znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 199/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna   2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 700/2008 (predtým vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 213/2005) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2009 doručená   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Malacky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   6 C 700/2008   (predtým   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava IV   pod   sp. zn. 8 C 213/2005).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   1.   augusta   2005 na Okresnom   súde   Bratislava IV   (ďalej   aj   „pôvodný   okresný   súd“)   návrh   na   zaplatenie istiny 4 350 000 Sk proti mal. P. K., zastúpenému jeho zákonnou zástupkyňou, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 8 C 213/2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Predmetom konania je skutočnosť, že navrhovateľ počas života otca mal. P. K., neb. A.   J.   /požičal   mu   ako   dlžníkovi   dňa   21. 7. 2001   istinu   2.100.000 Sk   a 31. 12. 2002 istinu   vo výške   2.250.000   Sk/.   Neb.   poručiteľ   A.   J.   však   svoj   dlh   v dohodnutej   lehote nevrátil.

Vzhľadom   k tomu,   že   neb.   A.   J.   zomrel,   v dedičskom   konaní   si   navrhovateľ   ako veriteľ uplatnil č. (...) svoju pohľadávku.

Okresný   súd   Bratislava IV   dňa   15. 12. 2003   vydal   uznesenie,   ktoré   nad. právoplatnosť 20. 2. 2004, s tým, že pohľadávka nebola pojatá do pasív dedičstva. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ podal predmetnú žalobu.“

Sťažovateľ opísal priebeh konania takto:„Vzhľadom   na   dôvodnú   obavu   navrhovateľa,   že   nebude   jeho   pohľadávka uspokojená, podal návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 1. 3. 2006. Okresný súd Bratislava IV však predbežné opatrenie zamietol.

Proti tomuto   uzneseniu sa   navrhovateľ   odvolal na Krajský   súd v Bratislave č. k. 8 Co 112/07, ktorý však uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

V rámci   reorganizácie   súdnictva   bol   spis   v r. 2008   delimitovaný   na   Okresný   súd v Malackách, kde doposiaľ nebolo vytýčené pojednávanie.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:„1. ústavné   právo   na   riadny   a spravodlivý   súdny   proces   bez   prieťahov   bolo porušené,

2. ukladá   sa   Okresnému   súdu   v Malackách,   aby   vo   veci   rozhodol   vyhlásením rozsudku,

3. sťažovateľovi sa priznáva náhrada za prieťahy v konaní vo výške 3.300 Euro,

4. právnej zástupkyni sťažovateľa Mgr. J. P., advokátke, AK, B., sa priznávajú trovy v konaní za dva úkony právnej pomoci...“

V návrhu na rozhodnutie vo veci samej (v petite) sťažnosti sťažovateľ špecifikoval namietané porušenia základných práv označením článku ústavy iba slovným vyjadrením. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania [§ 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], jeho petitom, ale aj odôvodnením. Z obsahu odôvodnenia sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa   čl. 127 ústavy   ústavný súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Z   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp. zn.   6 C 700/2008   pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 213/2005.

Ústavný súd poznamenáva, že v súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č. 511/2007 Z. z.“), sa podľa § 2 ods. 6 a § 18b citovaného zákona stal okresný súd od 1. januára 2008 vecne   a miestne   príslušným   súdom   na prejednanie   a rozhodnutie   veci   sťažovateľa,   čím na neho   prešla   aj   zodpovednosť   za prípadné   porušovanie   označených   práv   sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom boli vo veci miestne a vecne príslušné konať iné okresné súdy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označeného základného práva sťažovateľa považoval konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 213/2005 a v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 C 700/08 ako celok.

Z vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že súdne konanie začalo 1. augusta   2005.   Pôvodný   okresný   súd   po   podaní   žalobného   návrhu   vykonával   úkony spojené   s rozhodovaním   o žiadosti   sťažovateľa   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov, ako aj úkony   súvisiace   s rozhodovaním   o podanom   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia.   Dňa   19.   júna   2006   pôvodný   okresný   súd   návrh   sťažovateľa   na   vydanie predbežného opatrenia zamietol. Po podaní sťažovateľovho odvolania proti zamietajúcemu uzneseniu   pôvodný   okresný   súd   vykonával   úkony   spojené   s doručovaním   uznesenia žalovanému, resp. jeho zákonnej zástupkyni (zisťovanie adresy trvalého pobytu, pretože viaceré   doručenia   ostali   neúspešné).   Po   doručení   písomností   zákonnej   zástupkyni žalovaného predložil pôvodný okresný súd 6. marca 2007 spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie   o odvolaní   sťažovateľa.   Krajský   súd   v Bratislave   zamietajúce   uznesenie pôvodného okresného súdu 31. decembra 2007 potvrdil. Spis sa nachádzal na odvolacom súde až do 27. marca 2008 (t. j. viac ako jeden rok). V októbri 2008 pôvodný okresný súd oznámil   účastníkom   konania,   že   spis   postupuje   okresnému   súdu   s poukazom   na   § 18b zákona č. 511/2007 Z. z. Okresnému súdu bol spis predložený 14. novembra 2008. Okresný súd po zaobstaraní vyjadrenia zákonnej zástupkyne maloletého odporcu z 23. februára 2009 týkajúceho sa miesta trvalého pobytu po smrti jeho otca rozhodol 7. mája 2009 tak, že konanie zastavil.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný   súd   v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   v prípadoch podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho prostriedku,   na uplatnenie ktorého   má   sťažovateľ   právo   podľa   § 3   ods. 7   a   § 62 a nasl. zákona   č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V tejto súvislosti už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané   porušenie   základného   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných   prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,   že účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené prieťahy v konaní. Podľa § 64 ods. 2 prvej vety orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Napokon podľa § 64 ods. 3 ak orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   na   okresnom súde, ako aj na Okresnom súde Bratislava IV zistil, že sťažovateľ písomnú sťažnosť podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch predsedom oboch dotknutých okresných súdov nepodal.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre   ktoré nevyužil   účinný právny   prostriedok   nápravy   proti   nečinnosti   okresného súdu, a takéto dôvody nezistil ani ústavný súd.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   konštatoval,   že   sťažovateľ   nevyužil   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti oboch súdov a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom   súde),   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť   ani   z obsahu sťažnosti.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   ju   ústavný   súd po predbežnom prerokovaní odmietol.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2009