znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 20/03-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., bytom Ž., vo veci porušenia jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Košice-okolie v reštitučnom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. T. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2002 doručená sťažnosť A. T., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci porušenia jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Košice-okolie (ďalej aj „okresný úrad“) v reštitučnom konaní.

Podľa   sťažovateľky   okresný   úrad   porušil   jej   označené   základné   právo   tým,   že 20. januára   1992   si   uplatnila   na   Pozemkovom   úrade   Košice-okolie,   ktorého   právnym nástupcom je toho času Okresný úrad Košice-okolie, reštitučný nárok ako oprávnená osoba podľa   zákona   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému poľnohospodárskemu   majetku   (ďalej   len   „zákon   o pôde“).   Rozhodnutím   č. 1066/93/Ha zo 14.   júla   1993,   ktoré   je   už   právoplatné,   jej   bolo   priznané   vlastnícke   právo k nehnuteľnostiam   uvedeným   v tomto   rozhodnutí.   Nebolo   však   rozhodnuté   o ďalšom majetku,   hoci   po   dobu   5   rokov   pravidelne   urgovala   vybavenie   jej   nároku,   naposledy podaním adresovaným okresnému úradu 10. decembra 2002. Sťažovateľka poukazuje na to, že od účinnosti zákona o pôde uplynulo 11 rokov a je to dlhá doba na vybavenie, čo nie je možné znášať bez následkov. Po niekoľkoročných korešpondenciách 25. októbra 2002 bolo ohľadom jednej parcely rozhodnuté nesprávne, preto podala včas opravný prostriedok proti tomuto   rozhodnutiu   a očakáva   rozhodnutie   Krajského   súdu   v Košiciach.   Nevie   však dosiahnuť   aspoň   prvostupňové   rozhodnutia   ohľadom   ďalších   nehnuteľností   a nebolo rozhodnuté   ani   o náhradách   za   nehnuteľnosti,   ktoré   nie   je   možné vydať,   lebo   sa   stali vlastníctvom fyzických osôb, a o náhrade. Sťažovateľka uvádza, že prieťahom v konaní jej vznikla značná škoda.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd túto vec prejednal a prisúdil jej primerané odškodnenie za prieťahy.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ak   o ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva   alebo   slobody   je oprávnený   konať   a rozhodovať   iný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   už   po   predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Uvedené platí v plnom rozsahu aj pre   konanie   v správnom   súdnictve.   Z toho   vyplýva,   že   „ak   navrhovateľ   pred   podaním návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   nevyužije   možnosť   súdnej   ochrany v správnom súdnictve podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku podaním správnej žaloby, nemožno tento postup nahradiť konaním pred ústavným súdom, ktorého právomoc je z toho vylúčená“ (II. ÚS 142/02).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou okresného úradu.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   jej   sťažnosti   vychádzal   z   toho,   že   od 1. januára 2002 (a v súlade s novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 424/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov) sťažovateľka môže napadnúť nečinnosť okresného úradu žalobou v správnom súdnictve.

Kompetencia   správneho   súdnictva   sa   od   účinnosti   citovanej   novely   Občianskeho súdneho   poriadku   rozšírila   aj   na   preskúmanie   zákonnosti   postupov   vrátane   nečinnosti orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 3 posledná veta, § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).   Podľa   §   250t   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku:   „Fyzická   osoba   alebo právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.“

V dôsledku takého rozšírenia právomoci správneho súdnictva (čl. 142 ods. 1 ústavy) sa rozšíril princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“ - rovnako aj II. ÚS 140/02).Sťažovateľka   bola   preto   povinná   uplatniť   nárok   na   ochranu   pred   nekonaním okresného úradu na príslušnom súde, ale v zmysle § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade aj s § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   bola povinná použiť aj iné prostriedky, ktorých použitie jej umožňuje právny predpis, na čo odkazuje § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Takým predpisom je napríklad § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Sťažovateľka nevyužila žalobu v správnom súdnictve ani iné právne prostriedky na ochranu pred nečinnosťou okresného úradu, a preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre nedostatok právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003