znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 197/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného   zboru,   odboru   boja   proti   korupcii   B.   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004   a postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII Gv 346/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   M.   S. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2008 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., v ktorej namieta porušenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ktoré v odôvodnení   sťažnosti   konkretizovala   ako   právo   podľa   čl.   6   ods.   1,   2   a   3   písm.   b) dohovoru, postupom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, odboru boja proti   korupcii   B.   (ďalej   len   „úrad   boja   proti   korupcii“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004   a postupom   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad   špeciálnej   prokuratúry“)   v konaní vedenom pod sp. zn. VII Gv 346/04.

Sťažovateľka je sudkyňou všeobecného súdu, ktorej bolo uznesením vyšetrovateľa úradu   boja   proti   korupcii   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-57/BPK-S-2005   z 27.   júla   2007   vznesené obvinenie   pre   trestný   čin   prijímania úplatku   a inej   nenáležitej   výhody   a pre   trestný   čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Dňa 14. septembra 2007 vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii   vykonal   výsluch   sťažovateľky   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   namietala,   že dozorujúci   prokurátor   úradu   špeciálnej   prokuratúry   nerozhodol   o jej   sťažnosti   proti uzneseniu   o vznesení   obvinenia.   V rámci   výsluchu   sťažovateľka   vzniesla   námietku zaujatosti vyšetrovateľa, ktorú odôvodnila dodatočne vzhľadom na to, že pred výsluchom nemala dostatok času na prípravu. Predvolanie na výsluch bolo doručené faxom len jej obhajcovi a až po namietaní tohto postupu jej bolo 10. septembra 2007 doručené písomné predvolanie. Sťažovateľka s odvolaním sa na právnu úpravu podľa zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších   predpisov účinného do 31. decembra 2005 považuje za obvyklú lehotu na prípravu na výsluch päť dní. So súhlasom vyšetrovateľa sťažovateľka vyhotovila zvukový záznam výsluchu a jeho písomný prepis predložila v prílohe sťažnosti.

Námietku zaujatosti sťažovateľka odôvodnila písomným podaním 4. októbra 2007, v ktorom uviedla, že 10. augusta 2006, teda v čase, keď ešte nemala vedomosť o tom, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) požiadala ústavný   súd   o vydanie   súhlasu   na   jej   trestné   stíhanie,   podala   podnet   na   Inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na preskúmanie postupu vyšetrovateľa úradu boja proti   korupcii,   ktorý   vykonáva   vyšetrovanie   vo   veci   vedenej   proti   nej.   Podnet   podala v súvislosti   s obsahom   správy,   ktorú   vyšetrovateľ   zaslal vyšetrovateľke   konajúcej   v inej trestnej   veci   (vedenej   na   základe   trestného   oznámenia   sťažovateľky   proti   osobe,   ktorá vystupuje v jej trestnej veci ako agent). V tejto správe vyšetrovateľ okrem iného uviedol, že „kauza   ohľadom   trestného   stíhania   V.   G.   bola   medializovaná   po   vznesení   obvinenia (hovorcom PPZ) a zároveň po ukončení vyšetrovania (predpoklad ukončenia veci NPO dňa 5. 4. 2006) bude opäť médiám prostredníctvom hovorcu Prezídia PZ poskytnutá podrobná informácia, kde bude poukázané aj na účasť JUDr. S. na skutku a úplatky boli použité na jej rodinný dom, čo bolo vykonaným vyšetrovaním preukázané“.

