znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 193/08-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   19. februára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Mgr. Z. Ď., R., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Revúca   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 C 54/2008   (predtým   vedenom   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   pod   sp. zn. RA-2 C 255/2001, pôvodne vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2 C 255/2001), za účasti Okresného súdu Revúca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. Z. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca vo veci vedenej pod sp. zn. 3 C 54/2008 (predtým vedenej Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. RA-2 C 255/2001, pôvodne vedenej Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2 C 255/2001)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Revúca p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 C 54/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Z. Ď. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € [slovom tisíc eur   (30 126 Sk)],   ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Revúca p o v i n n ý   zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Revúca j e   p o v i n n ý   nahradiť Mgr.   Z.   Ď. trovy   právneho zastúpenia   v sume 263,53 € [slovom   dvestošesťdesiattri   eur   a päťdesiattri centov (7 939 Sk)]   na účet   jeho   právneho   zástupcu JUDr.   I.   M.,   Ž., do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 193/08 zo 17. júna 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Z. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „bývalý okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2008   (predtým   vedenom   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   pod   sp. zn. RA-2 C 255/2001, pôvodne vedenom bývalým okresným súdom pod sp. zn. 2 C 255/2001) (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Rimavská Sobota listom zo 4. februára 2005 oznámil sťažovateľovi, že predpokladaný termín pojednávania bude v prvom polroku 2006. Keďže sa vo veci ani po tomto dátume nekonalo, sťažovateľ listom z 26. marca 2007 žiadal o nariadenie   termínu pojednávania. Okresný   súd Rimavská   Sobota   však na jeho žiadosť nereagoval a až upovedomením z 20. decembra 2007 sťažovateľovi oznámil, že jeho vec bola postúpená okresnému súdu.

Pretože   podľa   sťažovateľa   okresný   súd   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu „nielenže vo veci nerozhodol, ale ani nevytýčil ani jeden termín pojednávania“, v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa – Mgr. Z. Ď.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   pred   Okresným   súdom   Revúca vedenom pod sp. zn.: 3 C 54/2008, pôvodne vedenom pred Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2 C 255/2001 a následne Okresným súdom Rimavská Sobota vedenom pod sp. zn.: RA-2 C/255/2001 porušené bolo.“

Zároveň   sa   sťažovateľ   domáhal   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000 Sk a úhrady trov konania.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu   ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 1500/08 zo 17. júla 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júla 2008, uviedol:

„Okresný súd Revúca bol zrušený dňa 31. 12. 2004 (v tom čase pracovali na tomto súde traja sudcovia), spis bol odstúpený na konanie na Okresný súd Rimavská Sobota, kde bola vec vedená pod sp. zn. RA-2 C 255/01.

Okresný   súd   Revúca   bol   znovu   zriadený   dňa   01. 01. 2008,   týmto   dňom   bola predmetná vec na Okresný súd Revúca prevzatá z Okresného súdu Rimavská Sobota a vec je vedená pod sp. zn. 3 C 54/08. Keďže tento súd bol obsadený piatimi sudcami, z ktorých traja boli prezidentom Slovenskej republiky vymenovaní dňa 22. 01. 2008, dňa 23. 01. 2008 bol schválený rozvrh práce pre Okresný súd Revúca a v súlade s týmto bola vec pridelená náhodným výberom sudcovi JUDr. P. C.

Dávam do pozornosti, že sudca dňa 25. 03. 2008 určil pojednávanie na 10. 04. 2008, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa - sťažovateľa odročené.

Pre   možnosť   objektívne   posúdiť   opodstatnenosť   sťažnosti   navrhujem   vyžiadať a pripojiť spisy Okresného súdu Revúca sp. zn. 1 C 534/98 rovnakých účastníkov konania a predmetu sporu. Konanie bolo uznesením Okresného súdu Revúca zo dňa 02. 11. 1999 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 07. 2000 zastavené. Ďalej navrhujem zadovážiť spis sp. zn. Nc 1328/00 i spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.   47-24 K 260/01 o   vyhlásení konkurzu na   odporcu od 04. 04. 2003,   čo   zo zákona malo za následok prerušenie konania vo veci sp. zn. RA-2 C 255/01, t. č. 3 C 54/08. V tomto období teda trvala zákonná prekážka na konanie vo veci 3 C 54/08.

