znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 201/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 105/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. A. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 105/2004.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že «PD   S.,   ktorého   je   sťažovateľka   v   súčasnosti správkyňou KP, si uplatnilo dňa 23. 6. 2004 žalobou o vydanie veci svoje nároky, pričom zároveň žiadalo o vydanie predbežného opatrenia.

Podaním zo dňa 18. 6. (správne 18. 7.) 2004 upravilo svoj žalobný petit. Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 13. 8. 2004, ktoré doručil súdu však o deň skôr: 12. 8. 2004 vyjadril k žalobe a žiadal ju zamietnuť.

Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením 1 Cb 105/04 zo dňa 21. 7. 2004 návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Následne   sa   viac-menej   vo   veci   konalo,   kde   konajúci   súd   rozhodol   Rozsudkom č. 1 Cb/105/04-154,   zo   dňa   19.   12.   2006,   ktorým   návrh   navrhovateľa   –   sťažovateľky   – zamietol a zaviazal ho zaplatiť odporcovi trovy konania.

Z   dôvodu   podstatných   vád   rozsudku,   kde   sťažovateľka   podala   návrh   na   vydanie opravného   uznesenia,   10.   10.   2007   bolo   toto   vydané,   avšak   neodstránilo   všetky, sťažovateľkou namietané vady.

V   danom   prípade   je   potrebné   vziať   do   úvahy,   že   žalovaným   subjektom,   teda odporcom bola: P., spol. s r. o.,...

Súd   vydal   rozsudok   podľa   jeho   záhlavia:  ...   „v   obchodno-právnej   veci...   proti odporcovi P. s. r. o., H... kde vo výrokovej časti, konkrétne druhý výrok, rozhodol: Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania 95.920,- Sk JUDr. I. M., advokátovi...

Takýto   rozsudok   sa   stal   zjavne   zmätočným,   nakoľko   účastníkom   konania   nikdy nebola spoločnosť P. s. r. o., ale výlučne len P., spol. s r. o....

Vzhľadom na chyby úvodnej časti rozsudku, ktoré mu dávali absolútne iný zmysel oproti   skutočnému   meritu   veci,   kde   nikdy   na   strane   odporcu   nevystupoval   JUDr.   M. advokát, podal sťažovateľ návrh na postup podľa ust. § 164 OSP...

Sťažovateľ vo svojom návrhu žiadal vykonať opravu nie len v úvodnej časti, (záhlaví) rozsudku,   ale   aj   vo   výrokovej,   nakoľko   neexistuje   ustanovenie,   podľa   ktorého   vzniká advokátovi   nárok   na trovy   konania,   §§   137 a   nasl.   OSP adresne definujú   čo sú trovy konania a komu vzniká na ne nárok.

Súbežne s návrhom na vydanie opravného uznesenia podal sťažovateľ aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty pre podanie odvolanie, nakoľko v čase plynutia lehoty na jeho podanie bola právna zástupkyňa práceneschopná, čo preukázala príslušným lekárskym potvrdením a zároveň pripojila zmeškaný úkon – odvolanie.

Okresný súd v Rimavskej Sobote odmietol odpustiť zmeškanie lehoty ako aj dôvod zmeškania – práceneschopnosť, nakoľko výlučne len akútna hospitalizácia by podľa názoru prvostupňového súdu odôvodňovala zmeškanie lehoty, čo potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici č. 43 Cob 171/07.

Následne   Okresný   súd   v   Rimavskej   Sobote   predsa   len   vydal   opravné   uznesenie, výlučne však len v úvodnej časti svojho rozsudku, kde opravil obchodné meno žalovaného a ako jeho právneho zástupcu uviedol JUDr. I. M.

Voči tomuto opravnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, kde poukazovala na to, že z odôvodnenia opravného uznesenia nie je zrejmé, či toto bolo vydané na jej návrh alebo z vlastného podnetu súdu. Táto skutočnosť je skutočne dôležitá, keďže sťažovateľka žiadala opraviť nielen úvodnú časť – záhlavie – rozsudku (oprava mena odporcu, doplnenie označenia   právneho   zástupcu),   ale   aj   výrok,   keďže   s   poukazom   na   vyššie   citované ustanovenia   OSP   tento   nemá   oporu   v   zákone,   nakoľko   právnemu   zástupcovi   nemohli vzniknúť nároky na trovy konania a teda mu nemohli byť priznané (spravidla sa priznávajú účastníkovi konania na účet jeho právneho zástupcu).

