znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 197/04-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť V. S., Č., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní o zvýšenie výživného na maloletého syna R. S., vedenom pod sp. zn. P 111/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   V.   S. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca v konaní o zvýšenie výživného na maloletého R. S., vedenom pod sp. zn. P 111/95 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca v konaní   o zvýšenie   výživného   na   maloletého   R.   S., vedenom pod sp. zn. P 111/95 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť V. S. trovy právneho zastúpenia v sume   9 342 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   na účet jej právneho zástupcu advokáta R. B., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 197/04-34 zo 4. novembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S. (ďalej   len   „sťažovateľka“) z 18. decembra 2003 pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní o zvýšenie výživného na maloletého R. S. (ďalej len „maloletý“), vedenom pod sp. zn. P 111/95.

Na   základe výzvy   ústavného súdu   sa   k sťažnosti   písomne vyjadrila   predsedníčka okresného súdu v podaniach sp. zn. Spr. 32/04 z 9. februára 2004 a zo 16. decembra 2004, v ktorých   konštatovala „(...)   z hľadiska   predmetu   konania   sa   nejedná   o náročnú   vec. Náročnosť zapríčiňuje správanie sa otca, je evidentné i keď má vedomosť o súdnom konaní, tomuto   sa   vyhýba,   strieda   pobyty,   zamestnania.   (...)   Správanie   sa   otca,   jeho zamestnávateľa, nemožno pripisovať ako prieťah Okresného súdu v Čadci. (...) postupom Okresného súdu v Čadci neboli porušené základné práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným ústavnému súdu 13. januára 2005 k vyjadreniu okresného súdu uviedol: „Sťažovateľka trvá na svojom vyjadrení, že okresný súd nekoná v tomto konaní bez zbytočných prieťahov a svojou nečinnosťou a neefektívnymi úkonmi predovšetkým pri zisťovaní zárobkových a majetkových pomerov otca okresný súd spôsobil   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   súd   nepostupoval dôsledne a nevyužil efektívnym spôsobom zákonné možnosti za účelom zistenia majetkových a zárobkových   pomerov   otca.   (...)   Svojím   konaním   súd   zapríčinil   zbytočné   prieťahy v konaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti,   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. P 111/95 v konaní o zvýšenie výživného na maloletého ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Od   10. júla 1998,   keď   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   zvýšenie výživného,   do   6. septembra 2000,   keď   okresný   súd   rozhodol   o   zvýšení   výživného na maloletého   a o   splácaní   zameškaného   výživného,   okresný   súd   uznesením   rozhodol o ustanovení   opatrovníka   maloletého   (29. júla 1998),   dvakrát   dožiadal   Okresný   súd Humenné o predvolanie a výsluch otca maloletého (21. septembra 1998 a 15. apríla 1999), jedenkrát dožiadal Okresný súd Michalovce o predvolanie a výsluch otca maloletého, trikrát vyzval zamestnávateľa otca maloletého na predloženie správy o jeho príjme (8. júla 1999, 12. novembra 1999   a   1. júna 2000),   uznesením   rozhodol   o   uložení   poriadkovej pokuty zamestnávateľovi   otca   maloletého   pre   nepredloženie   požadovanej   správy (8. novembra 1999) a vyzval Daňový úrad Humenné, aby mu predložil správu o príjme otca maloletého (17. marca 2000).

Dňa 12. októbra 2000 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo 6. septembra 2000, o ktorom 27. novembra 2000 rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 8 Co 2958/00 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis bol vrátený okresnému súdu 12. decembra 2000).Od   vrátenia   spisu   okresnému   súdu   (12. decembra 2000)   do   pojednávania (28. júna 2004)   okresný   súd   trikrát   rozhodol   uznesením   o uložení   poriadkovej   pokuty zamestnávateľovi   otca   maloletého   (13. februára 2001,   12. apríla 2001   a   20. júna 2001), dožiadal   Okresný   súd   Michalovce   (3. decembra 2001)   a   Okresný   súd   Humenné (27. septembra 2002) o výsluch otca maloletého, požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky   Banská   Bystrica   o   správu   o   trvalom   a   prechodnom   pobyte   otca   maloletého (3. júna 2003),   dvakrát   vyzval   otca   maloletého   o   oznámenie   jeho   zamestnávateľov (6. augusta 2003 a 6. mája 2004) a zisťoval adresu otca maloletého, vyzval sťažovateľku na predloženie adries jej zamestnávateľov (28. augusta 2003) a vyzval predchádzajúceho zamestnávateľa   sťažovateľky,   aby   mu   oznámil   jej   priemernú   mesačnú   mzdu (10. marca 2004).