Tiež navrhujem pripojiť spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 3 C 54/08 a okrem iného oboznámiť sa s návrhom navrhovateľa - sťažovateľa na zámenu účastníkov konania zo dňa 12. 02. 2007 po navrhovateľom tvrdenej strate pasívnej legitimácie odporcom v dôsledku prevodu   sporných   nehnuteľností   ešte   v   januári   2006,   i   s   rozhodnutiami   naväzujúcimi na uvedené podanie.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   reagoval   na   vyjadrenie   okresného   súdu   podaním doručeným ústavnému súdu 25. augusta 2008, v ktorom iba vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   nepovažoval   za   nutné   vyžiadať   si   spisové   materiály,   ktoré   navrhol predseda   okresného   súdu   oboznámiť „pre   možnosť   objektívne   posúdiť   opodstatnenosť sťažnosti“ (s výnimkou spisového materiálu týkajúceho sa sťažnosťou napadnutého konania a vyjadrenia   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota),   a to   z dôvodu,   že   spojitosť   týchto predchádzajúcich konaní s preskúmavaným konaním a ich eventuálny vplyv na jeho priebeh možno vyvodiť aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 239/04. Pod uvedenou spisovou značkou   bolo ústavným súdom   vedené konanie o predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   ako právneho nástupcu bývalého okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Ra-2 C 425/01. Ústavný   súd   rozhodol   o predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa   nálezom   sp. zn. II. ÚS 239/04   zo   16.   marca   2005,   v ktorom   vyslovil,   že   označené   práva   sťažovateľa v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota (ako právnym nástupcom bývalého okresného   súdu)   pod   sp. zn.   Ra-2 C 425/01   porušené   neboli.   Ústavný   súd   prihliadol aj na odôvodnenie uvedeného nálezu, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Ústavný súd už uviedol, že tento prípad nemožno posudzovať izolovane. Ide už o tretie totožné konanie začaté na návrh sťažovateľa, pričom predchádzajúce konania boli zastavené pre nedostatky návrhu,   resp.   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku.   Takéto   správanie   sťažovateľa,   ktoré možno   považovať za   nezodpovedný   výkon   práva   voči   súdu,   musí   ústavný   súd   pričítať na jeho vrub. Hoci ide o sporové konanie, ktoré sa týka súkromných vzťahov, účastník v predchádzajúcich   konaniach   zaťažil   súd   nielen   pracovne,   ale   aj   z hľadiska   verejných výdavkov, pričom sám nesplnil svoju poplatkovú povinnosť. Občianske súdne konanie je založené na zásade dispozitívnosti, ktorá vyžaduje aktívny a zodpovedný prístup zo strany sťažovateľa.“

II.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo súvisiaceho spisového materiálu ústavný súd zistil tento priebeh a stav predmetného konania:

- 24.   mája   2001   bol   bývalému   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľa na určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   spojený   s návrhom   na   ich   vypratanie, ako aj so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 3. novembra 2005 Okresný súd Rimavská Sobota priznal sťažovateľovi oslobodenie od   súdnych   poplatkov   a uznesením   uložil   odporcovi,   aby   sa   v lehote   15   dní   vyjadril k priloženému   návrhu   (odporca   v zastúpení   správcu   konkurznej   podstaty   tak   urobil 24. novembra 2005),

- 4. januára 2006 okresný súd vzhľadom na zistenie, že odporca je v konkurznom konaní, vyzval sťažovateľa oznámiť, či trvá na podanom návrhu (sťažovateľ 27. januára 2006 oznámil, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu),

- 12. februára 2006 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zámenu účastníka konania na strane odporcu spolu so žiadosťou o pokračovanie v konaní,

- 5. marca 2007 okresný súd uznesením pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný odporca a na jeho miesto vstúpil nový odporca,

- 15. marca 2007 podal nový odporca odvolanie proti uvedenému uzneseniu,

- 24. mája 2007 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) potvrdil uznesenie okresného súdu z 5. marca 2007 (spis vrátený okresnému súdu 12. júna 2007),

