znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 202/08-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. K., L., zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Poprad   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 226/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2008 doručená sťažnosť JUDr. S. K., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 226/04. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 29. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   v ktorom   je   sťažovateľka   označená   ako   odporca v 2. rade. Okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2005, na ktorom sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil tým, že došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty. Navrhovateľ sa nedostavil ani na pojednávanie z 30. marca 2005. Uznesením zo 4. novembra 2005 okresný súd konanie prerušil. Sťažovateľka sa dostavila na predvolanie okresného súdu 22. marca 2007 a 26. apríla 2007 na pojednávania, ktoré sa však opäť nekonali, pretože navrhovateľ sa ich nezúčastnil. Uznesením z 1. apríla 2008 okresný   súd   rozhodol   o pokračovaní   v konaní   a 21.   apríla   2008   sa   uskutočnilo pojednávanie.

Sťažovateľka   uviedla,   že   po   štyroch   rokoch   od   podania   návrhu   nie   je   o veci rozhodnuté na prvom stupni a dosiaľ nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie. Navrhovateľ je   v konaní   nečinný   ani   raz   nebol   prítomný   na   pojednávaní,   vo   veci   sa   kvalifikovane nevyjadril a nepredložil žiadne doklady, ktoré by odôvodňovali jeho návrh. Okresný súd takmer štyri roky toleruje tento stav, akceptuje neúčasť navrhovateľa na pojednávaní, a tým spôsobené prieťahy. Postup okresného súdu vzbudzuje u sťažovateľky dôvodné pochybnosti v spravodlivé súdne rozhodnutie v danej právnej veci.

Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Ústavný súd SR vyhovuje v celom rozsahu podanej sťažnosti a vyslovuje, že postupom   Okresného   súdu   v   Poprade   v   konaní   vedenom   pod   č.   12   C   226/2004   bolo porušené   základné   ústavné   právo   sťažovateľky   JUDr.   S.   K.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   ust.   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   tiež   bolo porušené jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   sudu   v   Poprade   vo   veci   vedenej   pod č. 12 C 226/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   SR   súčasne   priznáva   sťažovateľke   JUDr.   S.   K.   finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2. 000.000,-Sk. /slovom: dva milióny slovenských korún/, ktoré je povinný porušovateľ jej základného ústavného práva - Okresný súd Poprad vyplatiť jej naraz bezhotovostne v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to na účet sťažovateľky JUDr. S. K. vedený v U. a.s. pobočka L., č. ú....

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľke trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré budú z jej strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd   za   účinný prostriedok   nápravy namietaného protiprávneho stavu,   ktorý   má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť na prieťahy podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov,   resp.   od   1.   apríla   2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).

Účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne   prostriedky   podľa   zákona   o štátnej   správe   súdov,   resp.   s účinnosťou   od 1. apríla 2005   podľa   zákona   o súdoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd výzvou z 27. mája 2008 požiadal právneho zástupcu sťažovateľky, aby preukázal, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v liste   zo   6.   júna   2008   uviedol,   že   sťažovateľka poukázala na prieťahy v podaní z 10. júna 2007, ktorým navrhla zastavenie konania pre nečinnosť žalobcu, a tiež na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. apríla 2008. Sťažnosť na prieťahy   predsedovi   okresného   súdu   nepodala,   pretože   predseda   okresného   súdu   koná v tejto veci ako zákonný sudca.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno podanie z 10. júna 2007 ani argumentáciu sťažovateľky na pojednávaní považovať za sťažnosť podľa zákona o súdoch. Ústavný súd preto posúdil, či sťažovateľka nesplnila podmienku prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takým dôvodom nie je podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že predseda okresného súdu je zákonným sudcom v danej   veci,   pretože   podľa   §   63   ods.   2   zákona   o súdoch   sťažnosti   na   predsedu   súdu vybavuje   predseda   súdu   vyššieho   stupňa.   Uvedené   skutočnosti   zakladajú   dôvod   na odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľky   pre   jej   neprípustnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdne konanie začalo 29. júna 2004, okresný súd ho uznesením   zo   4.   novembra   2005   prerušil   a v konaní   pokračoval   1.   apríla   2008.   Podľa judikatúry   ústavného súdu   (II.   ÚS   3/00,   III.   ÚS   42/02,   II.   ÚS   422/00)   nečinnosť   súdu v dôsledku existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom (napr.   právoplatným   uznesením   o prerušení   konania),   tak   ako   to   je   v danom   prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Doba   trvania   súdneho   konania   (posudzovaná   okrem   prerušenia   konania),   ako   aj doterajší   priebeh   konania   (okresný   súd   nebol   vo   veci   nečinný)   nesignalizuje   možnosť zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   takej   intenzity,   ktorý   by   znamenal   ich   porušenie,   teda   stav,   ktorý   už nemožno   napraviť využitím   sťažovateľke dostupných   právnych   prostriedkov   – podaním sťažnosti   podľa   zákona   o súdoch.   Tieto   skutočnosti   zakladajú   dôvod   na   odmietnutie sťažnosti sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených   dôvodov   ústavný súd odmietol   sťažnosť podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   k obdobným   záverom   ako v tomto konaní dospel aj v konaní o obsahovo totožnej sťažnosti MVDr. Š. K., odporcu v 1. rade v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 226/04, ktorú uznesením č. k. I. ÚS 220/08-21 z 19. júna 2008 odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008