SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 197/05-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpených advokátom
, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnúslobodu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11 Tp 65/05v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanúzjavne neoprávnenými osobami.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2005doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“),ktorou namietajú porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na Okresnomsúde Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 Tp 65/05 v spojení s bližšieneoznačeným konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“).
Z jej obsahu vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie označených základnýchpráv ich dvoch synov vyjadrujúc presvedčenie„... o tom, že v súdnych konaniach, ktoré sa viedli na Okresnom súde v Partizánskom, t. č. v Topoľčanoch pod sp. zn. 11 Tp 65/05, boli hrubým spôsobom porušené základné práva zakotvené v čl. 17 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
Sťažovatelia vyjadrujú názor,„... že v zhora uvedenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch ako nestranným orgánom Slovenskej republiky súd spôsobil prieťahy v konaní, čím hrubo porušil základné práva našich synov ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ktorí boli uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1 Tpo 202/2004 zo dňa 11. 11. 2004 vzatí do väzby podľa § 68 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku“.
Ďalej sťažovatelia uvádzajú, že sa ako rodičia nikdy nezmierili s uznesením o vzatído väzby ich synov a nemienia sa vyjadrovať ani k spáchaniu údajného trestného činu.Poukazujú najmä na to, že do zadržania ich synov,„... teda od 8. 11. 2004 do 4. 3. 2005 a aj po tejto dobe nebol vykonaný žiadny úkon, čo konštatuje Okresný súd v Topoľčanoch vo svojom uznesení zo dňa 03. 05. 2005 číslo konania 11 Tp 65/05-11. Z daného dôvodu boli naši synovia prepustení na slobodu. Proti uzneseniu podal Okresný prokurátor v Topoľčanoch v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej k dnešnému dňu, t. j. 27. 6. 2005 Krajský súd v Nitre nerozhodol. Samotné uznesenie sp. zn. 11 Tp 65/05 vo svojom odôvodnení konštatuje ako sme uviedli, že posledný úkon bol vykonaný dňa 8. 11. 2004, pričom podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Dôvody väzby pritom nie sú rozhodujúce“.
Okrem vyslovenia porušenia základných práv ich synov sa sťažovatelia domáhajúaj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk, ktorá predstavujepodľa nich škodu za neoprávnený zásah do základného práva ich detí tým,„... že sú nezákonne držaní vo väzbe, nakoľko od ich zadržania ubehlo sedem mesiacov a o ďalšom trvaní väzby nebolo v zákonnej lehote ustanovenej v § 71 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté. Vo veci sa nekonalo a nekoná. Ďalšie náklady predstavujú trovy právneho zastúpenia a náklady za konzultácie“.
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:
„Okresný súd v Topoľčanoch v spojení s Krajským súdom v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Tp 65/05 porušil základné právo a ⬛⬛⬛⬛ ustanovené v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci nestranným súdom bez zbytočných prieťahov, a priznal menovaným finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že označené všeobecné súdy porušilizákladné práva ich dvoch synov zaručené v čl. 17 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bezzbytočných prieťahov (...).
Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavneneoprávnenými osobami.
Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj z ustanovenia § 49 zákonao ústavnom súde treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú tie fyzickéosoby alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že namietaným postupom alebo rozhodnutímoznačeného orgánu verejnej moci boli porušené ich základné práva alebo základné slobody.
Stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že fyzická osobaalebo právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde v zásade iba v prípade,ak ide o ochranu jej základných práv alebo slobôd (m. m. napr. I. ÚS 65/98, III. ÚS 301/04).
Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej osoby.Zákonný zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, dokiaľ zákonnézastúpenie trvá, a za predpokladu, že to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (m. m.II. ÚS 4/96, II. ÚS 246/04).
V danej veci podali sťažnosť fyzické osoby (rodičia), ktorí namietajú porušeniezákladných práv svojich plnoletých synov ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, v súvislosti s ich väzobným stíhaním. Vzhľadomna uvedené sťažovatelia nie sú v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovanína podanie takejto sťažnosti.
Z týchto dôvodov ústavný súd v súlade s ústavou, zákonom o ústavnom súdea s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť, pretožeústavný súd v prípadoch, ak sťažnosť podala fyzická osoba odlišná od fyzickej osoby, ktoráje nositeľom základných práv a slobôd, porušenie ktorých sa sťažnosťou namieta, považujesťažnosť spravidla za podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, považoval už ústavný súd za bezpredmetnérozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2005