- 31. júla 2007 okresný súd okrem pokynu na doručenie potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazu o poskytnutí dodatočnej lehoty na plnenie   kupujúcemu,   ako   aj   dôkazu   o doručení   odstúpenia   od   zmluvy   kupujúcemu; keďže tak sťažovateľ v stanovenej lehote neurobil, okresný súd 26. septembra 2007 urgoval odpoveď na výzvu z 31. júla 2007 (sťažovateľ tak urobil 11. októbra 2007),

- 20. decembra 2007 bol spis postúpený okresnému súdu,

- 25. marca 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. apríl 2008, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa odročené na neurčito,

- 18. júna 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. august 2008, ktoré sa uskutočnilo,   avšak   na   opätovnú   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľa   bolo   odročené na neurčito,

- 26. septembra 2008 okresný súd vyžiadal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru   R.   spis   č. OÚV-525/RA-1997   (6.   októbra   2008   bolo   oznámené,   že   spis   bol skartovaný)   a   od   Katastrálneho   úradu   -   Správy   katastra   R.   vyžiadal   listinné   dôkazy (6. októbra 2008 boli listiny predložené),

- 11. decembra 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. január 2009, ktoré   bolo   na   žiadosť   právneho   zástupcu   pre   kolíziu   s   termínom   pojednávania na Špeciálnom súde odročené na neurčito,

- 14. januára 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. marec 2009, ktorý ako najvhodnejší navrhol právny zástupca sťažovateľa.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov osvojil   judikatúru Európskeho súdu   pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07, IV. ÚS 296/08).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľa   (I. ÚS 19/00,   II. ÚS 32/02,   IV. ÚS 187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   ktoré   ústavný   súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1   dohovoru,   zo   sťažnosti   a vyžiadaného   súvisiaceho   súdneho   spisu   vyplýva,   že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spojenom s návrhom na vypratanie tejto nehnuteľnosti.

Sťažovateľ   v roku   1996   predal   obchodnej   spoločnosti   A.,   s. r. o.   (ďalej   len „odporkyňa“), nehnuteľnosť. Tá si vzala úver..., ktorý však riadne nesplácala, a vzhľadom na to sa veriteľ domáhal uspokojenia svojho nároku vykonaním exekúcie na jej majetok. Pretože   odporkyňa   neuhradila   sťažovateľovi   kúpnu   cenu   za nehnuteľnosť,   odstúpil od kúpnej   zmluvy.   Dňa   4.   apríla   2003   bol   na   odporkyňu   vyhlásený   konkurz.   Následne správca   konkurznej   podstaty   úpadcu   predal   spornú   nehnuteľnosť   obchodnej   spoločnosti A., s. r. o., R. (ďalej len „nová odporkyňa“). Táto situácia vyústila do viacerých súdnych sporov.

Z   obsahu   súdneho   spisu,   z vyjadrení   sťažovateľov   a   okresného   súdu   ani z   nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci. Ústavný súd preto posúdil predmetnú vec po právnej stránke ako štandardnú.

