znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 20/06-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. V., bytom B., a R., s. r. o., B., zastúpených advokátom JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu   podľa   čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie   podľa   č.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava V   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   36 Er 1069/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. V. a R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2005 doručená sťažnosť E. V. a R., s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   č.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd, resp. „exekučný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Er 1069/2004.

V sťažnosti sťažovatelia okrem iného uvádzajú: „Exekučný súd preto pochybil, keď napriek   svojmu   právoplatnému   rozhodnutiu   o zastavení   exekúcie,   vydal   v   tejto   dňa 21. 9. 2004 poverenie pod č. 5105 003447 a umožnil tak súdnemu exekútorovi pokračovať v exekučnom konaní, ktoré je podľa zákona potrebné považovať za právoplatne zastavené. Vydaním   poverenia   v   zastavenom   exekučnom   konaní,   došlo   zo   strany   súdu k porušeniu   základných   procesných   zásad   konania,   zakotvených   v exekučnom   poriadku i občianskom súdnom poriadku (...).“

Sťažovatelia   vo   svojom   doplnení   podania   doručenom   ústavnému   súdu   2. augusta 2005 namietajú porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, pretože okresný súd umožnil vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného S. s.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „S. s.“),   vo   výške   1 808 894,80 Sk   s   príslušenstvom,   ktorá   je predmetom neskončeného súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   64 Cb 77/99.   Napriek   uvedenému   S.   s.   10. januára 2003 podala na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. D. N. v P. (ďalej len „exekútor“) návrh   na   vykonanie   exekúcie   vo výške   2 228 894,80   Sk   s   príslušenstvom,   ktorá   bola u exekútora vedená pod sp. zn. EX 2/2003. Exekútor 21. januára 2003 požiadal okresný súd o   vydanie   poverenia   na vykonanie   exekúcie.   Okresný   súd   uznesením   sp. zn. 37 ErNr 55/2003 z 22. mája 2003 žiadosť exekútora zamietol a uznesením z 2. marca 2004 sp. zn. 37 ErNr 55/2003 exekúciu zastavil.

Súčasne sťažovatelia uvádzajú, že ešte pred rozhodnutím okresného súdu o zastavení exekúcie podala S. s. tomu istému exekútorovi 20. novembra 2003 v tej istej veci druhý návrh   na   vykonanie   exekúcie   vo   výške   1 808 894,80 Sk   s príslušenstvom   vedenej u exekútora pod sp. zn. EX 623/2003, na základe ktorého okresný súd 21. septembra 2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa sťažovateľov „Exekučný súd závažným spôsobom pochybil (...) a prehliadol, že pri lustrácii prípadu bolo dňa 28. 7. 2004 zistené, že tejto exekučnej veci predchádzalo na súde konanie 37 Er 55/03 (...)

Ak preto súd dňa 2. 3. 2004 konanie v tejto exekučnej veci zastavil, je evidentné, že podľa   zákona   tak   rozhodol   o zastavení   celej   exekúcie   voči   nám,   ktoré   sa   vzťahuje aj na návrh oprávneného z 20. 11. 2003“.

Na základe výzvy ústavného súdu z 24. augusta 2005 na odstránenie nedostatkov podania   bolo   ústavnému   súdu   16. septembra 2005   doručené   doplnenie   podania sťažovateľov, ktorým odôvodňujú namietané porušenie nimi označených práv.

Porušenie   čl. 46   ods. 1   ústavy   sťažovatelia   odôvodňujú   tým,   že „exekučný   súd poveril dňa 21. 9. 2004 súdneho exekútora JUDr. D. N. v exekučnej veci 36 Er 1069/2004 vymožením pohľadávky S. s. a. s., B. (...) vo výške 1.808.894,80 Sk s prísl., a to napriek tomu, že táto pohľadávka oprávneného je riešená v súdnom konaní, ktoré nie je doposiaľ právoplatne ukončené. (...)

Prebiehajúci   spor   64 Cb 77/99   je   uplatnením   nášho   ústavného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež zárukou toho, že pohľadávka oprávneného bude súdom podľa hmotného práva riadne preskúmaná (...).“

K porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa sťažovateľov došlo „Postupom exekučného súdu,   ktorý   v danej   exekučnej   veci   vydal   poverenie   za   stavu,   že   dôsledne   neskúmal naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu (notárskej zápisnice), ktorá nie je vykonateľná (...)