Od 28. júna 2004, keď okresný súd pojednával, do 16. novembra 2004, keď okresný súd vyzval sťažovateľku, aby mu oznámila, či a kedy podala trestné oznámenie na otca maloletého   pre   neplnenie   si   vyživovacej   povinnosti   voči   maloletému   (odpoveď sťažovateľky 7. decembra 2004), dožiadal Okresný súd Bratislava II o vykonanie výsluchu otca maloletého, zisťoval jeho pobyt u rodičov a vyzval mesto Humenné, mesto Strážske, Obvodné oddelenie Policajného zboru Humenné a Obvodné oddelenie Policajného zboru Strážske   o oznámenie,   či   majú   vedomosť   o tom,   kde   sa   otec   maloletého   zdržiava. Od 16. novembra 2004 okresný súd vo veci nekoná.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods.   2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Priznanie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto základné právo objektívne realizovalo.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. P 111/95 je nárok na zvýšenie   výživného   na   maloletého.   Pokiaľ   ide   o právnu   zložitosť   veci,   ústavný   súd konštatuje,   že   konania   o určenie,   prípadne   zvýšenie   výživného   tvoria   bežnú   súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. V okolnostiach prípadu určitú faktickú zložitosť veci zapríčiňuje správanie otca.

Na právnu a faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení nepoukazoval ani okresný súd.

2) Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka svojím správaním prispela k prieťahom v konaní.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   sa   vyznačoval   hlavne neefektívnym konaním, ktoré malo vplyv na celkovú dĺžku konania a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Za   takéto   konanie   možno   považovať   postup   okresného   súdu   od   2. februára 2001 (pojednávanie na okresnom súde) do dňa vydania tohto nálezu, pretože okresný súd, hoci vo veci   vykonával   jednotlivé   úkony,   trikrát   uznesením   uložil   poriadkovú   pokutu predchádzajúcemu   zamestnávateľovi   otca   maloletého   pre   nesplnenie   výzvy   súdu (13. februára 2001,   12. apríla 2001   a   20. júla 2001),   dožiadal   Okresný   súd Michalovce a Okresný   súd   Humenné   o výsluch   otca   maloletého   (3. decembra 2001 a 24. septembra 2002),   šesťkrát   zisťoval   (u   predchádzajúceho   zamestnávateľa   otca maloletého,   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Humenné,   Obvodného   oddelenia Policajného zboru Strážske, mesta Humenné a mesta Strážske) pobyt otca maloletého a jeho osobné,   rodinné,   majetkové   a zárobkové   pomery   a   vo   veci   aj   rozhodol   rozsudkom zo 6. septembra 2000,   avšak   aj   napriek   tomu   jeho   konanie   bolo   málo   efektívne a nesmerovalo k právoplatnému rozhodnutiu veci. Jeho rozhodnutie bolo v napadnutej časti odvolaním zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci.

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zabezpečuje   zákonodarca   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty (napr. IV. ÚS 12/04).

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   už   konštatoval,   že   v konaniach   týkajúcich sa výživného na   maloleté   dieťa   ide   o   existenčné   veci,   o   agendu   starostlivosti   súdu o maloletých, kde sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu (m. m. II. ÚS 2/01). Podľa názoru ústavného súdu však okresný súd v namietanom konaní podľa uvedeného nepostupoval.

V dôsledku   neefektívneho   procesného   postupu   okresného   súdu   došlo   v konaní vedenom pod sp. zn. P 111/95 k zbytočným prieťahy v konaní.

Okresný súd vo svojich vyjadreniach k sťažnosti sp. zn. Spr. 32/04 z 9. februára 2004 a zo   16. decembra 2004   konštatoval: „Náročnosť   zapríčiňuje   správanie   sa   otca   (...) Správanie sa otca, jeho zamestnávateľa, nemožno pripisovať ako prieťah Okresného súdu v Čadci.   (...)   postupom   Okresného   súdu   v Čadci   neboli   porušené   základné   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Na predmetné zdôvodnenie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd neprihliadol, pretože ho nepovažoval za takú závažnú skutočnosť, na ktorú by bolo potrebné osobitne prihliadať.

Ústavný   súd   hodnotiac postup   okresného   súdu   podľa   troch vyššie   analyzovaných kritérií   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. P 111/95 bolo porušené označené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci sp. zn. P 111/95 do vydania tohto nálezu v predmetnej   veci   právoplatne nerozhodol,   považoval ústavný súd   za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. P 111/95 konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   40   000   Sk.   Svoju   žiadosť   odôvodňuje: „Pri   uplatnení   tohto nároku chce poukázať na citlivosť predmetného konania, ktorá sa výrazne bezprostredne dotýka   vývoja   jej   dieťaťa,   ale   zároveň   má   negatívny   dopad   aj   na   samotný   život sťažovateľky.“

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil   všetky   skutočnosti   zakladajúce   namietané   porušenie   označeného   základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy spočívajúce v neefektívnej a nesústredenej činnosti   okresného   súdu,   pričom   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej sume 40 000 Sk.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške 14 010 Sk pozostávajúcu z odmeny za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   nahliadnutie   do   spisu   a podanie písomnej   sťažnosti   ústavnému súdu   - doplnenie sťažnosti) podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvá veta, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 citovanej vyhlášky. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 je 4 534 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk).

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde)   úhradu   trov   konania   v sume   9 342 Sk   za   dva   úkony   právnej služby   (príprava   a   prevzatie   veci,   písomné   podanie   vo   veci   samej).   Ďalej   ústavný   súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 136 Sk (§ 19 vyhlášky).

Ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov za úkon právnej služby spočívajúci v „nahliadnutí   do   spisu“ jej   právnym   zástupcom,   pretože   podľa   neho   je   uplatnený duplicitne, keďže tento úkon považuje za súčasť úkonu prípravy a prevzatia veci.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005