znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 199/2012-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti MUDr. M. P., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou G. a spol., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. T. G., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 222/2003, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 222/2003 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e,   aby vo veci sp. zn. 23 C 222/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. M. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť MUDr. M. P. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie G. a spol., s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. decembra 2011 doručená sťažnosť MUDr. M. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 222/2003.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že «Žalobou   o   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 27. 10. 2003 sa... domáhala, aby Okresný súd Košice I rozsudkom vyporiadal BSM sťažovateľky a odporcu: V. P..., bytom..., K., zastúpený advokátom JUDr. J. K., CSc., so sídlom..., K. (ďalej len „odporca“).

V   prvom   rade   si   sťažovateľka   dovoľuje   dať   do   pozornosti   Ústavnému   súdu,   že v konaní   dochádza   nedostatočnou   činnosťou,   či   až   nečinnosťou   konajúceho   súdu k porušovaniu jej základného ľudského práva, a to práva na spravodlivý súdny proces. Konajúci súd síce od podania predmetnej žaloby nariaďoval pojednávania a vykonával čiastkové úkony, no ani dnes, teda po viac ako 8 rokoch žiadny z týchto úkonov neviedol k právoplatnému   rozhodnutiu,   ktoré   by   odstránilo   stav   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa sťažovateľka nachádza od začiatku konania, teda od roku 2003...».

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky MUDr. M. P., trvale bytom..., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 23 C/222/2003 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/222/2003 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľke   MUDr.   M.   P.,   trvale   bytom  ...,   K.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému právnemu   zástupcovi:   Advokátska   kancelária   G.   a   spol.,   s.   r.   o.,   so   sídlom  ...,   K.,   za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 314,18 Eur na účet na účet vedený v..., č. účtu:... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 199/2012-33 z 19. apríla 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 126/2011 z 9. februára 2012, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 14. februára 2012, uviedol chronologický prehľad úkonov okresného súdu a účastníkov konania a poukázal na skutkovú zložitosť prerokovávanej veci, ako   aj   na   problémy   súvisiace   s   účasťou   odporcu   a   jeho   právneho   zástupcu na pojednávaniach.   K   samotnej   podstate   sťažnosti   uviedol,   že „Aj   napriek   skutkovej náročnosti prejednávanej veci doterajšia dĺžka konania nezodpovedá požiadavke na rýchly a spravodlivý   proces.   Vybavujúcu   sudkyňu   som   dňa   8.   11.   2011   písomne   upozornil na vzniknuté prieťahy v konaní a uložil som jej urýchlene vo veci konať.“.

Právny   zástupca   sťažovateľky   nevyužil   možnosť   zaujať   stanovisko   k   vyjadreniu predsedu okresného súdu z 9. februára 2012.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:

1.   Žaloba   sťažovateľky,   ktorou   sa   domáha   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov,   bola   okresnému   súdu   doručená   4.   novembra   2003;   spis   bol pridelený zákonnej sudkyni JUDr. B. a zaevidovaný pod sp. zn. 23 C 222/2003.

2. Dňa 2. decembra 2003 okresný súd doručil žalobu na vyjadrenie odporcovi.

3.   Dňa   27.   januára   2004   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania   na   označenie dôkazov a predloženie listinnej dokumentácie, zároveň vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby (sťažovateľka ho doručila 12. februára 2004).

4. Doplnenú žalobu okresný súd 17. marca 2004 predložil na vyjadrenie odporcovi (v lehote 20 dní).

5.   Dožiadaniami   z   19.   júla   2004   a   27.   augusta   2004   okresný   súd   zisťoval v peňažných ústavoch informácie o stave finančných prostriedkov účastníkov konania.

6. Dňa 18. februára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2005, na ktorom   vykonal   dokazovanie   výsluchom   účastníkov   a   ich   právnych   zástupcov a pojednávanie odročil na 5. júl 2005, ktoré následne odročil na 4. august 2005.

7. Dňa 26. mája 2005 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom S. K. (ďalej len „TU“).

8.   Právny   zástupca   sťažovateľky   okresnému   súdu   oznámil,   že   medzi   účastníkmi konania došlo k dohode o zostatkovej hodnote hnuteľných vecí (oznámenie bolo okresnému súdu doručené 3. augusta 2005).

9. Dňa 4. augusta 2005 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľky (jej právny zástupca bol prítomný); okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely pokusu o mimosúdnu dohodu.

10.   Dňa   16.   septembra   2005   sťažovateľka   okresnému   súdu   oznámila,   že   právny zástupca odporcu a odporca sa na rokovaní o mimosúdnej dohode nezúčastnili.

