SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 191/2023-19
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov, zastúpených URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO 47 244 895, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Csp 23/2017 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2023 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súlade s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Csp 23/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 400 eur pre každého a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia vystupujúci v procesnom postavení žalobcov sa žalobou doručenou okresnému súdu 20. februára 2017 dožadujú určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere „Flexipôžička“ reg. č. ⬛⬛⬛⬛ z 28. septembra 2015 je bezúročná a bez poplatkov. Okresný súd rozsudkom č. k. 17 Csp 23/2018-686 z 19. novembra 2018 žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2 Co 225/2019 zo 16. júla 2020 rozsudok okresného súdu potvrdil. Následne podali sťažovatelia dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 7 Cdo 252/2020 z 31. marca 2022 odmietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O trovách konania okresný súd do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne nerozhodol.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania, pričom osobitne poukázali na to, že okresný súd disponuje spisovou dokumentáciou od 11. apríla 2022 a odvtedy nerozhodol o výške náhrady trov konania. Poukazujúc na súvisiacu judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, sťažovatelia tvrdia, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je neefektívny a nesústredený a vyznačuje sa zbytočnými prieťahmi, ktoré vyústili do porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podľa § 55 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
5. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identity účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.
6. Ústavný súd konštatuje, že v deň doručenia posudzovanej ústavnej sťažnosti prebieha na ústavnom súde konanie v tej istej veci. Sťažovatelia zastúpení totožným právnym zástupcom v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 10. októbra 2022 a vedenej pod sp. zn. Rvp 2299/2022 sa domáhajú vyslovenia porušenia identických práv podľa ústavy a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovatelia v uvedenej ústavnej sťažnosti rovnako namietajú, že v napadnutom konaní okresný súd nerozhodol bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote o výške trov konania.
7. Vzhľadom na uvedené zistenie, teda že ústavný súd v identickej veci sťažovateľov už koná, z dôvodu prekážky prv začatého konania v tej istej veci bolo potrebné predmetnú ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 55 písm. b) zákona o ústavnom súde (obdobne napr. II. ÚS 203/2019, II. ÚS 203/2020).
8. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá a rozhodnutie o ostatných návrhoch uvedených v petite ústavnej sťažnosti je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch sťažovateľov už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2023
Miroslav Duriš
predseda senátu