znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 193/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť D. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Vráble   v konaní   vedenom   pod ČVS: ORP-394/VR-NR-2013   a jeho   uznesením   z 15. mája   2013   a   postupom   Okresnej prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 162/13 a jej uznesením z 3. júla 2013, ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej prípisom č. k. IV/4 GPt 119/13-4 z 22. augusta 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2013 doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-394/VR-NR-2013 a jeho   uznesením   z 15.   mája   2013   (ďalej   aj   „uznesenie   obvodného   oddelenia   PZ“), postupom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod   č.   k.   3   Pv   162/13-8   a jej   uznesením   z 3. júla   2013   (ďalej   aj „uznesenie   okresnej prokuratúry“),   ako   aj   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej   prípisom   č.   k.   IV/4   GPt   119/13-4   z 22.   augusta   2013   (ďalej   aj   „prípis   generálnej prokuratúry“).

Z obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   obvodného   oddelenia z 15. mája 2013 bolo podľa § 228 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   prerušené   trestné   stíhanie   vedené pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné   stíhanie   proti   určitej   osobe.   Sťažovateľ   je   v trestnom   konaní   v postavení poškodeného.

Sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, v ktorej namietal,   že   vo   veci   nebolo   vykonané   „účinné“   vyšetrovanie.   Prokurátorka   okresnej prokuratúry   rozhodla   o sťažnosti   uznesením   z 3.   júla   2013   tak,   že   ju   ako   nedôvodnú zamietla.

Sťažovateľ   podal   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny   prokurátor“)   návrh,   ktorým   sa   domáhal   zrušenia   právoplatného   uznesenia o prerušení trestného stíhania podľa 363 ods. 1 Trestného poriadku. Prokurátor generálnej prokuratúry postúpil jeho podanie na vybavenie Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza: „Tvrdím   a namietam   k dôvodom   na   zrušenie napadnutého uznesenia to, že toto napadnuté uznesenie porušuje moje právo na účinné vyšetrovanie garantované v čl. 13 (v spojení s čl. 3 a čl. 5) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko policajt (resp. policajti) nevykonal v tomto trestnom vyšetrení účinné vyšetrovanie s tým, že nezabezpečil, resp. nezaistil všetky potrebné dôkazy, včas nepreveril dôkladne miesto trestného činu, čo preukazujem aj dôkazom – s tým, že som policajtovi odovzdal časť teleskopu (s ktorým ma útočníci bili), ktorý som našiel dva dni po tom,   čo   ma   neznámi   páchatelia   zbili   a tvrdím   a namietam,   že   v našom   prípade   títo policajti, ktorí zaistili a preverili miesto činu si túto svoju povinnosť dôkladne nevykonali a tvrdím, že v prípade ak by dôkladne prezreli miesto trestného činu okamžite po incidente, tak by našli aj ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k identifikácii páchateľov trestného činu. Ďalej tvrdím, že policajt nevypočul svedkov, ktorých som označil vo svojom trestnom oznámení, hoci to boli posledné osoby, ktoré ma pred napadnutím videli a mohli mať dôležité poznatky o tomto trestnom čine.“

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy s odôvodnením, že na vybavenie jeho návrhu bol príslušný generálny prokurátor, nie prokurátor generálnej prokuratúry.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv, ktoré   uviedol   v petite,   a   to   postupom   obvodného   oddelenia   PZ   a jeho   uznesením z 15. mája 2013,   postupom   okresnej   prokuratúry   a jej   uznesením   z 3.   júla   2013,   ako aj postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom č. k. IV/4 GPt 119/13-4 z 22. augusta 2013, aby zrušil označené uznesenia a priznal mu finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04, IV. ÚS 277/09).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 13 dohovoru postupom obvodného oddelenia PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-394/VR-NR-2013 a jeho uznesením z 15. mája 2013Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   uznesením   obvodného   oddelenia   PZ, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Podľa § 228 ods. 6 Trestného poriadku uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať sťažnosť. O sťažnosti   proti   uzneseniu   policajta   rozhoduje   prokurátor,   ktorý   vykonáva   dozor   nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní [§ 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku].