Podľa názoru ústavného súdu ani z hľadiska skutkovej stránky predmetnej veci ju v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva nemožno označiť za osobitne zložitú. Ústavný súd uznáva, že zisťovanie skutkového stavu v danej veci môže byť náročné, ale okresný súd zatiaľ k nemu nepristúpil v takom rozsahu, že by na skutkovú zložitosť bolo možné prihliadnuť ako na relevantnú okolnosť pre hodnotenie jeho postupu. Určitú zložitosť veci možno však vyvodiť zo skutočnosti, že na bývalom okresnom súde prebiehalo viacero konaní začatých sťažovateľom, ktoré skutkovo súviseli, napr. už v prvom bode odôvodnenia tohto nálezu spomínané konanie vedené pod sp. zn. 2 C 425/01 (návrh na vylúčenie veci z exekúcie), ktorému predchádzali konania vedené pod sp. zn. 1 C 382/99 (konanie zastavené pre nesprávne označenie odporcu a následne nevykonanie opravy tohto nedostatku žaloby a tiež pre nezaplatenie súdneho poplatku) a konanie vedené pod sp. zn. 1 C 622/99 (zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku). Taktiež bolo vedené konanie pod   sp. zn.   Nc 1328/00   o predbežnom   opatrení,   v ktorom   bývalý   okresný   súd   zakázal odporcovi disponovať so spornou nehnuteľnosťou.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa   uplatňuje   pri rozhodovaní   o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   správanie   sťažovateľa   v predmetnom   konaní, ale aj v predchádzajúcich   konaniach   súvisiacich   s týmto   konaním   (už   vyhodnotené v citovanom náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 239/04) ovplyvnilo jeho doterajšiu dĺžku. Od 1. januára 2008, keď bol spis postúpený okresnému súdu, boli nariadené tri termíny pojednávania,   pričom   všetky   boli   odročené   na   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľa (dôvodom bola kolízia termínov pojednávaní, resp. práceneschopnosť koncipienta). Taktiež na výzvu okresného súdu z 31. júla 2007 reagoval sťažovateľ až po urgencii okresného súdu.

3. Napokon   ústavný   súd   z hľadiska,   či   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 prvú vetu Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 3 C 54/2008 ústavný súd zistil,   že   bývalému   okresnému   súdu   bol   24.   mája   2001   doručený   návrh   sťažovateľa na určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   spojený   s návrhom   na   ich   vypratanie súčasne   so   žiadosťou   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   z dôvodu   nepriaznivých majetkových pomerov, ktorý bol na tomto súde vedený pod sp. zn. 2 C 255/2001. Bývalý okresný súd okrem pripojenia iného súvisiaceho spisu neurobil vo veci žiaden procesný úkon až do   1. januára 2005, keď bol predmetný spis z dôvodu   reorganizácie súdnictva postúpený   Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota,   kde   bol   vedený   pod   sp. zn. RA-2 C 255/2001.

Okresný súd Rimavská Sobota 3. novembra 2005 vyhovel sťažovateľovej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov z 21. mája 2001 a v rámci prípravy pojednávania si zároveň vyžiadal od odporkyne vyjadrenie k sťažovateľovmu návrhu. Z tohto vyjadrenia vyplynulo,   že   odporkyňa   je   v konkurznom   konaní,   ktoré   bolo   vyhlásené   uznesením krajského   súdu   sp. zn.   47-24 K 206/01,   preto   je   konanie   od   4.   apríla   2003   zo   zákona prerušené. Okresný súd Rimavská Sobota zaslal sťažovateľovi 4. januára 2006 predmetné vyjadrenie   odporkyne   a zároveň   ho   vyzval   na vyjadrenie,   či   trvá   na pôvodnom   návrhu. Sťažovateľ 27. januára 2006 oznámil okresnému súdu, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu,   a 12.   februára   2007   podal   návrh   na zámenu   účastníka   konania   a žiadosť o pokračovanie   v konaní.   Okresný   súd   uznesením   z 5.   marca   2007   pripustil   zámenu na strane   odporcu   z dôvodu,   že   v priebehu   konania   došlo   k prevodu   vlastníckeho   práva k sporným   nehnuteľnostiam   na   nového   nadobúdateľa.   Krajský   súd   24.   apríla   2007 na základe odvolania novej odporkyne toto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Spis bol Okresnému súdu Rimavská Sobota vrátený 12. júna 2007, ktorý 31. júla 2007 nariadil doručenie potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania a zároveň   vyzval   sťažovateľa   na predloženie   dôkazu   o poskytnutí   dodatočnej   lehoty na plnenie novej odporkyni. Sťažovateľ reagoval na predmetnú výzvu až po urgencii súdu, a to 11. októbra 2007.

