SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 20/2023-41
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, toho času ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Romanou Škorcovou, Partizánska 2, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/2017 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/2017 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. B5-3 T 115/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 442,38 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľa po preverení jeho majetkových pomerov a dôvodnosti ním deklarovaných skutočností ustanovil sťažovateľovi uznesením č. k. IV. ÚS 20/2023-16 z 24. januára 2023 právneho zástupcu z radov advokátov pre konanie pred ústavným súdom, a to JUDr. Romanu Škorcovú, Partizánska 2, Bratislava. Následne bola uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 20/2023-27 z 30. marca 2023 prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 115/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ mal v napadnutom trestnom konaní podať 27. apríla 2020 dovolanie, ktoré ku dňu podania jeho ústavnej sťažnosti (a ani rozhodovania ústavného súdu) nebolo predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie.
3. Sťažovateľ sa podaním postúpeným predsedníčke okresného súdu 14. júna 2022 dožadoval prešetrenia postupu okresného súdu v napadnutom konaní. V odpovedi z 28. júna 2022 predsedníčka uviedla: «Tak, ako Vám súd dňa 12.04.2022 uviedol, súdu sa doposiaľ nepodarilo dohľadať písomnosť označenú ako „Dovolanie“, odoslanú Vami podľa Vášho tvrdenia dňa 27.04.2020, a teda ňou t. č. nedisponuje, a to aj napriek precíznemu prehľadaniu tak trestnej kancelárie ako aj iných relevantných súčastí tunajšieho súdu. Za uvedené sa Vám súd ospravedlnil s uvedením aj konštatovania, že uvedená situácia bola spôsobenú zrejme administratívnym pracovníkom, ktorý už toho času nepracuje na tunajšom súde. Toho času teda nie je možné aktuálne vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnemu zamestnancovi Okresného súdu Bratislava V. Predmetná vec bola dňa 06.06.2022 prerozdelená po odchode zákonného sudcu JUDr. Štepánika do predčasného dôchodku a pridelená náhodným výberom JUDr. Benedikovičovi. Vzhľadom na danú situáciu súd vyhotoví do citovaného spisového materiálu úradný záznam o uvedenej situácii, ktorý v spojení s ďalšími Vašimi podaniami ako je „Doplnenie dovolania“ zo dňa 06.01.2022 a kvalifikovaným návrhom na dovolanie zo strany Vášho obhajcu predloží procesným postupom Najvyššiemu súdu na dovolacie konanie.»
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ po chronologickom zhrnutí doterajšieho priebehu napadnutého konania tvrdí, že v ňom dochádza zo strany okresného súdu k prieťahom. Uvádza, že od momentu odoslania dovolania okresný súd vo veci vôbec nekonal minimálne dva roky. Následne „mi oznámil, že moje dovolanie nedohľadal. Vzhľadom k tomu, že informáciu o stratení dovolania zo strany Okresného súdu Bratislava V som dostal až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania v prospech obvineného (a aj to až po viacerých dopytoch, urgenciách), bola mi zo strany súdu zmarená možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok. Naviac podotýka, že hoci následne som bol zo strany predsedníčky súdu upovedomený, že moje doplnenie dovolania s podaním mojej obhajkyne ako aj s úradným záznamom o strate mnou podaného dovolania (v zákonnej lehote) bude procesným postupom zaslané Najvyššiemu súdu SR, minimálne do decembra 2022, teda 6 mesiacov od doručeného upovedomia predsedníčky Okresného súdu Bratislava V, tento avizovaný postup naplnený nebol. Mám za to, že postupom Okresného súdu Bratislava V došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd. Ignorovaním môjho prvého podaného dovolania, resp. jeho stratou došlo nielen k nezákonným prieťahom v predmetnom konaní, ale pravdepodobne i k zmareniu mojej možnosti využiť mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, keďže dovolacie dôvody možno striktne namietať na príslušnom súde v striktne vymedzenej zákonnej lehote troch rokov od oznámenia napadnutého rozhodnutia (teda v mojom prípade do 18.06.2021)... Naviac, ani 6 mesiacov od avizovaného odoslania mojich podaní na dovolací súd tak Okresný súd Bratislava V neurobil, a teda porušovanie môjho práva naďalej trvá.“.