S poukazom   na   obsah   tejto   správy   má   sťažovateľka   pochybnosť   o nezaujatosti vyšetrovateľa, čo je podľa jej názoru zákonným dôvodom v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“) na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov v trestnom konaní. Vyšetrovateľ však uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004 z 5. októbra 2007 rozhodol, že sa nevylučuje z vykonávania   úkonov   trestného   konania   vedeného   proti   sťažovateľke.   Podnetom z 25. októbra 2007 adresovaným prokurátorovi úradu špeciálnej prokuratúry sťažovateľka namietala postup vyšetrovateľa a žiadala, aby o námietke zaujatosti rozhodol   dozorujúci prokurátor, a to s poukazom na komentár k § 32 ods. 3 Trestného poriadku in Minárik Š. a kol.,   Trestný   poriadok   stručný   komentár,   1.   vyd.,   IURA   EDITION,   2006,   s.   144. Súčasne   podala   sťažnosť   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   z 5.   októbra   2007.   O sťažnosti rozhodol riaditeľ úradu boja proti korupcii uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-510-1/BPK-S-OV-2007 z 31. októbra 2007 tak, že sťažnosť zamietol. Sťažovateľka považuje tento postup za protizákonný,   a preto   podala   27.   novembra   2007   dozorujúcemu   prokurátorovi   úradu špeciálnej prokuratúry podnet na preskúmanie postupu riaditeľa úradu boja proti korupcii.

Prokurátor   úradu   špeciálnej   prokuratúry   odpovedal   na   podnety   sťažovateľky z 25. októbra 2007 a 27. novembra 2007 listom č. k. VII Gv 346/04-109 z 10. decembra 2007,   v ktorom   uviedol,   že   vyšetrovateľ,   ako   aj   jeho   nadriadený   postupovali   správne a nezistil dôvody svedčiace o zaujatosti vyšetrovateľa.

Sťažovateľka ďalej namieta, že vyšetrovateľ nevyhovel jej žiadosti, ktorú predniesla pri   výsluchu   14.   septembra   2007,   aby   jej   bolo   umožnené   zúčastniť   sa   na   výsluchoch svedkov   v zmysle   §   213   ods.   1   Trestného   poriadku.   Aj   tento   postup   je   podľa   názoru sťažovateľky dôkazom o zaujatosti vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ tiež bez toho, aby vyčkal na vybavenie   jej   podnetov   a žiadostí   podaných   dozorujúcemu   prokurátorovi,   vykonal 30. novembra   2007   jej   výsluch.   Pri   ďalšom   výsluchu   konanom   16.   januára   2008 sťažovateľka upovedomila vyšetrovateľa, že podala ústavnému súdu sťažnosť pre porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy a svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy rozhodnutím ústavného súdu č. k. PL. ÚS 103/07-45 z 27. júna 2007, ktorým ústavný súd udelil súhlas na jej trestné stíhanie. Podľa názoru sťažovateľky je možné vo vyšetrovaní pokračovať   až   po   rozhodnutí   o   uvedenej   sťažnosti,   čo   však   vyšetrovateľ   nerešpektuje a naďalej vo veci koná.

Namietané porušenie svojich práv odôvodnila sťažovateľka týmito skutočnosťami: „- o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou voči konajúcemu vyšetrovateľovi..., rozhodoval nepríslušný orgán, ako aj o sťažnosti voči rozhodnutiu vyšetrovateľa o jeho nevylúčení   z   vykonávania   úkonov   trestného   konania   vedeného   voči   sťažovateľke, rozhodoval taktiež nepríslušný orgán a to riaditeľ Odboru ÚBK, B...

- pplk.... nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania vedeného voči sťažovateľke, hoci sú preukázané dôvody pre jeho vylúčenie nakoľko:

- bolo voči nemu vedené trestné stíhanie na podnet sťažovateľky;

- sám pripustil pochybnosti o jeho zaujatosti;

- vykonáva úkony trestného konania v rozpore splatným právnymi predpismi;

- znemožňuje účasť sťažovateľky pri úkonoch trestného konania, čím porušuje jej základné práva ako obvineného;

- nedodržiava procesné postupy dané Trestným poriadkom;

- poškodil práva sťažovateľky sprístupnením informácií v inom trestnom konaní, kde zároveň porušil zásadu prezumpcie neviny sťažovateľky;

- sťažovateľke nebol pri vykonávaní úkonu trestného konania poskytnutý primeraný čas na prípravu pred výsluchom;

