znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 202/03-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2003 predbežne prerokoval sťažnosť I. Z., bytom M., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 16 CoP 40/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2003 doručená sťažnosť I. Z., bytom M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo veci   vedenej   pod   sp. zn.   16   CoP   40/03   spočívajúcim   v odopretí   možnosti   vyhotovenia odpisu zo spisu právnej zástupkyni sťažovateľky, ku ktorému došlo 7. marca 2003.

Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom,   že   základné   právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16 CoP 40/03 spočívajúcim v odopretí možnosti vyhotovenia odpisu zo spisu právnej zástupkyni sťažovateľky, ku ktorému došlo 7. marca 2003, boli porušené.

Sťažovateľka tvrdí porušenie svojich základných práv na základe toho, že vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 16 CoP 40/03 jej zamestnankyňa krajského súdu odoprela možnosť vyhotoviť si kópiu listiny, ktorá bola súčasťou jej spisu. Zamestnankyňa súdnej   kancelárie   dôvodila   tým,   že   na   vyhotovenie   kópie   je   potrebný   súhlas   predsedu senátu. Sťažovateľka   žiadala   o vysvetlenie   predsedu   krajského   súdu,   ktorý   zaujal stanovisko, že postup zamestnankyne súdnej kancelárie bol v súlade s § 44 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Ďalej sťažovateľka uviedla:

„Domnievam sa, že postupom odporcu bolo porušené moje právo na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a právo konať pred súdom (článok 46 ods. 1 Ústavy SR).

Uvedené práva, okrem iného, podľa môjho názoru pre účastníka znamenajú, že bez právneho dôvodu nemôže byť zbavený oprávnení, ktoré mu právne predpisy upravujúce postup   súdu   a účastníkov   dávajú   k dispozícii   v súdnom   konaní   alebo   v týchto   právach obmedzený. V prípade, ak súd, v tomto prípade odporca, odoprie účastníkovi jeho procesné oprávnenie   alebo   ho   v ňom   bez   právneho   dôvodu   obmedzí,   poruší   tým   spravodlivosť súdneho konania a obmedzí ho tým v jeho práve konať pred súdom. Podstatou sporu medzi mnou a odporcom je otázka, či oprávnenie vyplývajúce účastníkovi alebo jeho zástupcovi, vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p., sú takými oprávneniami, na realizáciu ktorých je potrebný súhlas predsedu senátu. Predmetné ustanovenie neobsahuje zmienku o tom,   že   by   právo   nazerať   do   spisu   alebo   robiť   si   z neho   výpisy   a odpisy   vo   vzťahu k účastníkovi alebo jeho právnemu zástupcovi bolo podmienené súhlasom predsedu senátu. Sám odporca zaujal vo svojej odpovedi mojej právnej zástupkyni citovanej v článku I. tejto sťažnosti rozporuplný postoj, keď na jednej strane tvrdí, že oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 44 O. s. p. možno realizovať len s podmienkou súhlasu predsedu senátu, na druhej   strane   odobruje   postup   pracovníčky   odporcu,   ktorá   umožnila   mojej   právnej zástupkyni nazrieť do spisu bez toho, aby sa na potrebu takéhoto súhlasu odvolávala. Podľa môjho názoru však znenie ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p. nedáva žiadnu možnosť   pre   výklad,   ktorý   by   umožnil   iný   procesný   postup   súdu   pri   nazretí   do   spisu účastníkom alebo jeho zástupcom a pri uplatňovaní práva týchto osôb, robiť si zo spisu odpisy.

V tejto   súvislosti   si   dovoľujem   poznamenať,   že   výklad   slova   odpis   sa   nejaví   byť v predmetnej veci sporný a že ani odporca nespochybnil, že slovo odpis je synonymom slova kópia. Možno teda zaujať len názor, podľa ktorého, alebo nie je potrebný súhlas pre určené osoby v žiadnom z uvedených prípadov alebo pri všetkých. Pre druhý názor však, ako som už uviedla, neexistuje v texte citovaného ustanovenia žiadna opora.