Týmto spôsobil, že pohľadávka oprávneného je neprípustne vymáhaná skôr, ako bolo o nej pri rešpektovaní nášho práva na spravodlivý súdny proces (...) rozhodnuté“.

Porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovatelia odôvodňujú tým, že „Zákonnou sudkyňou v danej exekučnej veci bola Mgr. I. B., ktorá však podľa exekučného spisu, nikdy nepoverila súdneho exekútora JUDr. D. N. (...) vykonaním exekúcie“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) odložil výkon súdnej exekúcie, ktorá sa vedie v prospech oprávneného S. s. a. s., B.   o vymoženie   pohľadávky   vo   výške   1.808.894,80 Sk   s prísl.   na Okresnom   súde Bratislava 5   č. k.   36 Er 1069/2004   a   na   Exekútorskom   úrade   JUDr. D.   N.,   súdneho exekútora so sídlom v P., pod č. Ex 623/2003, a to až do rozhodnutia, vo veci samej.

2) vyslovil,   že   základné   právo   sťažovateľov   E.   V.,   B.,   a obchodnej   spoločnosti R. s. r. o.,   B.,   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, na právo zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a na spravodlivý súdny proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 21. 9. 2004, sp. zn. Er 36 Er 1069/2004, bolo porušené.

3) zrušil   rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava 5   zo   dňa   21. 9. 2004, č. k. 36 Er 1069/2004,   o udelení   poverenia   a vec   vrátil   Okresnému   súdu   Bratislava   5 na ďalšie konanie.“

Sťažovatelia v prílohe doplnenia podania doručeného ústavnému súdu 27. septembra 2005   predložili „Rozvrh práce   Okresného súdu Bratislava V,   na rok 2004“ (ďalej   len „rozvrh práce okresného súdu“) a uviedli, že „Mgr. M. K. bola zákonnou sudkyňou v tejto exekučnej veci až do 20. 9. 2004, kedy podľa dodatku č. 16 Rozvrhu práce, prevzala agendu 36 Er JUDr. I. B.

Hneď   nasledujúci   deň   (21. 9. 2004)   bolo   súdnemu   exekútorovi   vydané poverenie na začatie exekúcie, ktoré však nevydala nová zákonná sudkyňa JUDr. I. B., ale JUDr. J. T“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný   preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní obyčajných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí.

Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň   by   mali   za   následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (napríklad I. ÚS 20/03). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosti za zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zjavná neopodstatnenosť teda znamená, že už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu možnosť porušenia základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali, v konaní pred orgánmi verejnej moci, osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi (IV. ÚS 43/04).

1. Tú   časť   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   namietali   porušenie   základného   práva na súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Súčasťou týchto zákonom ustanovených postupov   je   aj   povinnosť   exekučných   súdov   skúmať   procesné   podmienky   exekučného konania, pričom ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach alebo odstrániteľný nedostatok   (ktorým je aj prekážka začatej   veci,   tzv. litispendencia),   ktorý aj po úkonoch exekútora, prípadne aj exekučného súdu zostal neodstránený, príslušný súd žiadosti o vydanie poverenia zamietne a následne exekúciu, resp. exekučné konanie zastaví. Zastavenie   konania   pre   neodstrániteľné   alebo   neodstránené   nedostatky   v procesných podmienkach je procesným rozhodnutím, ktoré nebráni ďalšiemu uplatneniu práva na súdnu ochranu vrátane práva na exekúciu.

Za porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   považujú   sťažovatelia   skutočnosť, že okresný   súd   vydal   21. septembra 2004   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   vedenej u exekútora pod sp. zn. EX 623/2003 napriek tomu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie 20. novembra 2003 ešte prebiehalo na okresnom súde exekučné konanie vedené pod sp. zn. 37 Er 55/2003, u exekútora pod sp. zn. EX 2/2003 na základe toho istého exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica sp. zn. N 205/01, NZ 202/01 z 27. júna 2001.

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľov boli vedené na okresnom súde dve samostatné exekučné konania pod sp. zn. 37 ErNr 55/2003   a   sp.   zn.   36 Er 1069/2004,   ktorých   exekučný   titul   tvorila   notárska zápisnica sp. zn. N 205/01, NZ 202/01 spísaná 27. júna 2001. Exekučné konanie vedené na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   37 ErNr 55/2003   začalo   na   základe   doručeného   návrhu na vykonanie   exekúcie   exekútorovi   10. januára 2003   a pre   procesné   vady   na   strane oprávneného   bolo   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   37   ErNr   55/03   z   2. marca   2004 zastavené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22. marca 2004. Exekučné konanie vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   36 Er 1069/2004   začalo   na   základe   doručeného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi 20. novembra 2003 (ďalej aj „druhý návrh“), v ktorom   na   základe   žiadosti   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie z 23. júla 2004 okresný súd 21. septembra 2004 vydal poverenie č. 5105 003447.