- bolo porušené právo sťažovateľky na účasť pri úkonoch trestného konania;

-   dozorujúci   prokurátor   svojim   postupom   v   prípade   sťažovateľkou   vznesenej námietky zaujatosti konajúceho vyšetrovateľa porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces   a   právo   na   nestranného   vyšetrovateľa   a   riadne   neodôvodnil   svoj   názor,   ktorý vyslovil len listom a nevydal písomné rozhodnutie vo veci;

- OČTK neprerušil trestné konanie vedené voči sťažovateľke do doby rozhodnutia o podanej ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR zo dňa 28.12.2007 a vykonáva jednotlivé úkony trestného konania;

- OČTK neprimerane rýchlo konajú v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľke, tým,   že   nerešpektujú   procesné   úkony   sťažovateľky,   ktoré   sú   podstatné   pre   spravodlivý priebeh   trestného   konania   vedeného   voči   sťažovateľke   a   konajú   napriek   tomu,   že rozhodnutia o podaniach sťažovateľky majú zásadný význam pre pokračovanie v trestnom konaní,   resp.   pre   dodržanie   zákonnosti   postupu   v   trestnom   konaní   vedenom   voči sťažovateľke, čím sťažovateľke spôsobujú nielen nemajetkovú ujmu, ale aj skutočnú škodu v podobe   trov   právneho   zastúpenia   obhajcu,   v   cestovných   nákladoch,   v   strate   času a v poštovnom. Neprimeraná rýchlosť konania má nepriaznivé dôsledky na sťažovateľku, nakoľko pôsobí ako sudkyňa Krajského súdu v B., kde v dôsledku neprimerane rýchlych úkonov   a   úkonov   vykonávaných   v   rozpore   so   zákonom,   má   sťažovateľka   sťažované podmienky   pre   výkon   funkcie   sudcu   predovšetkým   pre   nedostatok   času,   ktorý   jej   je odoberaný tým, že musí neustále robiť podania, ktorými sa domáha svojich zákonných práv, lebo   jej   práva   sú   postupom   OČTK   nezákonne   odoberané.   Takýto   postup   OČTK sťažovateľke spôsobuje enormný psychický tlak, nakoľko si v súvislosti s výkonom svojho povolania uvedomuje bezprávnosť tohto štátu a postupu OČTK a v neposlednom rade sa takýto   postup   OČTK   odráža   na   únave   a   zdravotnom   stave   sťažovateľky,   ktorá   trpí nevyliečiteľnou   chorobou   -   ulceróznou   colitídou   (vredový   zápal   hrubého   čreva),   kde ošetrujúci   lekár   tvrdí,   že   v   prípade   psychických   stresov   môže   byť   toto   ochorenie   pre sťažovateľku   smrteľné,   a   preto   protiprávny   postup   OČTK   zhoršuje   zdravotný   stav sťažovateľky

- nezákonným postupom OČTK nie sú naplnené základné princípy právneho štátu.“

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   základné   právo   sťažovateľky JUDr. M. S. na rozhodnutie na nezávislom a nestrannom súde upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na právny štát upravené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím upravené v čl.46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom upravené v čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004 a Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, B. v konaní vedenom pod sp. zn VII Gv346/04 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti   korupcii   B.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-119/BPK-S-2004   a   Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, B. v konaní vedenom pod sp. zn VII Gv346/04   pokračovať   v   porušovaní   základného   práva   sťažovateľky   JUDr.   M.   S.   na rozhodnutie na nezávislom a nestrannom súde upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na právny štát upraveného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej, práva na spravodlivé   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom upraveného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie vyšetrovateľa... č. ČVS:PPZ-119/BPK-S- 2004 zo dňa 5. 10. 2007 a uznesenie riaditeľa Odboru ÚBK, B.... č. p. :PPZ-510-1/BPK-S- OV-2007   zo   dňa   31.   10.   2007   zrušuje   a   prikazuje   prokurátorovi   Úradu   špeciálnej prokuratúry,   Generálnej   prokuratúry   SR,   B.,   aby   o   vznesenej   námietke   zaujatosti   voči vyšetrovateľovi   Úradu   boja   proti   korupcií,   Odboru   boja   proti   korupcii   B...   v   konaní vedenom pod sp. zn.. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004 rozhodol v súlade so z. č. 301/2005 Z. z. Sťažovateľke   JUDr.   M.   S.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 1.000.000,-Sk (slovom jedenmilión slovenských korún), ktoré sú jej Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 2 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prikazuje Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004 a Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, B. v konaní vedenom pod sp. zn VII Gv346/04 nevykonávať jednotlivé úkony trestného konania do právoplatného skončenia konania o tejto sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z ústavného   princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   vo   veci   porušenia   jej   základných   práv   alebo   slobôd,   ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   rozhoduje   iný   súd,   ktorý   v súlade   so   všeobecnou právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).

