znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 20/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6, 7, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   v súvislosti   s rozhodovaním   o   jeho   žiadosti   o finančné   odškodnenie   z 19. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2007   doručená   sťažnosť   A.   H.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6, 7, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13 a 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „ministerstvo spravodlivosti“) v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o finančné odškodnenie z 19. decembra 2006.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„Bol   som   v roku   1998   podmienečne   prepustený   z I. NVS.   Ale   súd   mi   premenil podmienku. Nastúpil som ju 2. 5. 2006 v II. NVS. Ale zo zákona som mal byť v I. NVS a nie v II. NVS. Ja som ihneď písal na Okr. Súd Bratislava 1 a to ešte 29. 5. 06 Pánovi JUDr. M. Lenže on mi vôbec neodpovedal, Tak som si následne zistiť kto vydal nástup trestu. Potom som napísal Pánovi súdnemu tajomníkovi R. V. a on vôbec nereagoval ani na jeden list zo 7 listov ktoré som adresoval na O. S. Bratislava 1. Zároveň som písal aj na MS-SR; GP-SR; ale náprava nastala až po 7 mesiacov a to v decembri 2006, na čo som bol prevezený do I. NVS, a to všetko im trvalo 7 mesiacov zistit kde mám vykonať trest. Mne osobne to trvalo 14 dní, všetky podklady som zaslal v Máji 2006. na OS Bratislava 1. Ale oni na to kašlaly. Tak som vykonal 7 mesiacov niekde inde ako som mal byť.

Preto som sa rozhodol požiadať MS-SR o finančné odškodnenie, ktoré som aj podal ešte 19. 12. 2006 (VIĎ príloha č. 1) kde som písal všetko ako bolo no ďalej som čakal a urgoval MS-SR, tak som zaslal viac listov na MS-SR, ale celý rok sa mi nikto neozval. Následne som sa rozhodol adresovať žalobu na KS-Bratislava, list Premierovi a oni to obydvaja odstúpili na MS-SR, a následne mi zaslali další list teda 2 list za rok (VIĎ príloha č. 2) Tak preto som sa rozhodol tak ako konam.“

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   podľa dohovoru postupom ministerstva spravodlivosti v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o finančné odškodnenie z 19. decembra 2006 a v nadväznosti na to žiada, aby ústavný súd „vyslovil ústavný nález:

Navrhovateľovi   sa   priznáva   porušenie   jeho   ústavných   práv   a slobôd   uvedených v záhlaví.

Navrhovateľovi sa priznáva finančné odškodnenie vo výške 250 000,- Sk, slovom: dvestopäťdesiattisíc   Sk,   (podľa   žiadosti   navrhovateľa),   ktoré   do   30   dní   od   doručenia účastník konania doručí navrhovateľovi“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   podľa dohovoru postupom ministerstva spravodlivosti v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o finančné odškodnenie, ktorú si uplatnil 19. decembra 2006 v nadväznosti na tvrdenie, že jeho trest odňatia slobody bol vykonávaný nezákonne v II. nápravnovýchovnej skupine, hoci správne mal byť vykonávaný v I. nápravnovýchovnej skupine, pričom tento stav trval sedem mesiacov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení   zákona č. 215/2007 Z. z. (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným   rozhodnutím,   nezákonným   zatknutím,   zadržaním   alebo   iným   pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred   predbežne   prerokovať   na   základe   písomnej   žiadosti   poškodeného   o   predbežné prerokovanie   nároku   (ďalej   len   „žiadosť“)   s   príslušným   orgánom   podľa   §   4   a 11,   t.   j. v prípade sťažovateľa s ministerstvom spravodlivosti.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Sťažovateľ   priložil   k svojej   sťažnosti   prípis   ministerstva   spravodlivosti,   sekcie trestného práva č. 10 153/06-61/D/526 z 3. decembra 2007, v ktorom sa uvádza:

„Sekcia trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky potvrdzuje príjem Vášho podania, doručeného dňa 22. 11. 2007. Vzhľadom k tomu, že svojim obsahom podanie nepatrí do kompetencie sekcie trestného práva, bolo podanie v kópii odstúpené

- sekcii rozvoja, ekonomiky a správy a ministerstva spravodlivosti

- odboru rehabilitácií a odškodňovania ministerstva spravodlivosti. Pre budúcnosť Vám odporúčam korešpondovať priamo s týmito útvarmi ministerstva spravodlivosti.“

Z uvedeného   vyplýva,   že   ministerstvo   spravodlivosti   o žiadosti   sťažovateľa o finančné odškodnenie z 19. decembra 2006 ešte nerozhodlo, pričom jeho sekcia trestného práva   v súlade   s citovaným   §   15   ods.   2   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   odstúpila   podanie sťažovateľa   príslušným   útvarom   tohto   ministerstva   a poučila   ho,   aby   v ďalšom komunikoval s týmito útvarmi.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán (v prípade sťažovateľa ministerstvo spravodlivosti; pozn.) neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich   mesiacov   odo   dňa   prijatia   žiadosti,   môže   sa   poškodený   domáhať   uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaného   §   16   ods.   1   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   vyplýva,   že   proti   postupu ministerstva   spravodlivosti   má   sťažovateľ   opravný   prostriedok,   o ktorom   je   oprávnený rozhodnúť miestne príslušný všeobecný súd.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv   a slobôd   je   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a ústavný   súd,   pričom   právomoc všeobecných   súdov   je   ústavou   založená   primárne   („ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Skutočnosť, že v danom prípade je o opravnom prostriedku sťažovateľa proti postupu ministerstva   spravodlivosti   súvisiacom   s rozhodovaním   o jeho   žiadosti   o   finančné odškodnenie z 19. decembra 2006 oprávnený rozhodnúť miestne príslušný všeobecný súd, vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   a preto   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008