11. Dňa 26. septembra 2005 okresný súd odstúpil spis TU pre účely vypracovania znaleckého posudku v lehote 30 dní. TU požiadala 14. novembra 2005 o predĺženie lehoty na podanie   znaleckého posudku;   okresný   súd uznesením   z 16.   novembra   2005   predĺžil lehotu   na   podanie   znaleckého   posudku   do   31.   januára   2006,   pričom   8.   februára   2006 urgoval TU a požiadal o jeho predloženie v lehote 3 dní. (TU zaslala okresnému súdu znalecký posudok 16. februára 2006).

12. Dňa 10. marca 2006 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného a 20. apríla 2006 nariadil pojednávanie na 22. jún 2006.

13. Pojednávanie nariadené na 22. jún 2006 bolo odročené pre neprítomnosť odporcu na 2. november 2006. Právny zástupca odporcu požiadal 31. októbra 2006 o odročenie pojednávania   z   dôvodu   kolízie   s   inými   povinnosťami.   Okresný   súd   žiadosti   vyhovel a odročil pojednávanie na 11. január 2007.

14. Pojednávanie uskutočnené 11. januára 2007 bolo po oboznámení sa s priebehom doterajšieho konania odročené na 17. máj 2007, z ktorého sa ospravedlnil právny zástupca odporcu; okresný súd odročil pojednávanie na 6. september 2007, ktoré bolo po ďalšom ospravedlnení   odročené   na   8.   október   2007.   Odporca   oznámil   okresnému   súdu 26. septembra 2007 zmenu svojho právneho zástupcu.

15.   Dňa   8.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   účastníci   konania   boli prítomní; pojednávanie bolo odročené na 6. november 2007.

16. Na pojednávaní uskutočnenom 6. novembra 2007 účastníci konania predložili návrhy a okresný súd pojednávanie odročil na 13. december 2007.

17. Dňa 13. decembra 2007 sa pojednávanie uskutočnilo za prítomnosti účastníkov konania   a   bolo   odročené   na   29.   február   2008   (tento   termín   pojednávania   okresný   súd 25. februára 2008 zrušil z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania).

18.   Dňa   24.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalkyňu   pre   účely určenia hodnoty súkromnej zubnej ambulancie sťažovateľky; spis bol znalkyni doručený 14. februára 2008.

19. Ustanovená znalkyňa predložila 13. marca 2008 okresnému súdu námietky proti svojmu ustanoveniu. Okresný súd preto 19. marca 2008 uznesením ustanovil nového znalca (znaleckú organizáciu M., s. r. o., K.), ktorý 9. mája 2008 doručil okresnému súdu znalecký posudok; okresný súd 16. mája 2008 doručil znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie (sťažovateľka sa k nemu vyjadrila v podaní doručenom okresnému súdu 29. mája 2008, odporca sa v lehote určenej okresným súdom nevyjadril).

20. Dňa 27. júna 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. september 2008, z ktorého sa ospravedlnil odporca z dôvodu, že jeho právny zástupca je v zahraničí; okresný súd odročil pojednávanie na 19. september 2008, pričom aj toto pojednávanie z dôvodu neúčasti odporcu a jeho právneho zástupcu bolo odročené na 24. október 2008.

21. Na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2008 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorý bol doručený sťažovateľke 7. januára 2009.

22. Proti rozsudku z 24. októbra 2008 odporca podal odvolanie (okresnému súdu bolo doručené 9. januára 2009); po predchádzajúcej výzve sa k odvolaniu 11. marca 2009 vyjadrila sťažovateľka.

23.   Odporca   požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   jeho žiadosti   uznesením   z   14.   júla   2009   nevyhovel;   proti   tomuto   uzneseniu   podal   odporca 30. októbra 2009 odvolanie.

24. Okresný súd doručil 11. novembra 2009 spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o odvolaniach odporcu. Krajský súd uznesením z 18.   marca   2010   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   z   24.   októbra   2008   a vec   mu   vrátil na ďalšie konanie, pričom zároveň potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

25. Dňa 27. januára 2011 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni (JUDr. M.), ktorá   s   cieľom   zistiť   všeobecnú   hodnotu   nehnuteľností   dožiadala   viacero   realitných kancelárií a následne nariadila pojednávanie na 24. november 2011; toto pojednávanie bolo následne odročené na neurčito.

26.   Dňa   10.   januára   2012   bol   spis   pridelený   opätovne   sudkyni   JUDr.   B.,   ktorá nariadila termín pojednávania na 3. február 2012.

