znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 199/08-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   M.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   konaním   príslušníka Policajného zboru odboru dopravnej polície v M. 26. apríla 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2008 doručená sťažnosť JUDr. V. H., M., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním príslušníka Policajného zboru odboru dopravnej polície v M. 26. apríla 2008. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta skutočnosť, že „zatknutím... dopravným policajtom pre dopravný priestupok bolo porušené moje základné ústavné právo... bola obmedzená moja osobná sloboda, právo na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru“.Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:„.. V sobotu dňa 26. apríla 2008 v čase od 21:15 do 23:10 hod. som bol zadržaný a následne   zatknutý   dopravným   policajtom   v M.   M.   L.   pred   obchodom   T.   v M.,   asi   10 metrov pred vchodom do nákupného centra, z dôvodu spáchania dopravného priestupku, t. j. prechodu na červenú po prechode pre chodcov. Prechod pre chodcov sa nachádza asi 100 metrov od nákupného centra, ja som priestupok neuznal, nemal som auto, nemal som peniaze v hotovosti – iba kreditnú kartu svojej priateľky, nemal som občiansky preukaz. Policajt M. L. si overoval moju totožnosť, cez vysielačku bolo počuť kto som, kde bývam a že   nemám   záznam   v registri   dopravných   priestupkov.   Pred   nákupným   centrom   sa   na situáciu prizeralo najmenej 10 ľudí. Policajt M. L. po tom, ako vulgárne zhodnotil lekárov, lebo   má   s nimi   zlé   skúsenosti,   zistil   však,   že   som   JUDr.   a nie   MUDr.,   zhodnotil   aj právnikov, lebo aj s týmito má zlé skúsenosti. Chytil ma pod krk, hodil ma na kapotu auta, nasadil mi zozadu na ruky putá a odviezol ma na Obvodné oddelenie v M., kde ma držal cca do 23:00 hodiny. Ja som mu nič nepodpisoval, nijaké rozhodnutie mi policajt nedoručoval, nijakú zápisnicu nevyhotovoval. Pred trestného sudcu ma nepredviedol. Dôvody zatknutia mi nevysvetlil. Putá mi zložil z rúk až na Obvodnom oddelení PZ v M. okolo 23:00 hodiny, kedy ma pustil domov.“

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby vydal rozhodnutie:

„1. Základné právo JUDr. V. H. podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 5 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním dopravného policajta M. L. dňa 26. 04. 2008 porušené boli.

2. JUDr. V. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000,- Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru M. povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V danom prípade ústavný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako sťažnosť, ktorá smeruje   k namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   iným   zásahom   orgánu verejnej moci (príslušníka Policajného zboru).

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   10   ods.   1   zákona   o prokuratúre   generálny   prokurátor   riadi   a   kontroluje činnosť   všetkých   prokuratúr   vrátane   vojenských   prokuratúr.   Na   plnenie   úloh   vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v tretej hlave (§ 8 – § 68a) ustanovuje povinnosti, oprávnenia a prostriedky policajta, ktoré je oprávnený pri vykonávaní svojej služobnej činnosti použiť (uplatniť).

Pri prekročení svojej právomoci podlieha príslušník Policajného zboru disciplinárnej právomoci nadriadenému (policajtovi) s jeho oprávnením uložiť mu disciplinárne opatrenie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   prislúcha   ústavnému   súdu   právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta   a ktorý   jej   umožňuje odstrániť   ten   stav,   v ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

V danom   prípade   bol   sťažovateľ   oprávnený   požiadať   o preskúmanie   postupu príslušníka Policajného zboru podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ako aj obrátiť sa podaním vo veci porušenia služobnej disciplíny na príslušný orgán Policajného zboru (nadriadeného).

Znamená to, že sťažovateľ mal k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich práv, ktorých porušenie namieta. Skutočnosť, že ich nevyužil, nezakladá právomoc ústavného   súdu,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   rozhodnutie   o tejto   sťažnosti   nemožno odstrániť,   preto   bolo   už   bez   právneho   významu   vyzvať   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008