Podotýkam,   že   v spornom   prípade   ide   o uplatnenie   práva   na   vyhotovenie   odpisu (kópie) účastníkom, resp. zástupcom, a nie situáciu, keď účastník žiada o vydanie úradného potvrdenia o skutočnosti známej zo súdneho spisu, prípadne odpisu niektorej písomnosti po zaplatení   súdneho   poplatku.   Tento   postup   upravuje   ustanovenie   §   27   Vyhlášky   MS   SR o Spravovacom   poriadku   pre   okresné   a krajské   súdy.   Znenie   uvedeného   ustanovenia citovaného   právneho   predpisu   však   vylučuje,   že   by   mohlo   ísť   o situáciu   vyhotovovania odpisu účastníkmi konania alebo ich právnymi zástupcami podľa ustanovenia § 44 ods. 1 O. s.   p.   Citované   ustanovenie   Spravovacieho   poriadku   totiž   hovorí   o tom,   že   predseda senátu môže na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo spisu, prípadne odpis niektorej písomnosti po zaplatení súdneho poplatku. Pri porovnaní znenia ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p. a citovaného ustanovenia Spravovacieho poriadku je zrejmé, že tieto sa nevzťahujú k rovnakým   prípadom.   K právu   účastníka,   resp.   zástupcu   vyhotoviť   si   odpis   zo   spisu zodpovedá podľa môjho názoru povinnosť súdu umožniť realizáciu tohto práva a to nielen tým,   že   realizáciu   tohto   práva   nebude   podmieňovať   okolnosťami,   ktoré   nemajú   oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, ale že vytvorí možnosti aj na to, aby uvedené osoby mohli svoje právo aj technicky realizovať a to, či už asistenciou povereného súdneho pracovníka pri vyhotovovaní odpisov účastníkmi alebo inými vhodnými opatreniami.

Občiansky   súdny   poriadok   nemá   ustanovenia   o tom,   za   akých   podmienok   by predseda senátu mohol alebo mal odoprieť súhlas účastníkovi na nazretie do spisu alebo vyhotovenie kópie (odpisu) zo spisu. Už samotný tento fakt núti urobiť záver, že v prípade, že takáto úprava v O. s. p. neexistuje, je to tak preto, lebo rozhodovanie o tejto otázke neprichádza do úvahy.

Inak   je   tomu   v prípade   ods.   2   citovaného   zákonného   ustanovenia,   v ktorom   sú uvedené podmienky, za ktorých môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho   výpisy   a odpisy   iným   osobám,   než   tým,   ktoré   sú   uvedené   v ods.   1   zákonného ustanovenia.

Vzhľadom   na   to,   že   výklad   ustanovenia   §   44   ods.   1   O.   s.   p.   sa   zdá   byť nekomplikovaný   a jednoznačný,   právna   prax   ani   teória   sa   nevenujú   interpretácii   tohto ustanovenia v zmysle akým je predmetom sporu medzi mnou a odporcom pozornosť.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd pri predbežnom prejednaní sťažnosti skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená a či je prípustná.

K základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Do obsahu tohto základného práva možno zaradiť aj právo každého oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre jeho vec vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy, avšak v súlade so zákonom, ktorý také oprávnenie upravuje (čl. 51 ods. 1 ústavy, § 44 OSP).