Sťažovateľ už považuje za bezbrehú „realizáciu práva“, kde na základe takéhoto výroku bolo aj začaté exekučné konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici však nemal zato, že je potrebné opraviť napadnutý rozsudok aj vo výrokovej časti.

Takýmto postupom bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať, nakoľko pokiaľ mu aj nebolo   odpustené   zmeškanie   lehoty   z   dôvodu   „obyčajnej   práceneschopnosti“   a   nie urgentnej hospitalizácie, súd v rozpore z ustanoveniami zákona, OSP, najmä tretej hlavy, §§   137   a   nasl.   odmietol   rešpektovať   okruh   osôb   považovaných   za   účastníkov   konania a odmietol vykonať nápravu vydaním opravného uznesenia, kde už podané odvolanie by bolo včasným odvolaním a vzhľadom na skutočnosť, že: JUDr. I. M., advokát v R. počas celého konania nedisponoval plnou mocou čiže, nemohol zastupovať žalovaného a nemohol si uplatňovať žiadne advokátske náhrady, trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ by súd správne opravil minimálne výrok o náhrade trov konania,   sťažovateľka môže voči tomu výroku podať odvolanie.».

Sťažovateľka uviedla,   že „Postupom Okresného súdu v Rimavskej   Sobote – jeho nečinnosťou vo vzťahu k oprave chybného výroku je sťažovateľka vylúčený z uplatnenia svojich práv formou odvolania, kde absenciou tohto opravného inštitútu ani nemohla použiť iný opravný prostriedok, okrem jediného: podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi.

Tento po preštudovaní celého spisu vzhliadol, že naozaj, JUDr. I. M. počas celého súdneho konania nedisponoval plnou mocou od žalovaného subjektu: P., spol. s r. o. a keďže súd doručil rozsudok výlučne JUDr. M., tento ešte nie je právoplatný a preto nemôže generálny prokurátor konať...

Napriek tomu, že všetky tieto pochybenia sťažovateľka udávala vo svojich podaniach adresovaných súdom oboch stupňov, napriek stanovisku generálneho prokurátora, resp. povereného krajského prokurátora, do dnešných dní nebol predmetný rozsudok doručený druhému účastníkovi konania.

Takýmto postupom súdu: nedoručením svojho rozhodnutia vo veci samej všetkým účastníkom konania, v tomto prípade aj spoločnosti P., spol. s r. o.,... so sídlom H. je sťažovateľke odňatá možnosť konať – využiť dostupné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré však zákon umožňuje využiť len voči právoplatným rozhodnutiam súdu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci vedenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod spisovou značkou 1 Cb 105/04 proti odporcovi P., spol. s r. o., so sídlom H..., bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR porušené bolo. Okresný   súd   v   Rimavskej   Sobote   je   povinný   bez   zbytočného   odkladu   doručiť Rozsudok č. 1 Cb/105/04-154 zo dňa 19. 12. 2006 a opravné uznesenie č. 1 Cb/105/04-190 zo dňa 10. 10. 2007 spoločnosti P., spol. s r. o., H., ktorá je odporcom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 105/04 na Okresnom súde v Rimavskej Sobote.

Ústavný   súd   zakazuje   porušovateľovi   pokračovať   v   porušovaní   namietaných základných práv sťažovateľky.

