znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 194/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, konajúcou prostredníctvom   konateľa   a advokáta   Mgr. Marcela   Biznára,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K., o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní   vedenom pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013.

Z obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej aj „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 10. októbra 2013 bolo sťažovateľovi vznesené   obvinenie   za   zločin   neodvedenia   dane   a poistného   podľa   §   277   ods. 1   a 4 Trestného   zákona   spolupáchateľstvom   podľa   §   20   ods.   1 Trestného   zákona.   Prokurátor Krajskej   prokuratúry   v   Nitre   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   podal   návrh   na   vzatie sťažovateľa do väzby, ktorému Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) nevyhovel a Krajský   súd   v Nitre   uznesením   z   18.   októbra   2013   sťažnosť   krajského   prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Na účely zaistenia vecí súvisiacich s trestnou činnosťou bola vykonaná na základe príkazu   okresného   súdu   domová   prehliadka   v rodinnom   dome,   ktorý   užíva   sťažovateľ, a na základe príkazu vyšetrovateľa bola vykonaná prehliadka priestorov kancelárie, ktoré užíva   sťažovateľ.   Pri   týchto   úkonoch   boli   zaistené   aj   nosiče   počítačových   údajov a na základe   príkazov   krajskej   prokuratúry   aj   počítačové   údaje,   ktoré   boli   následne predložené znalcovi, aby ich preskúmal a zodpovedal otázky podľa uznesenia vyšetrovateľa z 9. októbra 2013.

Sťažovateľ   využil   svoje   právo   a podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   o vznesení obvinenia,   ktorú   námestník   krajského   prokurátora   zamietol   ako   nedôvodnú.   Sťažovateľ požiadal podaním z 26. novembra 2013 o preskúmanie zákonnosti postupu podriadeného prokurátora   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“), pričom podal generálnej prokuratúre tiež podnet z 31. októbra 2013, ktorým sa domáhal prešetrenia postupu podriadených prokurátorov v súvislosti s návrhom na vzatie do väzby a odôvodnením sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe. Podnetom z 8. novembra 2013 sťažovateľ žiadal generálnu prokuratúru o prešetrenie postupu prokurátora v súvislosti s vydaním   príkazu   na   vydanie   počítačových   údajov zo 17. októbra   2013.   Generálna prokuratúra vybavila podnety sťažovateľa prípisom č. k. GPt 415/13-15 z 18. decembra 2013, v ktorom konštatovala, že nie sú dôvodné. Sťažovateľ požiadal podaním z 13. januára 2014 o prešetrenie vybavenia jeho podnetov.

Sťažovateľ sa tiež v konaní domáhal, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa výsluchu svedkov. Vyšetrovateľ jeho žiadosť zamietol a s týmto postupom sa stotožnil aj námestník krajského prokurátora, o čom bol sťažovateľ upovedomený prípisom zo 14. januára 2014.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv s týmto odôvodnením:„Odňatím listín,   ktoré sa týkali zastupovania daňových subjektov M...   a L...   boli sťažovateľovi   odobraté   dôkazy,   ktoré   svedčia   v jeho   prospech,   ako   tvrdí   prokurátor, osvedčujú, že aktívne vo veci konal. Sťažovateľ zastáva názor, že zo strany OČTK bude opätovne   vykonávaný   nátlak   na   bývalých   klientov,   aby poskytli   svedectvo   proti sťažovateľovi.   Táto   snaha   zo   strany   OČTK   bol   aj   v iných   prípadoch,   kde   sťažovateľ zastupuje mandantov voči SR.

Zo   strany   KP   v Nitre   sú   zámerne   uvádzané   nepravdivé   údaje   o trestnom   stíhaní sťažovateľa, absolútne nie je rešpektovaná prezumpcia neviny...

... Z popísaných úkonov polície je zrejmé, že je cielená snaha zamedziť sťažovateľovi ďalší výkon povolania advokáta. Tento názor potvrdzuje aj podaním návrhu na väzobné stíhanie sťažovateľa, ktorému Okresný súd Nitra ani Krajský súd v Nitre nevyhovel. Sťažovateľovi je kladené za vinu, že aktívne pracoval ako právny zástupca, teda za jeho povinnosť. Polícia upravuje výpovede svedkov, aby vypovedali v rozpore so svojimi výpoveďami vykonanými pred orgánmi finančnej správy. Porušenie spravodlivosti v konaní, porušenie ústavného práva na spravodlivý proces.

