znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 202/07-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29. novembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. V., Z., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 178/1999, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.   12 C 178/1999 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 178/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

3. E.   V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   90 000 Sk   (slovom deväťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Banská   Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť   E.   V.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   6 296 Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2007 doručená sťažnosť E. V., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 178/1999.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   právny   predchodca   (otec)   sťažovateľky   podal 22. júna 1999 okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v S. B. (ďalej aj „stavebné bytové družstvo“). Otec sťažovateľky zomrel (...) a v dôsledku univerzálnej sukcesie sa jeho procesnou nástupkyňou v danej veci stala sťažovateľka ako jeho dcéra.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   v predmetnom   konaní   dochádza   k významným zbytočným   prieťahom   najmä   dlhodobou   neodôvodnenou   nečinnosťou   okresného   súdu, neefektívnym, pomalým a nesprávnym procesným postupom, ale aj vykonávaním dôkazov navrhnutých pôvodným žalobcom s veľkým časovým oneskorením, čím sa ich dôležitosť oslabuje, ako aj vyžadovaním spisov a správ od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nie sú rozhodujúce pre namietané konanie. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd po smrti jej právneho predchodcu nepostupoval podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), čím spôsobil ďalšie významné prieťahy v konaní, „... čo potvrdil aj odvolací súd v zrušovacom uznesení zo dňa 12. 04. 2007“.

Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„Postupom   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C/178/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľky, E. V., rodenej B., bytom Z., narodenej (...), rodné číslo (...), občianky Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C/178/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici,   aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva vo výške 750.000,- Sk.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej právneho zástupcu, J. V., advokáta, B.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 202/07-15 z 31. augusta 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   k sťažnosti.   Právny   zástupca   sťažovateľky   a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   č.   Spr   4030/2007   z   22. októbra 2007   bolo ústavnému súdu doručené 26. októbra 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:„Na základe Vašej žiadosti z 07. 09. 2007 Vám Okresný súd Banská Bystrica vo veci dáva toto vyjadrenie:...

- 22. 06. 1999 podal navrhovateľ R. B. návrh o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v S. B.

- 08. 07. 1999 súd vytýčil T: 23. 07. 1999 - odročené na neurčito s tým, že bude urobený dotaz na OO PZ - 23. 08. 1999 odpísali

- 16. 11. 1999 súd vytýčil T: 03. 12. 1999 - odročené na T: 17. 01. 2000

- 04. 01. 2000 navrhovateľ podal návrh na doplnenie dokazovania

- Pojednávania 17. 01. 2000 súd odročil na T: 28. 01. 2000 - odročené na neurčito za účelom vyjadrenia sudcu k návrhu na vylúčenie z pojednávania vo veci

- 16. 02. 2000 sa spis predložil Krajskému súdu v Banskej Bystrici s vyjadrením sudkyne na rozhodnutie ohľadne vznesených námietok navrhovateľa voči osobe sudcu

- 29.   02.   2000   krajský   súd   rozhodol,   že   nevylučuje   JUDr.   V.   z   prejednávania a rozhodovania veci

- 17. 03. 2000 bol spis vrátený okresnému súdu

- 06. 07. 2000 súd vytýčil T: 19. 07. 2000 - odročené na neurčito

-   24.   10.   2001   súd   vytýčil   T:   14.   11.   2001,   zároveň   súd   žiadal   OÚV   PZ   B. o oznámenie výsledku trestného stíhania - pojednávanie bolo odročené na neurčito

- 16. 11. 2001 súd robil opätovne dotaz na OÚV PZ B., aby oznámili či je vedené naďalej trestné stíhanie pre trestný čin podvodu - 07. 12. 2001 odpovedali

- 30. 05. 2002 súd zisťoval v trestnej kancelárií, či napadla žaloba

- 04. 06. 2002 trestná kancelária odpísala, že vec bola postúpená OS Zvolen

- 21. 08. 2003 súd vytýčil T: 03. 10. 2003 - odročené na neurčito s tým, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie a žiadané ďalšie správy

- 07. 10. 2003 súd žiadal správy

- 12. 11. 2003 súd žiadal na základe odpovedí ďalšie správy - posledná doručená súdu 09/12/2003

- 20. 05. 2005 súd žiadal vyšetrovací spis od OÚV PZ a zároveň robil dotaz do NVÚ a na OS Zvolen. Uznesením uložil odporcovi aby nepreviedol svoje členské práva a zároveň súd návrh na vydanie PO zmietol.