Sťažovateľke   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   54.804,487   €,   (t.   j. 1.651.040,- Sk), ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 120,88 € (3.641,63 Sk) spolu za 2 úkony právnej pomoci, kde 1 úkon podľa vyhl. č. 655/04 Z. z. je 53,49 € + rež. paušál. 6,95 € do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Z. K., K.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne uvedených v zákone (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje len o porušení tých práv a slobôd, ktoré navrhovateľ   uvádza   v   petite   sťažnosti.   Označenie   základných   práv   a   slobôd,   ktoré sťažovateľka uviedla v odôvodnení sťažnosti, ústavný súd považuje za súčasť argumentácie sťažovateľky,   ktorá   však   v   prípade,   že   nebola   premietnutá   do   petitu   sťažnosti,   nie   je predmetom rozhodovania ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobne III. ÚS 119/03, III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07). V danom prípade ústavný súd vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nevyzýval na doplnenie petitu ani na jeho zosúladenie s odôvodnením sťažnosti.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 105/2004. Podstatou jej námietok je tvrdenie,   že „nečinnosťou   Okresného   súdu   v   Rimavskej   Sobote   pri   doručovaní   jeho rozhodnutia procesne spôsobilému účastníkovi konania, ktorý bol riadne označený v žalobe a je označený aj v dotknutom rozsudku v spojení s opravným uznesením, ku dnešnému dňu nenadobudol tento rozsudok právoplatnosť, v dôsledku čoho odmieta generálny prokurátor prijať jej podania – mimoriadne opravné prostriedky, kým sa neodstráni táto vada...“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že právo každého účastníka konania na doručenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu   právne   relevantným   spôsobom   je   obsahom základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   podľa   ktorého   každý   sa   môže   domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Je však nesporné,   že   porušenie   tohto   základného   práva   namietaným   postupom   okresného   súdu v konaní sp. zn. 1 Cb 105/2004 sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom (vzhľadom na petit sťažnosti) nenamieta.

Pre účely preskúmania námietok sťažovateľky v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 1 Cb 105/2004. Zo spisu vyplývajú v tejto súvislosti tieto relevantné skutočnosti:

Návrhom doručeným okresnému súdu 1. júla 2004 sa pôvodne Poľnohospodárske družstvo S. (ďalej len „žalobca“) domáhalo od spoločnosti P., spol. s r. o., H. (ďalej len „žalovaná“),   pôvodne   práva   vydať   mu   hnuteľné   veci.   Následne   žalobca   18.   júna   2004 upresnil petit žaloby a žiadal zaviazať žalovanú na peňažné plnenie v sume 5 580 052 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 K 79/2005 z 23. septembra 2005 bol   na   majetok   žalobcu   vyhlásený   konkurz.   Za   správkyňu   konkurznej   podstaty   bola ustanovená   sťažovateľka,   ktorá   sa   stala   účastníčkou   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 1 Cb 105/2004 na strane žalobcu.

Ústavný   súd   zo   spisu   zistil,   že   v   spise   (na   č.   l.   82)   sa   nachádza   originál splnomocnenia z 25. júla 2004, ktorým „Ing. B. K., konateľ firmy P., spol. s r. o. so sídlom H.“ splnomocnil „advokáta JUDr. I. M., R.“, na zastupovanie žalovanej v uvedenej právnej veci.

Dňa 21. apríla 2006 sťažovateľka osobne nazrela do spisu (č. l. 133).

Zo zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom z 24. apríla 2006 a z 13. decembra 2006   tiež   vyplýva,   že   právni   zástupcovia   účastníkov   konania   boli   osobne   prítomní   na pojednávaní.

Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   1   Cb   105/04   z   19.   decembra   2006   návrh sťažovateľky   zamietol.   Zároveň   ju   zaviazal   zaplatiť   žalovanej   trovy   konania   v   sume 95 920 Sk. K rozsudku je pripojená doručenka, z ktorej vyplýva, že za žalovanú prevzal osobne rozsudok okresného súdu 26. januára 2007 JUDr. I. M. ako jej splnomocnenec. Sťažovateľke (jej právnej zástupkyni) bol rozsudok doručený 24. januára 2007.

Dňa 16. februára 2007 sťažovateľka spolu s odvolaním proti predmetnému rozsudku podala okresnému súdu aj návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku   z   19.   decembra   2006,   a   to   z   dôvodu   zlého   zdravotného   stavu   jej   právnej zástupkyne. Súčasne toho istého dňa sťažovateľka doručila okresnému súdu aj návrh na vydanie opravného uznesenia k rozsudku z 19. decembra 2006.

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 1   Cb   105/04 z 19.   februára 2007   v spojení s uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 43 Cob 171/07 z 18. júla 2007 bol zamietnutý návrh sťažovateľky na odpustenie zmeškanej lehoty   na   podanie   odvolania   proti   rozsudku   okresného   súdu   z   19.   decembra   2006. Predmetné uznesenie okresného súdu z 19. februára 2007 v spojení s uznesením krajského súdu z 18. júla 2007 nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2007.