V zmysle § 36 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) začatie exekúcie bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. (...)

Exekučnému   súdu   vzniká   takto   povinnosť   skúmať   procesné   podmienky   (vrátane prekážky začatej veci, tzv. litispendencie) po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z toho dôvodu nie je vylúčené, aby v tej istej veci v určitom časovom úseku   prebiehalo   aj   ďalšie   konanie   bez   vedomosti   súdu.   Akonáhle   súd   nadobudne o prekážke litispendencie vedomosť, musí ju z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy ju zistí alebo kedy vznikla.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   zo   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   v tej   istej   veci od doručenia   druhého   návrhu   oprávneného   na   vykonanie   exekúcie   (20. novembra 2003) do nadobudnutia   právoplatnosti   uznesenia   sp. zn.   37 ErNr 55/03   o   zastavení   exekúcie (22. marca 2004)   prebiehali   síce   dve   exekučné   konania,   v ktorých   však   ani   v jednom sa exekúcia nevykonávala. Vykonávanie exekúcie môže exekútor realizovať až udelením poverenia   súdu   na   vykonávanie   exekúcie.   Poverenie   na   vykonávanie   exekúcie   vo   veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 37 ErNr 55/2003 nebolo vydané z dôvodu zastavenia exekúcie. Poverenie na vykonávanie exekúcie vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 Er 1069/2004   bolo   vydané   až   21. septembra 2004,   keď   prekážka   začatej   veci (litispendencia) nebránila pokračovaniu a rozhodovaniu v tomto konaní, pretože exekučné konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   37 ErNr 55/2003   bolo   22. marca 2004 právoplatne zastavené.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia ďalej opierajú porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj o skutočnosť, že okresný súd pri vydávaní poverenia vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 36   Er   1069/2004 na   základe   notárskej   zápisnice   sp. zn. N 205/01,   NZ   202/01   ako   exekučného   titulu   nezohľadnil   sporové   konanie   vedené na krajskom súde pod sp. zn. 64 Cb 77/99 ohľadom pohľadávky oprávneného, ktoré nie je právoplatne   skončené,   pričom   notársku   zápisnicu   nepovažujú   v   danom   prípade za vykonateľnú,   pretože   záväzok   v nej   obsiahnutý   je vymáhaný   skôr,   ako   bolo   o   ňom rozhodnuté v súdnom konaní pred krajským súdom, a exekučný súd tak porušil ich práva tým, že neskúmal dôsledne naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku (platného v relevantnom čase) možno   vykonať   exekúciu   aj   na   podklade   notárskych   zápisníc,   ktoré   obsahujú   právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,   návrh   na vykonanie exekúcie   a   exekučný   titul.   Ak   súd   nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného   titulu   so   zákonom,   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že vydaniu poverenia predchádza exekučným súdom náležité preskúmanie exekučného titulu, ako aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej   stránky   vykonateľnosti   exekučného   titulu.   V prípade   notárskej   zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná   Exekučným   poriadkom   v   § 41   ods. 2,   podľa   ktorého   nevyhnutnými náležitosťami   notárskej   zápisnice   ako   exekučného   titulu   sú   vyznačenie   oprávnenej a povinnej   osoby,   právny   dôvod,   predmet   a   čas   plnenia   a   súhlas   povinnej   osoby s vykonateľnosťou.   Vykonateľnosť   notárskej   zápisnice   je   daná   uplynutím   času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie.

Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr. III. ÚS 53/02, I. ÚS 20/03). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   a je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne   konanie   všeobecného   súdu   nie   je   napraviteľné   účinným procesným   prostriedkom   alebo postupom   nadriadeného alebo inštančne   vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu preskúmal exekučný titul (notársku zápisnicu sp.   zn.   N 205/01,   NZ 202/01)   a   skonštatoval,   že   závery   exekučného   súdu   ohľadom vykonateľnosti exekučného titulu neboli neodôvodnené ani arbitrárne. Notárska zápisnica obsahovala všetky náležitosti predpísané vyššie citovanými zákonmi vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Žiadne ďalšie podmienky formálnej   ani   materiálnej   vykonateľnosti   notárskej   zápisnice   z Exekučného   poriadku nemožno vyvodiť. Z toho dôvodu exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Na základe uvedeného odmietol ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovatelia ďalej považujú za porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nedoručenie   uznesenia   exekučného   súdu   o   zastavení   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 37 ErNr 55/03.

