znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 2/02Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť H. B. rod. H. bytom Ž., zastúpenej komerčným právnikom JUDr. J. B. bytom Ž.,   proti Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa   čl.   127 Ústavy Slovenskej   republiky, ktorou   namietala porušenie práv ustanovených   v čl.   15,   čl.   16   a v čl.   17   Ústavy   Slovenskej   republiky   a žiadala   zrušenie rozsudku   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp. zn.   2 Cdo 23/01, ako aj priznanie jednorazového odškodnenia 100 000 Sk so zákonnými úrokmi, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   H.   B.   v časti   týkajúcej   sa   zrušenia   rozsudku   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 23/01 z 30. augusta 2001   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť H. B. v časti týkajúcej sa priznania jednorazového odškodnenia 100 000 Sk so zákonnými úrokmi   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2002 doručená   sťažnosť   H.   B.,   rod.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   podľa   čl. 127   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv   ustanovených v čl. 15, čl. 16 a v čl. 17 ústavy, ku ktorému malo dôjsť rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 23/01 z   30. augusta 2001 v konaní o úhradu pohrebných nákladov a odškodného po nebohom otcovi J. H. zomrelom 2. júla 1960   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   v súvislosti   s jeho   rehabilitáciou   (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Rt 2/90 z 1. augusta 1990).

Zároveň   žiada   priznanie   jednorazového   odškodnenia   vo   výške   100   000   Sk   so zákonnými úrokmi za jej nebohého otca J. H., ktorý prišiel o život pri odpykávaní trestu vo väzení ako politický väzeň.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľke priznalo rozhodnutím č. 1961/91-91 z 15. augusta 1991 náhradu za stratu na zárobku počas väznenia vo výške 269 012 Sk, nepriznalo jej však jednorazové odškodnenie vo výške 100 000 Sk ani náhradu pohrebných nákladov.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy podané oneskorene a návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   bez   ústneho pojednávania.

Zákonnou   podmienkou   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 23/01, ktorý mal porušiť základné práva sťažovateľky, bol vynesený 30. augusta 2001 a 25. októbra 2001 sa stal rozsudok právoplatným a vykonateľným.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mali byť porušené základné práva sťažovateľky,   a deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   je   možné   uzavrieť,   že   lehota ustanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť, a to aj v prípade, ak by sa táto lehota počítala od účinnosti zákona č. 124/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, t. j. od 20. marca 2002.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní preto túto časť sťažnosti   navrhovateľky podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

V ďalšej časti sťažnosti si sťažovateľka uplatnila nárok na jednorazové odškodnenie, ktoré vyplýva z osobitných predpisov zákona č. 633/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 119/1990 Zb.   o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb. (ďalej len „zákon o súdnej rehabilitácii“).

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Rozhodovanie   o priznaní   jednorazového   odškodnenia   podľa   zákona   o súdnej rehabilitácii patrí do výlučnej právomoci všeobecných súdov.

Preto   pokiaľ   sa   sťažovateľka   domáhala   priznania   jednorazového   odškodnenia   so zákonnými úrokmi, ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2002