Opravným uznesením sp. zn. 1 Cb 105/04 z 10. októbra 2007 okresný súd z dôvodu chyby   v   písaní   opravil   záhlavie   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Cb   105/04 z 19. decembra 2006.

Dňa   25.   októbra   2007   sťažovateľka   nahliadla   do   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 1 Cb 105/2004 a   požiadala o   vyhotovenie fotokópií   zo   spisu   (z č.   l.   81-84,   134, 147, 152-153). V ten istý deň jej okresný súd vyznačil na rozsudku z 19. decembra 2006 ako deň nadobudnutia jeho právoplatnosti 13. február 2007.

O odvolaní sťažovateľky proti opravnému uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 43 Cob 381/2007 z 13. februára 2008 tak, že ho potvrdil. Krajský súd zároveň uznesením sp. zn. 43 Cob 380/2007 z 13. februára 2008 odmietol odvolanie sťažovateľky proti   rozsudku   okresného   súdu   z   19.   decembra   2006   v   znení   opravného   uznesenia z 10. októbra 2007 ako oneskorene podané. Obidve rozhodnutia krajského súdu nadobudli právoplatnosť 20. marca 2008.

V okolnostiach prípadu sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nedoručil svoje rozhodnutie   vo   veci   samej,   ktorým   zamietol   žalobu   sťažovateľky,   všetkým   účastníkom konania, v danom prípade aj žalovanej (okresný súd doručil rozsudok z 19. decembra 2006 výlučne advokátovi JUDr. I. M., ktorý podľa tvrdenia sťažovateľky počas celého súdneho konania   nedisponoval   plnou   mocou   od   žalovanej),   napriek   tomu   vyznačil   na   rozsudku nadobudnutie právoplatnosti 13. februára 2007.

Z   predložených   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   poukazovala   na   túto skutočnosť   už   v   podnete   z   15.   januára   2008   adresovanom   Generálnej   prokuratúre Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“),   ktorým   sa   domáhala   podania mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku   okresného   súdu   z   19.   decembra   2006. V predmetnom podnete sťažovateľka uplatnila argumentáciu porovnateľnú s argumentáciou uplatnenou v sťažnosti ústavnému súdu z 27. augusta 2009.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) v prípise sp. zn.   Kc   23/08   zo   7.   februára   2008   sťažovateľke   oznámila,   že   dôvody   na   podanie mimoriadneho   dovolania   neboli   zistené.   Okrem   iného   v   tomto   prípise   uviedla,   že „Na základe   Vášho   podnetu   bol   preskúmaný   príslušný   spisový   materiál   Okresného   súdu v Rimavskej   Sobote   č.   1   Cb/105/2004   a   exekučný   spis   EX   105/03/BO.   Z   predmetných spisových materiálov vyplýva, že exekúcia formou predaja hnuteľných vecí bola ukončená v zmysle § 60 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len exekučný poriadok) vrátením poverenia dňa 31. 10. 2003 súdu, nakoľko exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie dňa 28. 10. 2003. Podľa § 61 exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je po skončení exekučného konania vylúčené a preto je nutné mať za to, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam,   ktoré   boli   predmetom   dražby   dňa   23.   9.   2003   ich   predajom   prešlo   udelením príklepu   a   po   vzájomnom   započítaní   pohľadávky   so   súhlasom   súdneho   exekútora a doplatení kúpnej ceny.

Vzhľadom na horeuvedené možno mať za to, že Okresný súd v Rimavskej Sobote správne   vyhodnotil   predmetnú   dražbu   ako   platnú   a   preto   sa   odporca   stal   vlastníkom príslušných   hnuteľných   vecí.   V   súvislosti   poukazujem   na   vyjadrenie   Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sekcie priamych podpôr a organizovania trhu, odbor regulácie trhu so živočíšnymi komoditami, z ktorého je zrejmé, že kôtačný list na výrobu mlieka PD Seňa č. 2953/2002-100 bol na základe žiadosti o prevod prevedený novému vlastníkovi od 23. 9. 2003. Preskúmaním spisového materiálu 1 Cb/105/2004 bolo zistené, že účastník konania – odporca P. spol. s r. o. nebola v konaní riadne zastúpená, nakoľko plnú moc udelenú JUDr. I.   M.   podpísal Ing.   B.   K.   ako   konateľ   firmy   P.   spol.   s   r.   o.,   pričom   však   nikdy nebol konateľom   predmetnej   spoločnosti.   Rozsudok   Okresného   súdu   v   Rimavskej   Sobote   č.   1 Cb/105/2004-154 zo dňa 19. 12. 2006 bol doručený len JUDr. I. M. dňa 26. 1. 2007. V zmysle horeuvedeného je nutné mať preto za to, že predmetný rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote 1 Cb/105/04-154 do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť. Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f OSP), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Z uvedených dôvodov však nie splnená podmienka právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Zároveň   bola   preskúmaná   aj   výška   trov   konania   priznaná   odporcovi   vo   výške 95.920,- Sk. Predmetné trovy boli priznané na základe správneho vyčíslenia JUDr. I. M. zo dňa 15. decembra 2006.