Ochrana   ústavnosti   nie   je   a ani   podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho začiatku   až   po   jeho   koniec   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania   jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd   označených   v čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v jeho   priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich   práv   postupom   orgánov   činných v prípravnom   konaní   (vyšetrovateľa   a prokurátora),   teda   vo   fáze   trestného   stíhania   do podania obžaloby.

Dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti   v prípravnom   konaní   vykonáva   prokurátor [§ 230 a nasl.   Trestného   poriadku   a   §   17   ods.   2   písm.   a)   zákona   č. 153/2001   Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorý má pri výkone dozoru k dispozícii rozsiahle oprávnenia podľa § 230 ods. 2 písm. a) až f) Trestného poriadku,   medzi   nimi   aj   dávať   záväzné   pokyny   na   vyšetrovanie   [§   230   ods.   2 písm. a) Trestného poriadku], vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie [§ 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku], zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami [§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku] a odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom [§ 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku]. Obvinený sa v priebehu prípravného konania môže kedykoľvek, aj opakovane, domáhať postupom podľa § 210 Trestného poriadku preskúmania postupu policajta a odstránenia prieťahov a iných nedostatkov vo vyšetrovaní.

Sťažovateľka   v danom   prípade   podala   žiadosti   o preskúmanie   postupu   policajta z 25. a 27.   októbra   2007,   v ktorých   namietala   spôsob   predvolania   na   výsluch   konaný 14. septembra 2007, nevyhovenie jej žiadosti o povolenie účasti na výsluchoch svedkov a rozhodnutie o námietke zaujatosti. Prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, na podklade tejto žiadosti preskúmal postup vyšetrovateľa a sťažovateľke oznámil, že zistil nedostatky pri jej predvolaní na výsluch, a vyšetrovateľa písomne upozornil, aby jej v budúcnosti doručoval predvolania do vlastných rúk v súlade s §   66   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku.   K ďalším   namietaným   porušeniam   zákona uviedol, že Trestný poriadok neumožňuje účasť sťažovateľky na výsluchu spoluobvineného a svedka – agenta, a porušenie Trestného poriadku nezistil ani v súvislosti s rozhodovaním o námietke zaujatosti. Pretože bolo v právomoci príslušného prokurátora, aby preskúmal postup   policajta   v rozsahu   námietok   vznesených   sťažovateľkou   a prijal   opatrenia   na odstránenie   zistených   nedostatkov,   nie   je   v právomoci   ústavného   súdu   zaoberať   sa skúmaním zákonnosti postupu vyšetrovateľa.

Ďalším právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľka môže v rámci prípravného konania   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   vyšetrovateľa a prokurátora, je podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   podnet   podľa   § 31   zákona   o prokuratúre a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   účinný   prostriedok,   ktorým sťažovateľka môže žiadať o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a domáhať sa ochrany svojho základného práva nebyť stíhaná inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).

