znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 194/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., M., zastúpenej advokátom JUDr. A. K., V., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ohrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   S 3/00   a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2007 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ohrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. S 3/00 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005.

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd vydal takýto nález:„Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl. 6.   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede vo veci sp. zn. S 3/00 a postupom Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 14 S/321/2005 bolo porušené.“

Okrem vyslovenia porušenia namietaných práv v označených konaniach žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 140 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Zo   sťažnosti,   z jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v týchto konaniach:

- konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vedené okresným súdom pod sp. zn. S 3/00, v ktorom spis bol z dôvodu vecnej príslušnosti 19. decembra 2005 postúpený krajskému súdu,

- konanie   o   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   správneho   orgánu   vedené od 21. decembra 2005 krajským súdom pod 14 S 321/2005.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. S 3/00

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených práv   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   S 3/00,   ústavný   súd na základe   obsahu   sťažnosti,   pripojených   príloh,   ako   aj   obsahu   súvisiaceho   spisového materiálu   konštatuje,   že   konanie   pred   okresným   súdom   skončilo   postúpením   veci bez rozhodnutia krajskému súdu na základe uznesenia zo 6. septembra 2005. Spis okresného súdu bol predložený krajskému súdu ako súdu vecne príslušnému 21. decembra 2005.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (29.   máj   2007)   sťažovateľka   mala vedomosť o tom, že konanie vedené okresným súdom skončilo postúpením veci krajskému súdu (21. december 2005). Preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005

V časti sťažnosti,   ktorá smeruje proti postupu krajského súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 321/2005, ústavný súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť podľa čl. 127 ústavy prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to vo výzve z 12. júla 2007 upozornil právneho zástupcu sťažovateľky na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru)   v   konaní   pred   všeobecným   súdom,   ústavný   súd   v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho   prostriedku, na uplatnenie   ktorého   mala   sťažovateľka   právo   podľa   § 3   ods. 7   a   § 62   a nasl.   zákona č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon o súdoch“).   Súčasne   ho   vyzval,   aby   predložil   dôkaz   o   splnení   predmetnej   povinnosti, t. j. o podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu. Na uvedenú výzvu   právny   zástupca   sťažovateľky   v určenej   lehote   a ani   do   dátumu   prijatia   tohto uznesenia neodpovedal.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní orgánu štátnej   správy súdov   podľa   zákona o súdoch   je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,   ktoré   má   k   dispozícii   podľa   zákona   o súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní (...)“.   V zmysle prvej   vety   druhého odseku   citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   predovšetkým v rámci všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Keďže   ústavný   súd   z vyžiadaného   súvisiaceho   spisu   krajského   súdu   sp. zn. 14 S 321/2005   nezistil,   že   by   sťažovateľka   podala   predsedovi   prvostupňového   súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (táto skutočnosť   vyplýva   aj   z informácie   poskytnutej   krajským   súdom),   pričom   ani   z obsahu sťažnosti   a z jej   príloh   nevyplýva, že   by   k nesplneniu   podmienky   prípustnosti   sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a ani právny zástupca sťažovateľky dodatočne na výzvu   nepredložil ústavnému súdu dôkaz o splnení tejto povinnosti, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2007