K porušeniu   ústavného   práva   sťažovateľa   došlo   aj   z dôvodu   arbitrárnosti,   ktorá spočívala   v tom,   že   orgány   činné   v trestnom   konaní   dospeli   k svojim   rozhodnutiam porušujúc ustanovenie Trestného zákona a Trestného poriadku.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v trestnej   veci   sťažovateľa   bližšie   v texte návrhu, porušené bolo.

2. Uznesenie   Prezídia   PZ,   NAKA   v Nitre   PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013   zo   dňa 10. 10. 2013 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. GP SR je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu ústavného súdu   SR   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi   vo   výške   9.000,-   €   na   účet sťažovateľa...

Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie zastupovania a podanie sťažnosti na Ústavný súd SR), t. j. 2 úkony á 253,94 € = 507,88 € + 2 x náhrada hotových výdavkov á 7,81 € = 15,62 €, t. j. 523,50 € + 104,70 € (20 % DPH) = 628,20 € zaplatiť na účet právneho zástupcu...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré v petite neoznačil. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a zvlášť jeho petitom, v ktorom sťažovateľ formuluje návrh rozhodnutia ústavného súdu, ktorého sa domáha. Napriek neurčitosti petitu sa ústavný súd zaoberal námietkou porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   vyšetrovateľa   a krajskej   prokuratúry v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi a postupom generálnej prokuratúry, ktorá na   základe   podnetu   sťažovateľa   podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   preskúmala   zákonnosť   postupu vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní.

Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy alebo medzinárodnej   zmluvy, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považuje v súlade so svojou judikatúrou   iba   za   súčasť   argumentácie   sťažovateľa,   ktorej   posúdením   sa   samostatne nezaoberá (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   postupom   a rozhodnutiami   orgánov činných v trestnom konaní, počnúc vznesením obvinenia a na neho nadväzujúcimi ďalšími úkonmi   vykonávanými v rámci   vyšetrovania,   ako aj uplatnením oprávnenia   prokurátora podať   návrh   na   vzatie   do   väzby   a uplatnením   práva   prokurátora   podať   sťažnosť   proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o nevzatí obvineného do väzby.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojej   právomoci   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Zmysel   a   účel   princípu   subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú (m. m III. ÚS 149/04).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom   konaní,   ako   aj   v   predmetnej   veci   konajúcich   všeobecných   súdov   naprávať, resp. korigovať   jednotlivé   pochybenia,   ku   ktorým   došlo   v   predchádzajúcich   štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na   ústavnom   súde   namietať   také   pochybenia   príslušných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré neboli   odstránené   v   jeho   dovtedajšom   priebehu   a   ktoré   mohli   vo   svojich   dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu   trestného   konania   (po   prípadnom   podaní   obžaloby)   ako   obžalovanému   v   rámci uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných práv a slobôd,   ku ktorým malo dôjsť postupom vyšetrovateľa a prokurátora (a teda namietať dôvodnosť trestného stíhania, zákonnosť vykonaných úkonov a získaných dôkazov). Pokiaľ sa vec sťažovateľa dostane do štádia konania pred súdom, súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v tejto veci, ako aj odvolací súd v prípade podania   odvolania   v   predmetnej   trestnej   veci   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v   ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane   zákonnosti   a   ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania   v   trestnej   veci sťažovateľa   v   štádiu   trestného   stíhania   predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby   (obdobne napr. III.   ÚS   75/05,   III.   ÚS   109/05   alebo   II.   ÚS   294/06).   Z   toho   dôvodu   námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   vyšetrovateľa   a prokurátora   treba   v   kontexte uvedeného považovať aj za predčasné (IV. ÚS 461/2011), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.

Otázka   dôvodnosti   vznesenia   obvinenia   je   predmetom   celého   trestného   konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd   zásadne   až   po   jeho   skončení,   s výnimkou   mimoriadnych   situácií,   napríklad ak je súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov,   ktoré   obvinenému/obžalovanému   Trestný   poriadok   poskytuje (I. ÚS 163/2013).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ má v trestnom konaní k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, a preto odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu prokurátora   v konaní o návrhu na vzatie do   väzby. O tomto návrhu rozhoduje príslušný všeobecný   súd,   ktorý   v   danom   prípade   rozhodol   o nevzatí   sťažovateľa   do   väzby, čím poskytol ochranu základným právam sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014