Podľa   §   44   ods.   1   OSP   v znení   platnom   do   1.   septembra   2003   účastníci   a   ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy,   ak   sú   pre   to   vážne   dôvody   a   oprávnené   záujmy   účastníkov   tým   nemôžu   byť dotknuté. Stabilný a logický výklad tohto ustanovenia vylučuje, aby účastníci a zástupcovia boli   zásadným   spôsobom   obmedzení   v práve   robiť   si   odpisy.   Rovnako   by   však   bolo nelogické a v rozpore s účelom takého oprávnenia účastníka konania a jeho zástupcu, aby tak mohli urobiť bez súhlasu predsedu senátu, ktorý jediný je oprávnený posúdiť, či niet zákonnej prekážky na to, aby sa určitý odpis zo spisu urobil, napríklad či účastník a jeho zástupca nemienia urobiť odpis z pripojeného spisu, v ktorom už účastník nie je účastníkom konania, z časti spisu, ktorá má povahu utajovanej skutočnosti, a podobne. Napokon, iba predseda senátu je oprávnený posúdiť aj to, či ide vôbec o účastníka, ak sa osoba odvoláva na svoje   postavenie účastníka   podľa   § 94   ods.   1 OSP, pričom   nebola ešte   do   konania pribraná uznesením súdu. Preto ústavne súladným výkladom § 44 ods. 1 OSP najmä so zreteľom na obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je taký výklad, podľa ktorého aj účastník a jeho zástupca si môžu urobiť odpis zo spisu len na základe súhlasu predsedu senátu, ktorý je vo veci zákonným sudcom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. K iným právnym prostriedkom ústavný súd ráta nielen   tie   prostriedky,   ktoré   majú   povahu   opravných   prostriedkov,   ale   aj   tie,   ktorých použitie   by   mohlo   viesť   (nemusí)   k postupu   odstraňujúcemu   tvrdené   porušovanie základného práva sťažovateľa.

Sťažovateľka podľa týchto východísk a platného právneho stavu (§ 44 OSP v znení do 1. septembra 2003) mala po namietanom porušení základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   požiadať   príslušného   predsedu   senátu,   ktorý   bol   v jej   veci   zákonným   sudcom, o súhlas na vyhotovenie odpisu. Ak tak neurobila, ale priamo sa obrátila na ústavný súd, nevyužila právny prostriedok ochrany jej práva na vyhotovenie odpisu, ktorým bola žiadosť o súhlas predsedu senátu. Ak by predseda senátu odmietol udeliť súhlas alebo by inak znemožnil výkon oprávnenia sťažovateľky podľa § 44 ods. 1 OSP, dalo by sa uvažovať o tom, či tu je alebo nie je ešte ďalší prostriedok ochrany práva sťažovateľky, ktorý možno považovať za súčasť základného práva na spravodlivý proces, ale z iných dôvodov, než sú uvedené v sťažnosti.

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že okrem vyhotovenia odpisu (žiadosti o taký odpis) mohla sťažovateľka v súlade s jej procesnými oprávneniami požiadať krajský súd o doručenie podania otca (účastníka konania) zo 17. decembra 2002 (§ 42 ods. 3 i. f. OSP).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, neprípustná.

K právu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd

Sťažovateľka namietla, že postupom krajského súdu (odopretie možnosti vyhotoviť odpis) došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach. Záležitosťou v zmysle tohto článku dohovoru treba rozumieť vec samú alebo veci, ktoré s takou vecou priamo súvisia, napríklad predbežné opatrenie. Takou záležitosťou nemôže byť jednotlivé, hocijako významné   procesné   oprávnenie   účastníka   konania.   Účastník   sa   na   súd   neobracia   so žiadosťou   o ochranu   jednotlivého   procesného   oprávnenia,   ale   vždy   o ochranu   svojho občianskeho   práva,   ktoré   musí   mať   materiálnu   povahu   alebo   procesnú   povahu s materiálnym dopadom na právne postavenie účastníka, napríklad trovy konania, exekučné spory o prípustnosť exekúcie a podobne.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci - krajského súdu v občianskoprávnom konaní nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označila   sťažovateľka,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom orgánu štátu a základným právom, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd uzavrel,   že   namietaný postup krajského súdu   nemôže byť v žiadnej reálnej súvislosti s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to uvádza sťažovateľka. Takúto súvislosť nemožno vyvodiť z jediného úkonu krajského súdu, ktorý bol urobený mimo konania len v súvislosti s postupom zamestnankyne súdu. Preto je táto časť sťažnosti zjavne neopodstatnená.

Na základe týchto záverov a právneho hodnotenia skutkových okolností uvedených v sťažnosti a v jej prílohách (žiadosť o vysvetlenie a odpoveď krajského súdu) ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú a neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2003