III.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
5. Ústavný súd vyzval na vyjadrenie sa k podanej ústavnej sťažnosti predsedníčku okresného súdu, ktorá vo svojom podaní z 18. apríla 2023 uviedla, že okresný súd «sa intenzívne zaoberal tzv. dohľadaním podania ods. ⬛⬛⬛⬛, ktorého obsahom má byť podanie dovolania. V súlade s priloženými vybaveniami jeho žiadostí je nutné uviesť, že také podanie nebolo dohľadané. Je však tiež nutné konštatovať, že poštový zoznam odoslanej pošty, ktorý predložil odsúdený, neobsahuje označenie daného podania zo dňa 27.04.2020, teda že má ísť o odoslanie „dovolania“ na tunajší súd. S odkazom na pripojené odpovede vedenia súdu na žiadostí sťažovateľa uvádzam, že súd avizoval vyhotovenie úradného záznamu o uvedenej situácii, ktorý bol založený do spisu, ktorý obsahuje aj ďalšie podania ods., ako je „Doplnenie dovolania“ zo dňa 06.01.2022 a kvalifikovaný návrh na dovolanie zo strany obhajcu. Ako predsedníčka súdu nemám možnosť a ani mi neprináleží zasahovať do vykonávania a hodnotenia dôkazov zákonnými sudcami, ktorí vedú konanie, a už vôbec nie do rozhodovacej činnosti sudcov. V predmetnej veci došlo v relatívne krátkom čase po sebe k odchodu do dôchodku dvoch zákonných sudcov v predmetnej veci: dňom 06.06.2022 bola po JUDr. Štepánikovi vec pridelená JUDr. Benedikovičovi, ktorý odišiel do predčasného starobného dôchodku ku dňu 31.12.2023, a teda dňom 02.02.2023 bola vec prerozdelená JUDr. Golionovi, PhD. Môžem len konštatovať, že k avizovanému postupu, a síce k predloženiu veci s úradným záznamom o uvedenej situácii s priložením ďalších podaní ods. na Najvyšší súd SR nedošlo z pokynu konajúceho sudcu, nakoľko v tom čase zákonný sudca JUDr. Benedikovič uvedený navrhovaný postup neakceptoval. Naopak doručil ods. oznámenie zo dňa 08.06.2022 (č. l. 640) o neevidovaní jeho podania ako dovolania, ktoré je možné podať ako mimoriadny opravný prostriedok iba prostredníctvom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, pričom súd takéto podanie v predmetnej veci neevidoval. Zároveň však aj konštatoval, že v danom prípade ide o premlčanú lehotu, nakoľko lehota na riadne a účinné uplatnenie dovolacích námietok uplynula v 06/2021.». Ostatný vo veci konajúci sudca sa k postupu okresného súdu bližšie vyjadriť nevedel, keďže vec sťažovateľa mu bola predložená len 5. apríla 2023 (v deň podania jeho vyjadrenia) bez toho, aby spis obsahoval potvrdenie o pridelení mu veci ako zákonnému sudcovi.