- 20. 05. 2005 zároveň uznesením súd ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctvo - psychiatria - vyšetriť duševný stav navrhovateľa

- 27. 06. 2005 znalkyňa prevzala súdny spis za účelom vypracovania znalec. posudku

- 31. 08. 2005 znalkyňa vypracovala znalecký posudok

- 02. 09. 2005 ho osobne odovzdala súdu

- 07. 09. 2005 súd vypracoval uznesenie o vyúčtovaní znalečného, zároveň žiadal správy a doručoval znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie

- 04. 10. 2005 na základe odpovede OS Zvolen, súd žiadal Krajský súd v B. Bystrici o zapožičanie trestného spisu

- 13. 10. 2005 krajský súd odpísal, že nie je možné zapožičať trestný spis, nakoľko nie je právoplatne skončený, ale možno do neho nahliadnuť

- 10. 02. 2006 súd vytýčil T: 24. 02. 2006 - odročené na T: 17. 03. 2006 - bola vypočutá aj súdna znalkyňa, pojednávanie bolo odročené na neurčito

- 06. 09. 006 bolo súdu oznámené, že navrhovateľ R. B. (...) zomrel

- 20. 10. 2006 súd zisťoval, či je právoplatne ukončené dedičské konanie.

- 29. 11. 2006 bolo do spisu pripojené uznesenie č. k. 24 D 500/2006 o zastavení konania o dedičstve - právoplatné 10. 11. 2006

- 15. 12. 2006 súd robil dotaz na matku navrhovateľa p. M. B.

- 27. 12. 2006 p. M. B. oznámila súdu, že vstupuje do konania ako navrhovateľka

- 09. 1. 2007 súd robil dotaz na M. B. - 19. 01. 2007 zaslala odpoveď

- 25. 01. 2007 súd robil dotaz na dedičku po navrhovateľovi - dcéru E. V., či vstupuje do konania ako navrhovateľka - 26. 01. 2007 odpovedala

- 07. 03. 2007 súd uznesením nepripustil matku nebohého navrhovateľa neb. R. B. – M. B. do konania ako žalobkyňu, ale pripustil jeho dcéru E. V. Zároveň súd robil dotaz na právneho zástupcu navrhovateľa, či bude v konaní zastupovať aj E. V.

- 29. 03. 2007 práv. zást. zaslal za M. B. odvolanie proti uzneseniu z 07. 03. 2007

- 04. 04. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici

- 12. 04. 2007 krajský súd uznesenie tunajšieho súdu z 07. 03. 2007 zrušil

- 26. 04. 2007 vrátil spis okresnému súdu

- 30. 05. 2007 súd vytýčil T: 20. 06. 2007 (volal 6 svedkov - väčšinou sa vrátili nedoručené zásielky, zisťoval sa pobyt)

- na   pojednávaní   20.   06.   2007   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh   žalobkyne zamietol

- 20. 07. 2007 bol rozsudok expedovaný

- 27. 07. 2007 prevzal rozhodnutie právny zástupca navrhovateľky

- 13. 08. 2007 právny zástupca návrh, zaslal telefaxom odvolanie proti rozhodnutiu z 20. 06. 2007 (15. 08. 2007 podal osobne tunajšiemu súdu originál odvolania)

- 20.   08.   2007   podala   žalobkyňa   žiadosť   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov

- 22. 08. 2007 súd zaslal prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky tlačivo

-potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch - 13/9 zaslala súdu vyplnené

- 18. 09. 2007 súd uznesením priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie v plnom rozsahu.“

Ústavný   súd   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   zistil   v zásade   rovnaké   skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 7. novembra 2007, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 22. októbra 2007, uviedol:

„Okresný súd, podľa názoru sťažovateľky, nepostupoval pri príprave pojednávania, vytýčeného na deň 23. 07. 1999, v súlade s ustanovením § 114 ods. 1 o. s. p., lebo toto pojednávanie nemožno považovať za pripravené, najmä nie tak, aby bolo o veci možné rozhodnúť   na   jedinom   pojednávaní.   Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva, že by súd   v rámci   prípravy   pojednávania   doručil   návrh   na   začatie   konania   s prílohami odporcovi a vyzval ho, aby sa k nemu do 15 dní od doručenia vyjadril, a zároveň ho poučil, že ak to neurobí, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b, tak ako mu to ukladalo ust. § 114 ods. 2 písm. a) o. s. p. Navrhovateľ už v podanom návrhu dňa   22.   06.   1999   navrhol   vykonanie   rozhodujúcich   dôkazov,   najmä   vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo - psychiatria o jeho duševnej poruche, pričom súd v rozpore s ust. § 114 ods. 2 písm. c) o. s. p. nezabezpečil, aby bolo možné na prvom pojednávaní   vykonať   potrebné   navrhnuté   dôkazy.   Súdu   nič   nebránilo,   aby   už   v rámci prípravy   tohto   pojednávania   ustanovil   znalca   na   vypracovanie   právnym   predchodcom sťažovateľky navrhnutého znaleckého posudku. Takéhoto znalca súd ustanovil až uznesením zo dňa 20. 05. 2005, teda po takmer šiestich rokoch, hoci pojednávanie konané dňa 03. 10. 2003 súd odročil práve z dôvodu, že bude nariadené znalecké dokazovanie. Žalobca počas konania zomrel a tým sa zmarila možnosť preskúmania tohto posudku, ktorého správnosť a objektívnosť žalobca ešte za svojho života spochybnil.