Sťažovateľ je v trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného, mal teda právo domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia obvodného oddelenia podaním sťažnosti. Sťažovateľ svojej právo využil, o jeho sťažnosti rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry.

Vzhľadom na to, že existoval iný orgán, ktorý mal právomoc poskytnúť ochranu tým právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 13 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 162/13 a jej uznesením z 3. júla 2013

V tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľ   namieta,   že   k porušeniu   jeho   práv   došlo aj uznesením okresnej prokuratúry, ktorá jeho sťažnosť zamietla. Podľa sťažovateľa neboli pred prerušením trestného stíhania vykonané všetky úkony nevyhnutné pre objasnenie veci a zistenie páchateľa/ov trestného činu.

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   230   ods.   1   Trestného   poriadku   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa   §   230   ods.   2   Trestného   poriadku   pri   výkone   tohto   dozoru   je   prokurátor oprávnený

a) dávať   záväzné   pokyny   na   postup   podľa   §   197,   vyšetrovanie   a   skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,

b) vyžadovať od   policajta   spisy,   dokumenty,   materiály   a   správy   o   stave   konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje...

Sťažovateľ   namieta   postup   okresnej   prokuratúry   a jej   uznesenie   z 3.   júla   2013 v súvislosti   so zamietnutím   sťažnosti   proti   uzneseniu   o prerušení   trestného   stíhania. Tento procesný   postup nie je rozhodnutím, ktorým   sa   končí trestné konanie. Uznesenie o prerušení trestného   stíhania je síce   inštitút,   ku   ktorému   možno pristúpiť vtedy,   ak sa urobili všetky úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutie jeho   účelu   (§   228   ods. 7   Trestného   poriadku),   nie   je   však   rozhodnutím,   ktoré je nezvrátiteľné. Ak pominie dôvod na prerušenie, v trestnom stíhaní sa pokračuje, o čom rozhodne prokurátor alebo policajt uznesením (§ 228 ods. 5 Trestného poriadku).

Možnosti,   ktoré   vyplývajú   z postavenia   prokurátora   v prebiehajúcom   trestnom konaní, môžu mať a majú zásadný význam pre postup orgánov činných v trestnom konaní v danej   veci.   Prokurátor   okrem   usmernenia   postupu   v ďalšom   konaní   môže   záväzným pokynom v prípade zistenia páchateľa nariadiť vznesenie obvinenia.

Sťažovateľ má stále k dispozícii právny prostriedok podľa § 210 Trestného poriadku, ktorým môže žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, ktorý vykonal na účely zistenia   skutočností   odôvodňujúcich   pokračovanie   v trestnom   stíhaní.   V prípade nespokojnosti   s postupom   prokurátora   má   sťažovateľ   možnosť   prostredníctvom   podnetu a prípadne aj opakovaného podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   žiadať   o preskúmanie   postupu prokurátora.

Ústavný   súd   zotrváva   na   svojej   ustálenej   judikatúre,   podľa   ktorej   podnet a opakovaný   podnet   považuje podľa   zákona   o prokuratúre   za účinný právny   prostriedok ochrany práv. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Koky c. Slovenská republika z 12. 6. 2012, ústavný súd uvádza, že podľa   jeho názoru sa sťažovateľ nachádza v podstatne odlišnej situácii ako bol prípad sťažovateľa K. (čo sa   týka   charakteru   útoku,   ktorého   vyšetrovanie   bolo   predmetom   sťažnosti   pána   K., priebehu trestného konania a v neposlednom rade spôsobu využitia dostupných právnych prostriedkov nápravy).

Sťažovateľ   podal   generálnemu   prokurátorovi   návrh   na   zrušenie   právoplatného rozhodnutia   vydaného   v prípravnom   konaní   podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku. Generálna   prokuratúra   upovedomila   sťažovateľa   prípisom   z 22.   augusta   2013,   že   jeho podanie   postúpila   na   vybavenie   vecne   a miestne   príslušnej   krajskej   prokuratúre,   ktorá ho bude informovať aj o tom, prečo v jeho prípade neprichádza do úvahy postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku.