III.2. Replika sťažovateľa:
6. Vyjadrenie okresného súdu doručil ústavný súd sťažovateľovi, ktorý vo svojom podaní z 24. mája 2023 uviedol, že trvá na všetkých podaniach, ktoré ústavnému súdu doručil, a aj na tých, ktoré ústavnému súdu predložila jeho právna zástupkyňa. K postupu zákonného sudcu, ktorý nepredložil spis dovolaciemu súdu, uvádza, že «takýto postup možno hodnotiť ako svojvoľný zo strany konajúceho sudcu, a to z dvoch dôvodov. Jednak aj v prípade „premlčania“ lehoty na podanie dovolania, teda podanie dovolania po zákonnej lehote, je súd povinný predložiť dovolanie dovolaciemu súdu, pričom následkom takéhoto podania by bolo odmietnutie dovolania ako oneskorene podaného (teda postup podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku). Trestný poriadok neumožňuje prvostupňovému súdu rozhodnúť o tom, že lehota bola „premlčaná“, a teda vôbec nepredložiť spis na rozhodnutie dovolaciemu súdu. V druhom rade, konajúci sudca doslova ignoruje ustanovenie § 373 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré upravuje postup prvostupňového súdu v prípade, ak dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, a síce ukladá prvostupňovému súdu povinnosť poučiť dovolateľa o povinnom zastúpení advokátom a vyzvať ho na nápravu, či v prípade nedostatku finančných prostriedkov dovolateľa aj advokáta ustanoviť (čo sa stalo aj v tomto prípade). Opäť zákon neumožňuje prvostupňovému súdu svojvoľne rozhodnúť o nedostatkoch podaného dovolania a spis nepredložiť dovolaciemu súdu. Rozhodnutie zákonného sudcu prvostupňového súdu nepredložiť vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie je nezákonné a len predlžuje konanie a spôsobuje ďalšie prieťahy v predmetnom konaní.».
7. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že na základe podaní účastníkov a spisu predloženého ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
8. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva na rozhodnutie v primeranej lehote postupom okresného súdu v napadnutom konaní, a to pri predkladaní, resp. nepredložením veci dovolaciemu súdu.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
11. Pri posudzovaní prvého kritéria zložitosti veci je zrejmé, že v napadnutom konaní okresný súd vykonával, resp. mal vykonať procesné úkony potrebné na predloženie spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa. Vec sťažovateľa teda nebola z právneho hľadiska zložitá na posúdenie, pretože išlo o bežné administratívne úkony okresného súdu pred odoslaním spisu dovolaciemu súdu. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že v predmetnom prípade došlo k situácii, že okresný súd nedisponuje zásielkou sťažovateľa odoslanou na poštovú prepravu 27. apríla 2020 bez označenia jej obsahu, majúcou podľa jeho tvrdenia obsahovať dovolanie. Po takmer roku a trištvrte bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Doplnenie dovolania“ spolu so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie obhajcu pre účely dovolacieho konania. Doterajší priebeh napadnutého konania preto nemožno pripísať ani na vrub právnej, resp. faktickej zložitosti prerokovávanej veci.
12. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd neidentifikoval žiadny postup na strane sťažovateľa, ktorý by v napadnutom konaní mohol mať negatívny vplyv na dĺžku konania. Aj keď je potrebné podotknúť, že ak by sťažovateľ disponoval kópiou podania, ktoré adresoval okresnému súdu v apríli 2020, uvedené by značne urýchlilo ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní.
13. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v priebehu napadnutého konania, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu a predloženého súdneho spisu. Po tom, ako bolo okresnému súdu doručené doplnenie dovolania sťažovateľa spolu so žiadosťou o ustanovenie advokáta v dovolacom konaní (bod 13 tohto odôvodnenia), okresný súd opatrením z 12. apríla 2022 ustanovil sťažovateľovi advokátku v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku. Zároveň ho podaním z 12. apríla 2022 vyzval na vyjadrenie, či disponuje kópiou dovolania odoslaného ním 27. apríla 2020, pretože ho súd nemá k dispozícii. Sťažovateľ obratom súdu oznámil, že kópiou dovolania nedisponuje. Okresný súd následne vyzval ustanovenú advokátku (podaním z 25. apríla 2022), aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy predložila kvalifikovaný návrh dovolania, na ktorom sťažovateľ trvá, a zároveň jej oznámil, že dovolanie sťažovateľa nedohľadal. Vo svojej odpovedi z 2. mája 2022 advokátka poukázala na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Tdo 7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2018 pod č. 93) a konštatovala, že podanie kvalifikovaného návrhu dovolania nie je možné, keďže naň najvyšší súd nebude prihliadať z dôvodu uplynutia lehoty. Je nevyhnutné, aby dovolanie podané sťažovateľom bolo zo strany okresného súdu dohľadané a až následne po oboznámení sa s dovolacími dôvodmi sťažovateľa je možné, aby doplnila argumentáciu týkajúcu sa včas podaných dovolacích námietok. Okresný súd však 8. júna 2022 sťažovateľovi oznámil, že „dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, môžete riadne a účinne podať iba prostredníctvom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, pričom nič takú súd neeviduje. Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade ide o vec premlčanú – lehota na riadne a účinné uplatnenie dovolacích námietok uplynula ešte v 06/2021.“. Následne okresný súd uznesením z 27. októbra 2022 právoplatným 15. novembra 2022 priznal obhajcovi sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ odmenu a náhradu za poskytovanie právnych služieb v jeho trestnej veci.
14. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. I. ÚS 688/2014).
15. Ústavný súd, berúc zreteľ na podstatu dotknutých práv sťažovateľa, kvalifikoval dosiaľ trvajúce nepredloženie spisu okresného súdu dovolaciemu súdu ako relevantné prieťahy a deklaroval porušenie uplatnených práv zapríčinených nečinnosťou okresného súdu, resp. jeho nesprávnym postupom, teda konaním, ktoré nevedie k efektívnemu odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011). Ústavný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľa (deklarovaným v bode 6 tohto odôvodnenia), že v jeho trestnej veci je povinnosťou prvostupňového súdu predložiť trestný spis dovolaciemu súdu a akýkoľvek iný postup prvostupňového súdu len predlžuje konanie a spôsobuje ďalšie prieťahy v napadnutom konaní. Zároveň je pri ústavne konformnom výklade zákona evidentné, že v situácii „nedohľadania“ dotknutého podania konajúcim súdom nebude možné akceptovať výhrady formulované advokátkou (bod 13 tohto odôvodnenia) a, naopak, bude potrebné zabezpečiť podanie nového dovolania ustanoveným obhajcom, ktoré nemožno považovať za oneskorene podané.
16. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu poznamenaného nečinnosťou, resp. nesprávnou činnosťou pri predkladaní veci sťažovateľa dovolaciemu súdu (definovanou v bode 13 tohto odôvodnenia) ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
17. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstupujú do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu v trestnoprávnych veciach z Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I.
18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
19. Keďže ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu pri predkladaní veci dovolaciemu súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa a dovolanie sťažovateľa do času rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti dovolaciemu súdu predložené nebolo, prikázal Mestskému súdu Bratislava I (bod 17 tohto odôvodnenia), aby v napadnutom konaní (vedenom pod novou sp. zn. B5-3 T 115/2017) konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012).
22. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur, ktoré odôvodnil predovšetkým dĺžkou napadnutého konania, jeho charakterom a významom pre sťažovateľa.
23. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
24. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predovšetkým význam konania pre sťažovateľa, celkovú dĺžku napadnutého konania, nečinnosť okresného súdu pri predkladaní veci dovolaciemu súdu, ústavný dospel k záveru, že sťažovateľovi prináleží finančné zadosťučinenie. Za spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané považoval priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI.
Trovy
25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľovi v rozsahu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2023 predstavuje sumu 208,67 eur a režijný paušál sumu 12,52 eur. Ústavný súd teda stanovil náhradu trov konania v sume 442,38 eur, ktorú aj sťažovateľovi priznal (bod 4 výroku tohto nálezu).
27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Mestský súd Bratislava I povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2023
Miroslav Duriš
predseda senátu