znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 199/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Š. H., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   a 3   písm. c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 48/2008 v spojení s postupom   Krajského   súdu   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 To 37/2009,   ako aj postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 PP 4/2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2014 doručená   sťažnosť   Š.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   a 3   písm. c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 33 T 48/2008 v spojení s postupom Krajského súdu   v Nitre   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   7 To 37/2009,   ako aj postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 PP 4/2014.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   odsúdený   [za   spáchanie   zločinu   týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona]   rozsudkom   okresného   súdu   sp. zn.   33 T 48/2008   z 27.   mája   2009   (ďalej   len „rozsudok okresného súdu“). Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 To 37/2009 z 30. júna 2009   (ďalej   len   „rozsudok   krajského   súdu“)   mu   bol   uložený   trest   odňatia   slobody vo výmere 7 rokov.

Sťažovateľ považuje označený rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu   za   nezákonný,   pretože   podľa   jeho   názoru   mal   byť   jeho „prípad   ustálený a kvalifikovaný v inej právnej rovine, lebo skutkové zistenia nesmerujú k zločinu týrania a v žiadnom prípade nemôže byť na základe mojej skutkovej podstaty uložený trest odňatia slobody... a v právne vyváženom súdnictve by moja vec bola odstúpená a kvalifikovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu“.

K dodržaniu lehoty na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ uvádza, že v jeho prípade „vzniká právna situácia, kedy termínom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody(dňa 26. II. 2014) pred Okresným súdom Trnava, mojím prepustením na slobodu by porušovanie základných práv a slobôd bolo ukončené, avšak Okresný súd Trnava nerozhodol výrokom uznesenia o prepustení, teda vznikla situácia, čo sa dá považovať za účinok ďalšieho porušovania mojich   základných   práv   preto   ústavná   lehota   v trvaní   2   mesiacov   od   26.   II.   2014   je dodržaná“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 T 48/2008 v spojení   s postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 To 37/2009,   ako aj postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   30 PP 4/2014   boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru a bližšie nešpecifikované rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a Okresného súdu Trnava zrušil.

Súčasťou   sťažnosti   je   aj   žiadosť   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene môže ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému postupu Okresného súdu Nitra

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému postupu a rozsudku okresného súdu odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému postupu Krajského súdu v Nitre

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Rozsudok   krajského   súdu   v spojení   s rozsudkom   okresného   súdu   nadobudli právoplatnosť 30. júna 2009. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu   bol   sťažovateľovi   doručený   21.   októbra   2009   a jeho   obhajcovi   JUDr. Kanásovi 16. októbra 2009. Sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu 17. marca 2014 a ústavnému súdu bola doručená 18. marca 2014.

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť bola v tejto časti podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju   ústavný súd   pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   § 25 ods. 2   zákona o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

3. K namietanému postupu Okresného súdu Trnava

Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   žiada   vysloviť   porušenie   v sťažnosti   označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru aj postupom Okresného súdu Trnava v konaní o podmienečnom prepustení vedenom pod sp. zn. 30 PP 4/2014, pričom svoj návrh nijako   neodôvodnil   a k sťažnosti   vo   vzťahu   k tejto   požiadavke   pripojil   iba   predvolanie na verejné zasadnutie na 26. február 2014.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že na verejnom zasadnutí senátu Okresného súdu Trnava   uskutočnenom   26.   februára   2014   sťažovateľ   vzal   svoju   žiadosť   o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody späť. Predmetná skutočnosť bola zaznamená do zápisnice a spis bol uložený do archívu.

Z uvedeného   vyplýva,   že   medzi   námietkou   porušenia   v sťažnosti   označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru postupom Okresného súdu Trnava v konaní o podmienečnom prepustení vedenom pod sp. zn. 30 PP 4/2014 neexistuje žiadna príčinná súvislosť.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľa uplatnených v nej už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014