znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 195/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   17. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. H., S., vo veci namietaného porušenia jej „vlastníckych a majetkových práv“ rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Humenné č. k. OPU-2007/00274-13-MM   z 20.   augusta   2007   a č. k. 2007/00429-ŠJ   zo   16.   októbra   2007, rozhodnutím   Krajského   pozemkového   úradu   v Prešove   č.   k.   2007/00530-LM   zo   4. decembra 2007 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 310/2006 z 26. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. februára 2008 doručená sťažnosť A. H., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojich „vlastníckych   a majetkových   práv“ rozhodnutiami   Obvodného pozemkového   úradu   Humenné   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)   č.   k.   OPU-2007/00274-13-MM   z 20.   augusta   2007   a č.   k.   2007/00429-ŠJ   zo   16. októbra   2007, rozhodnutím   Krajského   pozemkového   úradu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   pozemkový úrad“)   č.   k.   2007/00530-LM   zo   4.   decembra   2007   a uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 310/2006 z 26. októbra 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 310/06 z 26. októbra 2007 bolo dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 177/2005 zo 14. decembra 2005 odmietnuté z dôvodu neprípustnosti, pričom uvedeným uznesením krajského súdu bolo odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia (v konaní o určenie vlastníckeho   práva   vedenom   Okresným   súdom   Humenné   pod   sp.   zn.   6   C   256/2004) odmietnuté ako oneskorene podané.

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza   dôvody   a tituly   nadobudnutia vlastníckych   práv,   ako   aj identifikáciu   nehnuteľností,   ktorých   je   podľa   jej   názoru oprávnenou vlastníčkou. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľky v pôvodnej podobe nespĺňala náležitosti kvalifikovanej sťažnosti v zmysle požiadaviek § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj na to, že v sťažnosti uviedla, že je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom JUDr. J. G., H., hoci splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepriložila, ústavný súd ju prípisom z 15. februára 2008 vyzval na predloženie plnomocenstva podľa § 20   ods.   1   a 2   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažovateľka   v odpovedi   na   uvedený   prípis doručenej ústavnému súdu 18. marca 2008 požiadala o poskytnutie „bezplatnej právnej pomoci“.

Ústavný súd ďalším prípisom z 25. marca 2008 vyzval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti najmä vo vzťahu k formulácii petitu, potreby predložiť fotokópie namietaných rozhodnutí štátnych orgánov (potrebných pre posúdenie otázky, či sú splnené podmienky pre   ustanovenie   právneho   zástupcu)   a tiež   predloženia   riadne   vyplneného   tlačiva   - Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci (ďalej len „potvrdenie“).

Sťažovateľka   v podaní   doručenom   ústavnému   súdu   16.   apríla   2008   predložila vyplnené potvrdenie a uviedla petit svojej sťažnosti v nasledovnom znení:

„1.   Na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   v Košiciach   sa   domáham   porušenia svojich   vlastníckych   a majetkových   práv,   ktoré   porušili   tieto   štátne   orgány   a týmito rozhodnutiami Obvodný pozemkový úrad v Humennom svojim rozhodnutím číslo... Krajský pozemkový úrad v Prešove svojim rozhodnutím číslo... Okresný súd v Humennom svojim rozhodnutím číslo... Krajský súd v Prešove svojim rozhodnutím číslo... Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave svojim rozhodnutím číslo...“

Sťažovateľka   zároveň   uviedla,   že   fotokópie   rozhodnutí   zašle   ústavnému   súdu v lehote desiatich dní. V podaní doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2008 sťažovateľka predložila   fotokópie   rozhodnutí   uvedených   v záhlaví   tejto   sťažnosti   a fotokópiu   svojho odvolania zo 16. novembra 2007 podaného proti   rozhodnutiu   obvodného pozemkového úradu č. k. 2007/00429-ŠJ zo 16. októbra 2007, t. j. spolu päť príloh.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený   konať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti,   zjavne neopodstatnené   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom sťažovateľky.   Preto   v danom   prípade   ústavný   súd   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľky v rozsahu   uvádzanom   v   petite   tejto   sťažnosti   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   104/08) a predložených príloh (fotokópií rozhodnutí).

K sťažnosti   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   namietala   porušenie   svojich   práv rozhodnutím   obvodného   pozemkového   úradu   č.   OPU-2007/00274-13-MM   z 20.   augusta 2007,   ústavný   súd   uvádza,   že   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   rozhoduje   o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).

