znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 200/08-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., K., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 43/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2008 doručená sťažnosť A. D., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 43/2004.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu z dôvodu jeho nečinnosti, avšak vo svojej sťažnosti uvádza len postup Okresnej prokuratúry L.,   Obvodného   úradu   v L.   a okresného   súdu,   a to   konanie   sp.   zn.   7   C   128/2005 a rozhodnutie vydané v tomto konaní 28. júna 2005, v súvislosti s prihlasovaním na trvalý pobyt J. K.   s rodinou   27.   septembra 1994   v obci   K. a s odmietnutím   Obce K.   prihlásiť sťažovateľku na trvalý pobyt, aj keď v obci vlastní nehnuteľnosti.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka ďalej uviedla:„Listom   Okresnej   prokuratúry   v L.   pod   č.   Pd   3046/02-110   zo 17. 5.   2005   bolo správnemu   orgánu   oznámené,   že   2.   apríla   2007   oznámil   starosta   obce   K.   Okresnej prokuratúre v L., že správnemu orgánu postúpil na vybavenie protest prokurátora zo dňa 2. 8. 2002 pod sp. zn. Pd 3046/02.

Dňa 28. 5. 2007 Rozhodnutím o proteste prokurátora pod č. 2007/01590 správny orgán vyhovel protestu prokurátora číslo Pv 3046/02-03 zo dňa 2. augusta 2002 a zrušil opatrenie obce K. – záznam z 29. 1. 2002 o hlásení trvalého pobytu J. K. ml. na adrese K. súpisné číslo 177 v evidencii pobytu občanov ohlasovne pobytu Obecného úradu v K. Toto rozhodnutie mi doposiaľ nebolo doručené.

Mám za to, že uvedeným postupom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši došlo k porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu tak, ako to zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1. Pomalým konaním Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši došlo podľa môjho názoru k zásahu do ďalších práv garantovaných Ústavou slovenskej republiky a to do vlastníckeho práva, kde medzi súhrn subjektívnych opatrení patrí aj právo vec užívať a ktoré bolo vzhľadom na pomalosť Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši J. K. ml.   obmedzované po   celú   dobu,   ktorá   súvisí   s dĺžkou   konania   súdu   a tiež do   práva na súkromný a rodinný život.“

Je toho názoru, že jej sťažnosť je dôvodná. Argumentuje tým, že„Doposiaľ som bývala v podnájme za ktorý som platili sumu 50 000 Sk v dôsledku toho, že som nemala možnosť užívať svoju nehnuteľnosť a sama som požadovala za užívanie mojej   nehnuteľnosti   sumu 1 000,-   Sk.   Som toho názoru,   že suma   98   000,-   Sk by bola spravodlivým finančným zadosťučinením.

Sme toho názoru, že pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia by mal Ústavný súd vychádzať aj zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   však   riadi   úvahou,   že   cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Nie   je   možné,   aby   v súčasnej   dobe   občan   právneho   štátu   vlastnil   svoj   majetok a nemohol ho užívať po doby štyroch rokov z dôvodu nečinnosti štátneho orgánu.

V súlade so všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši v konaní č. 10 C 43/2004.

2. Sťažovateľke A. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 98 000 Sk,-, ktoré je Okresný súd v Liptovskom Mikuláši povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   v Liptovskom   Mikuláši   je   povinný   nahradiť   sťažovateľke   trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta sťažovateľky...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomení o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zo sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky malo   dôjsť   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   43/2004. Zo zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   právoplatne   skončené 14. decembra 2005, pričom obsah sťažnosti sa vôbec označeného konania netýka. Pretože označené konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 43/2004 bolo právoplatne skončené po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Absencia príčinnej súvislosti medzi namietanými právami sťažovateľky v označenom konaní a obsahom sťažnosti viedla ústavný súd k odmietnutiu sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Oneskorené   podanie   sťažnosti   a   absencia   príčinnej   súvislosti   medzi   obsahom sťažnosti,   argumentami   v nej   uvedenými   a namietaným   porušením   práv   sťažovateľky označeným   konaním   bolo   dôvodom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažovateľku   nevyzýval   na odstránenie nedostatkov (náležitostí) sťažnosti v súlade s § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, pretože išlo o neodstrániteľné nedostatky konania.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008