Z obsahu   prípisu   generálnej   prokuratúry   vyplýva,   že   informovala   sťažovateľa o spôsobe   vybavenia   jeho návrhu   postupom   podľa   §   365   Trestného   poriadku   a súčasne posúdila jeho podanie ako podnet, ktorý postúpila na vybavenie vecne a miestne príslušnej krajskej   prokuratúre.   Sťažovateľ   však   nevyčkal   na   vybavenie   podnetu,   resp. nepriložil k sťažnosti   prípis   o vybavení   tohto   podnetu.   Z odôvodnenia   jeho   sťažnosti   vyplýva, že nevyužil ani možnosť podať opakovaný podnet podľa zákon o prokuratúre. Aj z tohto dôvodu ústavný súd považuje jeho sťažnosť za predčasne podanú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   § 31   ods. 2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú   ochranu   jeho   práv   a právom   chránených   záujmov   (vrátane tých práv, ktoré   uplatnil sťažovateľ, m. m.   IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06,   I. ÚS 112/06).   Podnet   (opakovaný   podnet) zakladá   povinnosť   prokurátora   aj   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05). Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Sťažovateľ   nevyužil   na   ochranu   svojich   práv   dostupné   právne   prostriedky podľa zákona   o prokuratúre.   Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru, že   sťažovateľ   má stále k dispozícii na dosiahnutie zmeny namietaného stavu (prerušenie trestného stíhania) právne prostriedky podľa Trestného poriadku a podľa zákona o prokuratúre, a preto jeho sťažnosť odmietol v tejto časti ako neprípustnú (obdobne napr. III. ÚS 59/06).

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   a jej   prípisom   č.   k.   IV/4   GPt   119/13-4 z 22. augusta 2013

Sťažovateľ namieta v tejto časti porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 ústavy tým, že jeho návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nevybavil generálny prokurátor, ale prokurátor generálnej prokuratúry.

Podľa   §   363   ods.   1   Trestného   poriadku   generálny   prokurátor   zruší   právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa   §   364   ods.   1   Trestného   poriadku   návrh   na   postup   podľa   §   363   ods.   1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a) obvinený vo svoj prospech, b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie, c) poškodený v neprospech obvineného, d) zúčastnená osoba.

Podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie napadnutého   rozhodnutia   alebo   ak   uplynula   lehota   uvedená   v   §   364   ods.   1   alebo   3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

Podľa § 365 ods. 2 Trestného poriadku ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou, generálny prokurátor nie je povinný konať; o tom takú osobu upovedomí.

Sťažovateľ   16.   augusta   2013   podal   generálnej   prokuratúre   podľa „§   364   ods.   1 písm. c) Trestného poriadku“ mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu obvodného oddelenia   PZ   vydanému   v prípravnom   konaní   a proti   uzneseniu   okresnej   prokuratúry. Prípisom generálnej prokuratúry bol sťažovateľ informovaný, že jeho podanie (mimoriadny opravný   prostriedok)   postúpil   krajskej   prokuratúre ako miestne   a vecne   príslušnej,   ktorá ho mala „... o   výsledku   konania   informovať,   a zároveň   Vám   vysvetlí,   prečo   Vami požadovaný postup podľa § 363 a nasl. Tr. por. neprichádza v tomto prípade do úvahy“. Proti postupu krajskej prokuratúry však sťažnosť sťažovateľa nesmeruje.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknutý § 9 ods. 1. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Medzi pôsobnosťami, ktoré generálny prokurátor vykonáva osobne, nie je uvedené oprávnenie podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor nie je povinný osobne vybaviť návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, ale jeho vybavením môže poveriť iného prokurátora. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre, podľa ktorého plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora zabezpečuje generálna prokuratúra.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práva uvedeného v čl. 46 ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Postup generálnej prokuratúry vo veci sťažovateľa bol v súlade so zákonom (§ 363 ods. 1 Trestného poriadku), pričom sťažovateľ bol o tomto postupe upovedomený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   návrhu   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 124/03).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   považuje   sťažnosť   v tejto   časti   za   zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd zistil dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom jej rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014