znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 20/02-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., Ústav na výkon väzby, N., vo veci porušenia jeho   základného   práva   na   účinný   právny   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na spravodlivé prejednanie jeho   záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   o   práv   a základných slobôd, porušenia čl. 1 ods. 2 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry   v Trnave   vo   veci   sp.   zn.   2   Kv   12/01   a Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   vo   veci   sp.   zn.   IV/2   GPt   25/01,   za   účasti   Krajskej   prokuratúry   v Trnave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2002 doručená sťažnosť M. Z., Ústav na výkon väzby, N. (ďalej len „sťažovateľ“). Táto sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom, ako to požaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to vyzval 20. augusta 2002 ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov   sťažnosti   a zaslanie   kvalifikovaného   splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie v súlade   s citovaným   ustanovením   zákona   o ústavnom   súde.   Odpovedajúc   na   uvedenú výzvu požiadal sťažovateľ podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2002, aby mu bol v ústavnoprávnom konaní právny zástupca ustanovený.

Uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   20/02   z 19.   septembra   2002   ústavný   súd   rozhodol, že   sťažnosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   nevyhovuje,   a súčasne sťažovateľovi uložil predložiť do desiatich dní od doručenia tohto uznesenia splnomocnenie pre právneho zástupcu splňujúce kritériá ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V odôvodnení   citovaného   uznesenia   taktiež   uviedol,   že   v prípade   nesplnenia   tejto povinnosti bude jeho sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Listom z 5. októbra 2002 oznámil sťažovateľ ústavnému súdu, že 27. septembra 2002 zaslal splnomocnenie na jeho zastupovanie v predmetnom konaní advokátovi JUDr. F. Č., T., ktorý ho zastupuje v jeho trestnej veci aj v konaní pred súdom.

V nadväznosti na to požiadal ústavný súd listom z 23. októbra 2002 menovaného advokáta, aby mu oznámil, či prevzal zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.   V   odpovedi   na   túto   výzvu   doručenú   ústavnému   súdu   8.   novembra   2002   mu menovaný advokát oznámil, že sťažovateľa v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nezastupuje.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Z dôvodu,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   zákonom   vyžadované   náležitosti,   ju ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002