SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 199/2020-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 2, čl. 3 písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 31 S 96/2017 a jeho uzneseniami zo 6. decembra 2017, z 24. októbra 2018, zo 16. januára 2019, z 15. apríla 2019 a z 26. júna 2019 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
⬛⬛⬛⬛O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 47 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 S 96/2017 a jeho uzneseniami zo 6. decembra 2017, z 24. októbra 2018, zo 16. januára 2019, z 15. apríla 2019 a z 26. júna 2019. Napadnuté rozhodnutia krajského súdu boli vydané v správnom súdnictve. Konanie inicioval sťažovateľ správnou žalobou, napádajúc rozhodnutie Centra právnej pomoci Žilina sp. zn. KaZA/7440/2017 z 13. júna 2017. To rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci s odôvodnením, že sťažovateľ nespĺňal jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci, a to podmienku stavu materiálnej núdze.
2. Sťažovateľ v pôvodnej ústavnej sťažnosti, ako aj v jej doplnení doručenom ústavnému súdu 18. septembra 2019 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pretože Centrá právnej pomoci mu sústavne odmietajú poskytnúť právnu pomoc v konaniach o ochranu jeho porušovaných práv. V minulosti mu už bola za tých istých sociálnych podmienok poskytnutá právna pomoc Centrom právnej pomoci Žilina, čo považuje za nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu.
3. Uznesením č. k. IV. ÚS 199/2020-26 z 26. mája 2020 ústavný súd nevyhovel žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd výzvou z 28. mája 2020 vyzval sťažovateľa, aby si v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zvolil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a predložil splnomocnenie na jeho zastupovanie. Výzva s uznesením č. k. IV. ÚS 199/2020-26 z 26. mája 2020 boli sťažovateľovi podľa doručenky doručené 3. júna 2020.
4. Sťažovateľ do predbežného prerokovania návrhu na začatie konania nepredložil splnomocnenie na jeho právne zastupovanie pred ústavným súdom, hoci mu lehota v zmysle výzvy ústavného súdu uplynula 15. júna 2020.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
7. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
7.1 Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
7.2 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
7.3 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
7.4 Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
8. Ústavný súd zdôrazňuje, že v zmysle § 34 ods. 1 a § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa povinné právne zastúpenie v konaniach o ústavnej sťažnosti vyžaduje pre celé konanie.
9. Keďže sťažovateľ napriek výzve v lehote určenej ústavným súdom a ani dodatočne nepredložil splnomocnenie na svoje právne zastupovanie pred ústavným súdom, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. b) v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
10. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Miroslav Duriš
predseda senátu