Ústavný   súd   nie   je   orgánom,   ktorý   vykonáva   dohľad   nad   zákonnosťou   postupu orgánov   činných   v trestnom   konaní   pri   vykonávaní   procesných   úkonov   a vydávaní rozhodnutí,   ktoré   sa   týkajú   ich   postupu   v trestnom   konaní   v právoplatne   neskončených veciach. Právomoc ústavného súdu v prípravnom konaní je daná len výnimočne vtedy, ak rozhodnutie   orgánu   verejnej   moci,   jeho   opatrenie   alebo   iný   zásah   znamená   porušenie základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej moci alebo ho nemožno odstrániť v inom konaní (napr. rozhodnutie o väzbe). V procese trestného   konania   môže   obvinený   účinne   namietať   nezákonný   postup   vyšetrovateľa a prokurátora a domáhať sa tým ochrany svojho základného práva vyplývajúceho z čl. 17 ods. 2 ústavy v trestnom stíhaní pred súdom, v ktorom sa uplatňujú v celom rozsahu záruky spravodlivého súdneho konania vyplývajúce z čl. 46 až čl. 50 ústavy a z čl. 6 dohovoru.

Zo základného práva sťažovateľky nebyť stíhaná inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, však vyplýva jej právo, aby o námietke zaujatosti, ktorú vzniesla proti osobe vyšetrovateľa, bolo rozhodnuté postupom v súlade s Trestným poriadkom, teda podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, a o sťažnosti podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku. Pokiaľ nie je o námietke zaujatosti rozhodnuté v súlade so zákonom, nemožno urobiť záver, že osoba, ktorej zaujatosť bola namietnutá, nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania. Nemôže preto ani vykonávať úkony trestného konania s výnimkou nariadeného úkonu (§ 32 ods. 4 Trestného poriadku). Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom   na   rozhodnutie   v trestnom   konaní   s výnimkou   neodkladného   alebo neopakovateľného   úkonu   (§   31   ods.   4   Trestného   poriadku).   O trestnom   obvinení sťažovateľky   v čase,   keď   namietala   pred   ústavným   súdom   porušenie   svojich   práv, rozhodnuté nebolo.

Sťažovateľka tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní postupujú v jej trestnej veci v rozpore   so   zákonom.   Závažné   procesné   chyby v prípravnom   konaní,   najmä porušenie práva na obhajobu, sú dôvodom na odmietnutie obžaloby, a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku na predbežnom preskúmaní obžaloby, resp. podľa   §   244   ods.   1   písm.   h)   Trestného   poriadku   na   predbežnom   prejednaní   obžaloby. Ak teda   sťažovateľka   tvrdí,   že   v jej   trestnej   veci   sú   úkony   vykonávané   nezákonným spôsobom,   môže   tento   argument   predniesť   v rámci   trestného   konania,   zvlášť   pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby. Bude vecou všeobecného súdu, aby   posúdil   takúto   argumentáciu   a vyvodil   z nej   závery.   Sťažovateľka   môže   namietať porušenie svojich základných práv následne aj na hlavnom pojednávaní, prípadne iným zákonom   dovoleným   spôsobom,   vrátane   využitia   riadnych   a mimoriadnych   opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka má v trestnom konaní (vrátane konania predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby)   k dispozícii   právne   prostriedky,   ktorými   môže v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať porušenie svojich základných práv nezákonným postupom vyšetrovateľa a prokurátora, ktoré neboli odstránené v priebehu prípravného konania.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   základných   práv   sťažovateľky   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 191/08 z 3. júna 2008, ktorým rozhodol I. senát ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky z 28. decembra 2007, ktorú sťažovateľka uvádza v III. časti svojej sťažnosti, tak,   že   ju   odmietol   pre   neprípustnosť.   Išlo   o sťažnosť,   ktorou   sťažovateľka   namietala rozhodnutie ústavného súdu o udelení súhlasu na jej trestné stíhanie č. k. PL. ÚS 103/07-45 z 27. júna 2007 v súvislosti s tým, že na rozhodnutí sa podieľal aj sudca J. H.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2008