Na základe Vášho podnetu bolo zároveň preskúmané aj uznesenie Okresného súdu v Rimavskej   Sobote   1   Cb/105/04-178   zo   dňa   19.   februára   2007   v   spojení   s   uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoB/171/07 zo dňa 18. 7. 2007, ktorým Vám bol návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania zamietnutý. V danom prípade sa   s   odôvodneniami   súdov   v   plnej   miere   stotožňujem   a   odkazujem   na   podrobné odôvodnenie predmetných uznesení.

Nakoľko   som   nezistil   splnenie   podmienok   na   podanie   mimoriadneho   dovolania stanovených v § 243e a nasl. OSP, Váš podnet odkladám bez ďalších opatrení.“.

Ústavný   súd   z   príslušného   spisu   krajskej   prokuratúry   zistil,   že   vo   veci   podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania jej bolo vyjadrenie krajskej prokuratúry sp. zn. Kc 23/08 zo 7. februára 2008 zaslané 8. februára 2008.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nie   je   časovo neobmedzeným   prostriedkom   ochrany   základných   práv   a   slobôd,   ústavný   súd   pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   skúmal,   či   je   splnená   podmienka   jej   podania v dvojmesačnej lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľka mohla o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   už   viackrát   uviedol,   že   porušovanie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ku ktorému môže dôjsť neodôvodnenou nečinnosťou príslušného orgánu verejnej moci, resp. jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, treba považovať v zásade za „iný zásah“, čo je relevantné aj z hľadiska počítania lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). V danom prípade podľa argumentácie sťažovateľky spočíval „iný zásah“ v tom, že okresný súd nedoručil rozsudok z 19. decembra 2006 všetkým účastníkom konania, a napriek tomu vyznačil na ňom doložku právoplatnosti k 13. februáru 2007. Keďže sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len týmto zásahom, t. j. nedoručením označeného rozsudku všetkým účastníkom konania, bolo z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavnému súdu relevantné posúdiť, kedy sa mohla sťažovateľka o tomto „inom zásahu“ dozvedieť (m. m. II. ÚS 417/06).

Je nesporné, že už najneskôr 25. októbra 2007 sa sťažovateľka dozvedela, že okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti rozsudku sp. zn. 1 Cb 105/2004 z 19. októbra 2006 (a teda   všetky   podmienky   na   nadobudnutie   právoplatnosti   považoval   za   splnené),   hoci sťažovateľka   namieta,   že   uvedený   rozsudok   nebol   doručený   žalovanej,   a   preto   ňou napadnuté konanie ešte nie je právoplatne skončené, pričom v ňom dochádza k prieťahom nedoručením   rozsudku   druhému   účastníkovi   konania.   Sťažovateľka   pritom   doručila ústavnému súdu sťažnosť až 2. septembra 2009, t. j. zjavne po uplynutí lehoty podľa § 53 ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Pretože   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje odpustiť zmeškanie   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ani   túto   lehotu   predĺžiť   (napr.   IV.   ÚS   14/03), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Nad   rámec   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   považoval   za   potrebné   uviesť,   že v prípade, ak by po riadnom doručení rozsudku sp. zn. 1 Cb 105/2004 z 19. októbra 2006 druhému účastníkovi konania (žalovanej) okresný súd na základe právneho úkonu tohto účastníka konania vo veci ďalej konal a spôsoboval by svojím postupom (nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou) zbytočné prieťahy v konaní, sťažovateľke by nič nebránilo v tom, aby   sa   opätovne   sťažnosťou   adresovanou   ústavnému   súdu   domáhala   ochrany   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2010