Exekučný súd zastavil konanie z úradnej povinnosti podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku pre rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Exekučný poriadok otázku doručovania pre prípad zastavenia konania podľa § 44 ods. 3 nerieši. Preto súd aplikoval v tomto prípade ustanovenia § 168 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd   doručí   uznesenie   účastníkom   konania,   ak   je   proti   nemu   prípustné   odvolanie   alebo ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o také uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatoval, že uvedené situácie v konaní vedenom pod sp. zn. 37 ErNr 55/03 nenastali, a postup exekučného súdu považuje za súladný so zákonom.

K sťažovateľmi   namietanému   porušeniu   princípu   kontradiktórnosti   (typického pre občianskoprávne základné sporové konanie) a rovnosti v konaní ústavný súd uvádza, že exekučné   konanie   je   osobitným   druhom   civilného   konania   (s   prvkami   sporového aj nesporového konania), účelom ktorého je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Zásady procesného konania nepôsobia nemenne a rovnako v civilnom procese, niektoré pôsobia v každom druhu civilného procesu, iné majú obmedzenú platnosť, príp. sa neuplatnia. V prípade exekučného konania možno poukázať na niektoré jeho verejnoprávne prvky, ktoré zasahujú do rovného postavenia účastníkov konania. Vyplývajú najmä z nevyhnutnosti obmedziť dlžníka v jeho majetkových právach v záujme uspokojenia oprávnených subjektov.

Na základe uvedeného ústavný súd môže len konštatovať, že nezistil, že by postup a rozhodnutie okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 36 Er 1069/2004 bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd za daných okolností nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov poverenia vydaného exekučným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 36 Er 1069/2004. Tvrdenia sťažovateľov preto podľa názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zastavenia exekučného konania vedeného voči nim, čo však nemožno spájať s porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré nemôže samo osebe nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc.

Ústavný   súd   považuje   za   potrebné   dodať,   že   ak   exekučný   súd   zistí,   že   povinný dobrovoľne   nesplnil   svoju   povinnosť   z exekučného   titulu,   musí   postupovať   v súlade s príslušnými   ustanoveniami   Exekučného   poriadku   a   umožniť   pokračovanie   v exekúcii, pokiaľ   sa   povinnosť   nesplní   alebo   sa   nezistí   iný   dôvod   na   to,   aby   sa   v exekúcii nepokračovalo.   Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Tú   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovatelia   namietali   porušenie   základného   práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy z dôvodu, že vo veci mal konať a rozhodnúť iný   sudca   okresného   súdu   určený   rozvrhom   práce   okresného   súdu   (podľa   názoru sťažovateľov Mgr. K. do 20. septembra 2004 a potom agendu prevzala JUDr. B.), ústavný súd odmietol tiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 623/2003 z 23. júla 2004 bola okresnému súdu doručená 26. júla 2004 a na tomto súde je vedená pod sp. zn. 36 Er 1069/04.

Podľa rozvrhu práce okresného súdu účinného ku dňu podania žiadosti exekútora okresnému súdu   (26. júl 2004)   prejednaním   a rozhodovaním   vecí   vedených   pod   sp.   zn. 36 Er bola poverená sudkyňa Mgr. M. K. a v prípade jej neprítomnosti na jej zastupovanie bola poverená sudkyňa JUDr. T. a naopak (bod 5 dodatku č. 10 k rozvrhu práce okresného súdu).   Podľa   bodu   2   dodatku   č.   16   k rozvrhu   práce   okresného   súdu   účinného od 20. septembra 2004 na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod sp. zn. 36 Er bola poverená sudkyňa JUDr. B. a v prípade jej neprítomnosti na jej zastupovanie bola poverená sudkyňa JUDr. T.

Z uvedeného   vyplýva,   že   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   vo   veci   vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 Er 1069/04 z 21. septembra 2004 bolo vydané v súlade s rozvrhom práce okresného súdu.

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

Preto   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   aj   v   tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to,   že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o vrátení veci na ďalšie konanie sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal a z tých istých dôvodov sa nezaoberal ani návrhom na odklad výkonu súdnej exekúcie (§ 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde).P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2006