Na   piatom   pojednávaní   pred   Okresným   súdom   v Banskej   Bystrici,   konanom   dňa 19. 07. 2000, súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia podľa návrhu žalobcu zo dňa 06. 07. 1999. Toto predbežné opatrenie súd písomne vyhotovil až dňa 10. 05. 2005 a doručil ho dňa 10. 06. 2005 - teda takmer po šiestich rokoch od podania návrhu. Na tomto pojednávaní súd nerozhodol o predmete konania ani pojednávanie neodročil. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 04. 01. 2000, navrhovateľ navrhol výsluch svedkyne, A. P., ktorý súd na pojednávaní dňa 20. 06. 2007, keď sa sťažovateľka domáhala vykonania   tohto   dôkazu,   bez   akéhokoľvek   odôvodnenia   zamietol   a s týmto   návrhom na vykonanie   dôkazu   sa   ani   v rozsudku   zo   dňa   20.   06.   2007   nijako   nevysporiadal   ani neodôvodnil, prečo tento dôkaz za sedem a pol roka nevykonal.

V rozpore s ust. § 6 o. s. p. súd vykonával dôkazy a vyžadoval informácie od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhoval a ich vykonanie nemožno považovať za nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

Dôvody,   pre   súd   pojednávania   odročoval,   podľa   názoru   sťažovateľky   nemožno považovať za dôležité, tak ako to má na zreteli ust. § 119 ods. 1 o. s. p. Súd podľa názoru sťažovateľky porušoval aj ust. § 119 ods. 1 i. f., keď odročoval pojednávania na neurčito.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 99/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, IV. ÚS 41/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   zistil,   že   predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom je rozhodovanie o návrhu právneho predchodcu sťažovateľky na určenie neplatnosti dohody o prevode   členských   práv   a   povinností   spojených   s   členstvom   v   stavebnom   bytovom družstve.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého   dokazovania   možno   namietané konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Samotnú vecnú zložitosť však nie je možné dávať do súvislosti s viacerými obdobiami nečinnosti okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Sťažovateľka   vstúpila   do   prebiehajúceho   konania   ako   právna nástupkyňa   po   smrti   jej   právneho   predchodcu   (otca   ako   poručiteľa),   ktorý   zomrel 4. augusta 2006.   Ústavný   súd   už   v   súvislosti   so   zmenou   účastníkov   konania v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov“ (napr. IV. ÚS 403/04,   II. ÚS 95/06,   IV. ÚS 187/07).   Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd   zistil,   že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému   postupu   nebránila   žiadna   zákonná   prekážka   v   konaní   (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   z predloženého   spisu   vedeného   pod   sp.   zn.   12 C 178/1999   zistil, že okresný   súd   po   doručení   návrhu   právneho   predchodcu   (otca)   sťažovateľky   ako navrhovateľa   22. júna 1999   vykonal   úkony   súvisiace   s   prípravou   pojednávania. Pojednávanie   23.   júla   1999   bolo   po   vykonaní   výsluchu   účastníkov   konania   odročené na neurčito   z dôvodu   zistenia   ďalších   relevantných   informácií   (prípis   Okresnému   úradu vyšetrovania Policajného zboru B., ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“).

Okresný súd nariadil 16. novembra 1999 termín pojednávania na 3. december 1999. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 17. január 2000 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu navrhovateľa. Pojednávanie nariadené na 28. január 2000 bolo odročené na neurčito z dôvodu navrhovateľom vzneseného návrhu na vylúčenie zákonnej sudkyne z prerokúvania   veci   z dôvodu   jej   zaujatosti.   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) uznesením č. k. 15 Nc 61/00-44 z 29. februára 2000 rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne z prerokúvania a rozhodovania danej veci. Po vrátení spisu 17. marca 2000   vydal   okresný   súd   pokyn   na   doručenie   prípisov   za   účelom   zistenia   informácií týkajúcich sa predmetu konania. Okresný súd na pojednávaní 19. júla 2000 vykonal ďalšie dokazovanie a uznesením zamietol návrh právneho predchodcu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia.