27. Na pojednávaní uskutočnenom 3. februára 2012 okresný súd vyhlásil v poradí druhý rozsudok vo veci samej; proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie (vec nie je právoplatne skončená).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   C   222/2003   došlo   k   porušeniu   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Predmetom   konania,   v   ktorom   sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy,   je rozhodovanie o jej žalobe, ktorou sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozhodovanie   vo   veciach   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných   súdov,   pričom   v   tejto   oblasti   existuje   stabilizovaná   judikatúra   všeobecných súdov,   a   preto   nemožno   vec   sťažovateľky   z   právneho   hľadiska   považovať   za   zložitú. Ústavný súd pripúšťa, že vec možno (vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie dokazovanie) z faktického hľadiska považovať za zložitejšiu. Zároveň ale konštatuje, že faktickou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Ústavný   súd   prihliadol na skutočnosť, že aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal na skutkovú náročnosť   prerokovávanej   veci,   ale   zároveň   uviedol,   že   doterajšia   dĺžka   konania nezodpovedá požiadavke na rýchly a spravodlivý proces.

2.   Vo   vzťahu   k   druhému   kritériu,   uplatnením   ktorého   zisťuje,   či   v   namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania nemalo negatívny vplyv správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Sťažovateľka bola v jeho doterajšom   priebehu aktívna, na súdom   nariadených pojednávaniach   sa   zúčastňovala,   bola   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, na výzvy okresného súdu reagovala v určených lehotách a aj prostredníctvom sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu sa domáhala urýchlenia postupu okresného súdu.

3.   V   súvislosti   s   posudzovaním   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní ústavný súd poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže   zapríčiniť   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).

Vychádzajúc   zo   svojich   zistení   uvedených   v   časti   II   tohto   nálezu   ústavný   súd konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní je poznamenaný predovšetkým neefektívnou   a nesústredenou   činnosťou;   okresný   súd   síce   relatívne   plynulo nariaďoval pojednávania, ale väčšinu   z   nich   z   rôznych   dôvodov   následne   odročil   bez meritórneho prerokovania   veci,   resp.   vykonania   efektívneho   dokazovania.   Okresný   súd   toleroval neúčasť,   resp.   opakované   ospravedlnenia   odporcu   a   jeho   právneho   zástupcu   z   účasti na nariadených pojednávaniach, a k jeho aktivizácii nevyužíval poriadkové opatrenia podľa § 53 OSP (pokuta, príp. hrozba pokutou). Ako neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného   súdu   súvisiaci   so   zabezpečovaním   znaleckého   dokazovania.   V   dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu bol krajským súdom (jeho uznesením z 18. marca 2010) zrušený aj v poradí prvý rozsudok okresného súdu z 24. októbra 2008. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho   súdu   okresný   súd   pochybil,   keď   vyporiadal   bezpodielové   spoluvlastníctvo manželov k nehnuteľnostiam v cenách ku dňu rozvodu manželstva, a nie v cenách v čase rozhodovania súdu (vyporiadania). Podľa názoru ústavného súdu predovšetkým v dôsledku neefektívnej a nesústrednej činnosti okresného súdu nie je vec sťažovateľky ani po takmer 9 rokoch   od   začatia   konania   právoplatne   skončená,   čo   je   z   ústavnoprávneho   hľadiska neprijateľné   a   neospravedlniteľné   (obdobne   pozri   IV.   ÚS   160/03,   IV.   ÚS   19/04, IV. ÚS 261/07).

Na   tomto   základe   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   namietanom   konaní   došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   sa   tiež   domáhala,   aby   ústavný   súd   okresnému   súdu   uložil   konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo namietané konanie ešte právoplatne skončené, a preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   alebo slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty, ktorý „nepriaznivo vplýva na psychiku sťažovateľky,   pretože   v   dôsledku   zlej   finančnej   situácie   sťažovateľka   ťažko   komunikuje so svojimi deťmi, ktoré sa predovšetkým pod ekonomickým vplyvom otca často prikláňajú na jeho stranu...“.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   zjavne   neprimeranú   dĺžku   namietaného konania, intenzitu neefektívnej a nesústrednej činnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a rešpektujúc určitú mieru faktickej zložitosti veci ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním   advokátom   (bod   4   výroku   tohto   nálezu).   Za   jeden   úkon   právnej   služby vykonaný   v   roku   2011   patrí   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov   odmena   123,50   €,   čo   spolu   s   režijným paušálom (7,41 €) predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby 130,91 €. Ústavný súd priznal úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava   a   prevzatie   veci,   písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume 261,82 € (2 x 130,91 €), ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (52,36 €), keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH. Celková úhrada trov konania tak predstavuje sumu 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť v určenej lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012