znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 194/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Z. V., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 17 C 141/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2010 doručená   sťažnosť   Z. V. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 141/2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného uviedol,   že „je   účastníkom   konania o zaplatenie 28.942,97 € (871.936,- Sk) vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 141/2000.   Návrh   na   začatie   konania   bol   doručený   Okresnému   súdu   Prešov   dňa 31. 08. 2000.

Aj napriek skutočnosti, že žalobný návrh ako je vyššie uvedené bol na okresný súd podaný ešte v roku 2000, vec nie je stále ukončená. Pojednávania sú nariaďované s viac ako   6-mesačným   odstupom,   dokonca   niekedy   aj   s   takmer   ročným   odstupom.   Obzvlášť v období od 30. 03. 2008, kedy sťažovateľ prostredníctvom svojho podania upresnil a vecne odôvodnil žalobný návrh, konajúci súd nevykonal žiadny efektívny úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej. Pojednávania boli odročené aj z dôvodu, že súd nezabezpečil v dostatočnom predstihu doručenie navrhovateľovho podania odporcovi, ku ktorému tento nevedel   zaujať   stanovisko.   Okrem   iného   bez   toho,   aby   bola   vec   prerokovaná,   boli poskytované   odporcovi   v   2.   rade   lehoty   na   zaslanie   písomného   vyjadrenia   a   následne nebolo nariadené pojednávanie. Aj napriek tomu, že nič nebránilo vec rozhodnúť aspoň vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, ktorý nezaujal žiadnu obranu proti návrhu a ostal pasívny, súd   rozhodnutie   nevydal.   Voči   tomuto   odporcovi   už   vydanie   meritórneho   rozhodnutia nebude možné, nakoľko medzičasom bol tento vymazaný z obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu.

Uvedené sťažovateľ považuje za zjavné a ničím neodôvodnené prieťahy v konaní a teda má zato, že došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný   súd   nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2,   prvá   veta   Ústavy   Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ktorým   je   Slovenská   republika   viazaná, nečinnosťou Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn.: 17 C 141/2000 porušené bolo. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Prešov, aby v konaní sp. zn.: 17 C 141/2000 bezodkladne konal.“

Sťažovateľ   ďalej   navrhol,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   (II. ÚS 184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniu   práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať   (napr.   I. ÚS 22/01,   I. ÚS 77/02,   I. ÚS 116/02).   Ak   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemohlo dochádzať   k namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v priebehu napadnutého konania na strane žalovaných vystupovali štyria účastníci. Okresný súd voči žalovaným v 3. a 4. rade konanie právoplatne zastavil uznesením z 12. júna 2006.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   18.   marca   2010   zobral   sťažovateľ   návrh v celom rozsahu späť voči žalovanému v 2. rade a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že s ním 15. marca uzavrel mimosúdnu dohodu o urovnaní a vyporiadaní. Sťažovateľ ďalej podaním z 13. apríla 2010 navrhol, aby okresný súd konanie zastavil aj voči žalovanému v 1. rade, a to s poukazom na § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný v 1. rade bol 17. februára 2009 vymazaný z obchodného registra. Nadväzne na to okresný súd uznesením sp. zn. 17 C/141/2000 zo 14. apríla 2010 napadnuté konanie zastavil aj voči žalovaným v 1. a 2. rade.

Keďže sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu, ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   až 21. apríla   2010   (na   poštovú   prepravu   podanou   19. apríla   2010),   t. j.   v čase,   keď k porušovaniu   jeho   označených   práv   už   nemohlo   dochádzať   a jeho   právna   neistota   už nemohla   trvať,   ústavný   súd   sťažnosť   v súlade   s § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010