Po   1.   januári   2008   bol   spis   pridelený   novému   zákonnému   sudcovi   v dôsledku prechodu   veci   na   okresný   súd,   ktorý   v danej   veci   po   preštudovaní   spisového   materiálu nariadil   dve   pojednávania,   ktoré   však   boli   na   základe   žiadosti   právneho   zástupcu sťažovateľa odročené. Následne si okresný súd vyžiadal z katastra nehnuteľností listinné dôkazy (kúpnu zmluvu a výpis z listu vlastníctva). Potom okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania,   ktoré   bolo   z dôvodu   kolízie   termínov   na   strane   právneho   zástupcu sťažovateľa   taktiež   odročené   na   neurčito.   Ďalší   termín   pojednávania   bol   nariadený na 26. marec 2009.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu   správy   majetku   štátu,   práv   a povinností   z pracovnoprávnych   vzťahov a štátnozamestnaneckých   vzťahov   a   iných   právnych   vzťahov   a   práv   a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli od 1. januára 2005 z okresného súdu na Okresný súd Rimavská Sobota.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení   neskorších   predpisov,   sa   podľa   príslušných   ustanovení   citovaného   zákona   stal okresný   súd   od   1.   januára   2008   vecne   a   miestne   príslušným   súdom   na   prejednanie a rozhodnutie   veci   sťažovateľa,   čím   na   neho   prešla   aj   zodpovednosť   za   prípadné porušovanie označených práv sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom boli vo veci miestne a vecne   príslušné   konať   iné   okresné   súdy   (m. m.   IV. ÚS 164/08,   IV. ÚS 217/08, IV. ÚS 293/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených práv   sťažovateľa   považoval   konanie   pôvodne   vedené   bývalým   okresným   súdom   pod sp. zn. 2 C 255/2001,   neskôr   vedené   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   pod   sp. zn.RA-2 C 255/2001 a v súčasnosti vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 C 54/2008 ako jeden celok.

Na základe svojich zistení ústavný súd konštatoval, že najmä počas počiatočného obdobia,   keď   sa   právna   vec   sťažovateľa   nachádzala   na   bývalom   okresnom   súde, sa napadnuté konanie okrem nečinnosti vyznačovalo aj neefektívnosťou a nesústredenosťou postupu tohto súdu, a to predovšetkým v období od 24. mája 2001 (t. j. od doručenia návrhu sťažovateľa)   do   3.   novembra   2005   (t. j.   do   vykonania   prvého   procesného   úkonu v predmetnej veci). Aj napriek tomu, že ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo zo zákona prerušené (od 4. apríla 2003 do návrhu sťažovateľa na zámenu účastníka   konania   spojenú   so   žiadosťou   o pokračovanie   v konaní   z 12.   februára   2007), dospel   k názoru,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného   práva sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ako   aj   jeho   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru. Takýto   záver   bolo   podľa   ústavného   súdu   potrebné   vysloviť   najmä   so zreteľom na skutočnosť,   že   doterajšia   doba   konania,   ktorá   predstavuje   takmer   osem   rokov,   je z ústavnoprávneho hľadiska (aj s prihliadnutím na judikatúru ESĽP) neakceptovateľná.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 54/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a právo podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, zaoberal sa   aj jeho žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (3 319 €), poukazujúc najmä na to, že „je fyzickou osobou a absencia právnej istoty sťažovateľa v prejednávanej veci znamená pre neho citeľné následky“, pričom táto neistota „je zvýraznená jeho nemalými výdajmi“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   konania   vrátane   podielu   správania sťažovateľa   na   nej,   charakter   neefektívnej   činnosti,   ale   aj   nečinnosti   okresného   súdu v konaní, ako aj povahu veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre sťažovateľa   v sume   1 000   €   (30 126 Sk)   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr.   I.   M. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľa vychádzal z výšky priemernej mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za I. polrok 2007,   ktorá bola   632,54   €   (19 056 Sk),   a to   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   relevantné   úkony   právnej služby boli uvedeným právnym zástupcom sťažovateľa vykonané v roku 2008.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   jeden   úkon   po 105,42   €   (3 176 Sk),   čo   spolu   s režijným   paušálom 2 x 6,31 €   (190 Sk)   (§ 16 ods. 3 vyhlášky)   a DPH -   19 %   (osvedčenie   z 1.   apríla 2006) predstavuje sumu, ktorú vyčíslil advokát, 263,53 € (7 939 Sk).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia, ktorá neprekračuje sumu vyčíslenú podľa vyhlášky, je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009