Následne bol okresný súd v danej veci nečinný až do 24. októbra 2001, keď nariadil termín pojednávania na 14. november 2001. Pojednávanie uskutočnené 14. novembra 2001 bolo   po   vykonaní   ďalšieho   dokazovania   odročené   na   neurčito   za   účelom   vypravenia prípisov okresnému úradu vyšetrovania kvôli zisťovaniu priebehu a výsledkov trestného konania proti svedkovi v predmetnom konaní. V ďalšom období okresný súd nevykonal žiadny úkon vo veci od 4. júna 2002 do 21. augusta 2003, keď nariadil termín pojednávania na 3. október 2003.

Pojednávanie   nariadené   na   3. október 2003   bolo   po   vykonanom   dokazovaní uznesením odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania (vyšetrenie duševného   stavu   navrhovateľa)   a   vyžiadania   ďalších   správ   od   okresného   úradu vyšetrovania. Okresný súd bol následne opätovne nečinný od 9. decembra 2003 do 20. mája 2005,   keď   vydal   pokyn   na   vyžiadanie   relevantného   vyšetrovacieho   spisu   a uznesením č. k. 12 C 178/1999-92   z   20. mája   2005   zakázal   odporcovi   prevod   členských   práv týkajúcich   sa   spornej   nehnuteľnosti.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12 C 178/1999-96 z 20. mája 2005 ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctva - psychiatrie. Poverená súdna znalkyňa   prevzala   súdny   spis   27. júna 2005   a   znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu doručený 2. septembra 2005.

Činnosť   okresného   súdu   sa   v nasledujúcom   období   sústredila   na   zisťovanie informácií   o   stave   trestného   konania   súvisiaceho   s   predmetom   namietaného   konania (vypravenie   prípisov   7. septembra 2005   a   4. októbra 2005).   Okresný   súd   po   doručení odpovedí na uvedené prípisy nariadil 10. februára 2006 termín pojednávania na 24. február 2006.   Ďalšie   pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   17. marca 2006,   bolo   po   vykonanom dokazovaní odročené na neurčito. Následne bol okresný súd nečinný do 26. októbra 2006, keď   vydal   pokyn   zistiť,   či   bolo   dedičské   konanie po   zosnulom   právnom   predchodcovi sťažovateľky právoplatne skončené.

Okresný súd po doručení uznesenia o zastavení dedičského konania (29. novembra 2006)   vydal   15. decembra 2006   a   9. januára 2007   pokyny   na   doručenie   prípisov   matke zosnulého   navrhovateľa   a   25. januára 2007   pokyn   na   vypravenie   prípisu   sťažovateľke. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 178/1999-178 zo 7. marca 2007 rozhodol o nepripustení matky   zosnulého   navrhovateľa   a   o   pripustení   sťažovateľky   do   predmetného   konania. Okresnému súdu bolo 29. marca 2007 doručené odvolanie matky zosnulého navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu. Krajský súd uznesením č. k. 12 Co 88/07-192 z 12. apríla 2007 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 12 C 178/1999-178 zo 7. marca 2007. Spis bol okresnému súdu vrátený 26. apríla 2007. Na pojednávaní konanom 20. júna 2007 okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 178/1999-205 návrh sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka podala 13. augusta   2007   proti   predmetnému   rozsudku   odvolanie   a   20. augusta 2007   požiadala o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za   podané   odvolanie.   Okresný   súd   uznesením č. k. 12 C 178/1999-236   z   18. septembra 2007   rozhodol   o   oslobodení   sťažovateľky od súdneho   poplatku,   zároveň   vydal   pokyn   na   doručenie   uvedeného   uznesenia sťažovateľke,   ako   aj   vypracovanie   predkladacej   správy   kvôli   predloženiu   predmetného spisu krajskému súdu.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 178/1999   uvedenými   obdobiami nečinnosti   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 178/1999 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   750 000 Sk poukazujúc   najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu a dlhodobé porušovanie jej a poručiteľovho základného práva vlastniť majetok a uspokojovania takej základnej životnej potreby, akou je bývanie.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k   zbytočným   prieťahom, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľku   v   sume   90 000 Sk (slovom deväťdesiattisíc slovenských korún) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. V. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2-krát 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 6 296 Sk.   Podanie   právneho   zástupcu   sťažovateľky   doručené   ústavnému   súdu 8. novembra 2007   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na jeho   obsah   (absencia ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie   vo veci   samej,   a preto   odmenu   zaň   nepriznal. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007