12. 2009 bolo uznesením č. 267 zo dňa 15. 12. 2009 schválené Všeobecne záväzné nariadenie č. 10/2009 (ďalej len VZN), ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 2/2005 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti, ktoré nadobudlo účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli mesta. VZN na základe ustanovenia § 6 ods. 1 a v nadväznosti na § 4 ods. 3 písm. i) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ukladá podnikateľom, ktorí podnikajú na území Mesta S. rad povinností.

Vo VZN č. 2/2005 v Článku 3 Určenie prevádzkového času v bode 4 sa uvádza: V prípade, že podnikateľ navrhuje rozvrhnutie prevádzkového času po 22.00 h. mesto určí prevádzkový čas na skúšobnú dobu 3 mesiace. Ak sa počas tejto skúšobnej doby vyskytnú opodstatnené sťažnosti od občanov, mestskej polície alebo petícia občanov, mesto vydá rozhodnutie, v ktorom určí prevádzkový čas maximálne do 22.00 h. V bode 5 sa uvádza: Ak sa   nevyskytnú   opodstatnené   sťažnosti,   po   uplynutí   skúšobnej   doby   vydá   mesto   nové rozhodnutie s určením doby platnosti.

VZN mesta S. č. 10/2009, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 2/2005 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti sa v článku 3 za odsek 5 vkladá nový odsek 6 v tomto znení: „Prevádzkový čas v prevádzkach, kde sa uskutočňujú hazardné hry podľa osobitného predpisu sa stanovuje maximálne do 22.00 h.“

Mesto S. na základe prijatého VZN č. 10/2009 obmedzilo prevádzku navrhovateľa vo vyššie označenej herni na prevádzkový čas od 6.00 h do 22.00 h.

Toto VZN je jednoznačne v rozpore s Ústavou SR a so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.».

Podľa navrhovateľky označené VZN nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 2 ods. 3, čl. 68 ústavy z dôvodov, ktoré uvádza v ďalšej časti svojho návrhu.

Na podporu svojho návrhu navrhovateľka uvádza:„Ako   je   známe   rozporom   VZN   s   ústavou   mnohých   obecných   samospráv,   ktoré upravovali podnikanie sa na návrh Generálnej prokuratúry zaoberal Ústavný súd SR, a to napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS 55/2000, ktorým bolo vyslovené, že VZN Mesta T. č. 5/95 nie je v súlade s vyššie vymenovanými článkami ústavy. Rovnako bolo v nesúlade VZN s ústavným právom na podnikanie rozhodnuté i nálezom sp. zn. III. ÚS 10/01 v Leviciach, nálezom I. ÚS 56/2000 v B., v B., N. a ďalších obciach.

Dovoľujeme   si   poznamenať,   že   vo   vzťahu   k   prevádzke   navrhovateľa,   ktorá   sa nachádza v S. a to herňa S. neboli zaznamenané žiadne sťažnosti od občanov, mestskej polície   alebo   petície   občanov,   ktorými   by   žiadali   obmedzenie   prevádzkových   hodín   v prevádzkach navrhovateľa z dôvodu rušenia nočného pokoja, vandalizmu na majetku mesta a občanov alebo porušovania iných oprávnených záujmov mesta a jeho obyvateľov.“

Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiada ústavný súd o vydanie tohto rozhodnutia: „Všeobecne   záväzné   nariadenie   mesta   S.   č.   2/2005   v   znení   VZN   č.   10/2009 o usmerňovaní ekonomickej a podnikateľskej činnosti nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, s ustanovením § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d), h) a i) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a toto zrušuje.“

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných   nariadení   podľa   čl.   68   s   ústavou   a   ústavnými   zákonmi,   s   medzinárodnými zmluvami,   s   ktorými   vyslovila   súhlas   Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli ratifikované   a   vyhlásené   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   a   so   zákonmi,   ak   o   nich nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou a ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami   vlády   a   so   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Podľa § 250zfa ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie,   môže   prokurátor   vo   veciach   územnej samosprávy   podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.

Podľa § 250zfa ods. 3 OSP príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie...

Keďže Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1 S/55/2011-32 z 21. októbra 2011 zastavil konanie o rovnakom návrhu navrhovateľky (ktorý mu pôvodne postúpil Okresný súd Prešov) s odôvodnením, že vo veci je jednoznačne a nespochybniteľne daná právomoc ústavného súdu, navrhovateľka požiadala ústavný súd o začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, keď namietala nesúlad všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 2/2005 v znení všeobecne záväzného nariadenia mesta S. č. 10/2009 s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1 a 2 a čl. 68 ústavy, ako aj s § 4 ods. 1 a 3 písm. d), h) a i) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Navrhovateľka označila svoj návrh ako sťažnosť, ale ústavný súd ho podľa jeho obsahu kvalifikoval ako návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa možno domáhať ochrany základných práv a slobôd, ale nie konania o súlade. Na to slúži iný typ konania upravený v čl. 125 ústavy.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vo vzťahu k subjektu oprávnenému podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavný súd vo svojej stabilizovanej rozhodovacej činnosti (napr. PL. ÚS 1/94, PL. ÚS 14/96, PL. ÚS 22/98, PL. ÚS 9/99) opakovane uviedol, že na podanie   návrhu   na   začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   sú   oprávnené   iba subjekty uvedené v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy, resp. v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona   o   ústavnom   súde,   t.   j.   najmenej   pätina   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej republiky,   prezident   Slovenskej   republiky,   vláda   Slovenskej   republiky,   súd   v   súvislosti so svojou   rozhodovacou   činnosťou   a   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   [resp. v zmysle   novely   ústavy   –   čl.   130   ods.   1   písm.   f),   resp.   §   18   ods.   1   písm.   f)   zákona o ústavnom   súde   za   určitých   okolností   aj   verejný   ochranca   práv].   Medzi   subjekty s uvedenou procesnou spôsobilosťou nepatria iné osoby, fyzické osoby ani právnické osoby.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol návrh navrhovateľky namietajúci, že označené všeobecne záväzné nariadenie mesta S. nie je v súlade s označenými základnými právami a označenými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh, na podanie ktorého navrhovateľka nemá aktívnu procesnú legitimáciu, t. j. ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012