SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 20/02-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., Ústav na výkon väzby, N., vo veci porušenia jeho základného práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských o práv a základných slobôd, porušenia čl. 1 ods. 2 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Trnave vo veci sp. zn. 2 Kv 12/01 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV/2 GPt 25/01, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2002 doručená sťažnosť M. Z., Ústav na výkon väzby, N. (ďalej len „sťažovateľ“). Táto sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom, ako to požaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to vyzval 20. augusta 2002 ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti a zaslanie kvalifikovaného splnomocnenia na jeho zastupovanie v súlade s citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde. Odpovedajúc na uvedenú výzvu požiadal sťažovateľ podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2002, aby mu bol v ústavnoprávnom konaní právny zástupca ustanovený.
Uznesením sp. zn. IV. ÚS 20/02 z 19. septembra 2002 ústavný súd rozhodol, že sťažnosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovuje, a súčasne sťažovateľovi uložil predložiť do desiatich dní od doručenia tohto uznesenia splnomocnenie pre právneho zástupcu splňujúce kritériá ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení citovaného uznesenia taktiež uviedol, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti bude jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Listom z 5. októbra 2002 oznámil sťažovateľ ústavnému súdu, že 27. septembra 2002 zaslal splnomocnenie na jeho zastupovanie v predmetnom konaní advokátovi JUDr. F. Č., T., ktorý ho zastupuje v jeho trestnej veci aj v konaní pred súdom.
V nadväznosti na to požiadal ústavný súd listom z 23. októbra 2002 menovaného advokáta, aby mu oznámil, či prevzal zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. V odpovedi na túto výzvu doručenú ústavnému súdu 8. novembra 2002 mu menovaný advokát oznámil, že sťažovateľa v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nezastupuje.
II.
Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).
Z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, ju ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2002