Predmetným rozhodnutím obvodného pozemkového úradu bol návrh sťažovateľky zamietnutý   s poukázaním   na   §   11   ods.   8   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a na skutočnosť, že pred Okresným súdom Humenné prebieha konanie vedené pod sp. zn. 6 C 256/2004, v ktorom sa rozhoduje o totožných majetkových právach sťažovateľky   ako   v konaní   pred   obvodným   pozemkovým   úradom.   Vzhľadom   na skutočnosť, že v danom prípade rozhoduje vo veci Okresný súd Humenné ako všeobecný súd, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Pri prerokovaní časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich práv rozhodnutím obvodného pozemkového úradu č. 2007/00429-ŠJ zo 16. októbra 2007 a rozhodnutím   krajského   pozemkového   úradu   č.   2007/00530-LM   zo   4.   decembra   2007, ústavný súd opätovne vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto citované   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu   a všeobecných   súdov rozhodujúcich   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach,   a   to   tým   spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd uvádza, že v časti týkajúcej sa rozhodnutia obvodného pozemkového úradu č. 2007/00429-ŠJ zo 16. októbra 2007 bola sťažovateľka oprávnená podať opravný prostriedok, čo aj využila podaním odvolania zo 16. novembra 2007. Ústavný súd ďalej zistil, že v časti týkajúcej sa rozhodnutia krajského pozemkového úradu č. 2007/00530-LM zo 4. decembra 2007 sťažovateľka podala všeobecnému súdu (krajskému súdu) správnu žalobu podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o preskúmanie zákonnosti namietaného rozhodnutia krajského pozemkového úradu.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie namietaných rozhodnutí, pretože to patrí do právomoci   všeobecného   (krajského)   súdu.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky   v tejto   časti   odmietol   pre nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie (III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05).

Ústavný súd ďalej z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 310/2006 z 26. októbra 2007   zistil,   že   uvedeným   uznesením   bolo   odmietnuté   dovolanie   sťažovateľky   proti uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   6   Co   177/2005   zo   14.   decembra   2006,   ktorým   bolo odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia odmietnuté ako oneskorene podané.

Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: „V   danej   veci   odvolací   súd   rozhodol   uznesením.   Ak   dovolanie   smeruje   proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda uznesenie odvolacieho   súdu,   ktorým   bolo   zmenené   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   (§   239   ods.   1 O. s. p.)   alebo   potvrdzujúce   uznesenie,   vo   výroku   ktorého   odvolací   súd   vyslovil,   že   je dovolanie   prípustné,   pretože   ide   o rozhodnutie   po   právnej   stránke   zásadného   významu [§ 239 ods. 2 písm. a) O. s. p.] alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie o návrhu na zastavenie   výkonu   rozhodnutia   na   podklade   cudzozemského   rozhodnutia   [§   239   ods.   2 písm. b) O. s. p.] alebo uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods.   1   písm.   g)   a h)   [§ 239   ods.   2   písm.   c)   O.   s.   p.]   alebo   ide   o uznesenie   o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky [§ 239 ods. 2 písm. d) O. s. p.].

V prejednávanej   veci   uznesenie   odvolacieho   súdu,   ktorým   odmietol   odvolanie žalobkyne, nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. preto prípustné nie je.

V ustanovení § 237 O. s. p. sú vymenované vady, ktoré súd dôvodom prípustnosti dovolania   smerujúceho   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu.   Dovolací   súd, vzhľadom   na   zákonnú   povinnosť   vždy   na   tieto   vady   konania   prihliadnuť,   preskúmal prípustnosť   dovolania   aj   z hľadísk   tam   uvedených.   Osobitne   sa   zaoberal   námietkou dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f) O. s. p...

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odvolanie proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná oneskorene, po uplynutí odvolacej lehoty počítanej v zmysle § 204 ods. 1 veta   prvá   OSP   od   doručenia   rozhodnutia.   Za   deň   doručenia   rozhodnutia   súdu   prvého stupňa treba považovať 28. 10. 2005 (piatok), v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 OSP z dôvodu,   že   napriek   opakovanému   pokusu   o doručenie   zásielky   jej   adresátovi, splnomocnencovi žalobkyne (§ 204 ods. 1 veta práv OSP) a následnom uložení na pošte 26. 10. 2005, si adresát zásielky túto neprevzal. Na základe toho, v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 veta posledná OSP, považuje sa tretí deň od uloženia zásielky za deň doručenia a nasledujúceho dňa (29. 10. 2005) začala plynúť lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 1 OSP). Lehota na podanie odvolania potom uplynula 14. 11. 2005. Keďže žalobkyňa podala odvolanie až 28. 11. 2005, išlo o odvolanie podané zjavne oneskorene. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala   účinnosť   náhradného   doručenia   tvrdením,   že   jej   zástupca   sa   v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, hoci túto závažnú skutočnosť nestačí iba tvrdiť. Z toho dôvodu súd správne posúdil otázku jeho včasnosti a v súlade s tým aj rozhodol, preto v jeho postupe nemožno vidieť nesprávnosť, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, preto dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 4 s použitím § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietol, bez preskúmania vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.“

Po posúdení citovanej argumentácie najvyššieho súdu ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd sa podľa názoru ústavného súdu primerane argumentačne vysporiadal s tým, prečo nie je dovolanie prípustné podľa § 239 ods. 1 a 2 OSP a prečo nezistil dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súd k tomuto názoru dospel po dôkladnom preskúmaní označeného   uznesenia   najvyššieho   súdu,   preto   z uznesenia   najvyššieho   súdu   sp. zn. 1 Cdo 310/2006 z 26. októbra 2007 nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné   tento   rozsudok   označiť   za neodôvodnený   alebo arbitrárny (IV.   ÚS   150/03, IV. ÚS 134/08).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   sťažovateľ   namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto odmietne   (I.   ÚS   12/01,   IV.   ÚS   287/04).   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   sťažovateľka   je   ako   účastníčka konania oprávnená opätovne podať v prvostupňovom konaní vedenom Okresným súdom Humenné návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2008