znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 191/05-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27. októbra 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Lubyho prerokoval   sťažnosť   J.   J.,   bytom   P.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Z.   N.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 1/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   28   C   1/01 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   28 C 1/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť J. J. trovy konania v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Z. N., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 4. júla 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 1/01.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   priebehu   konania podaním sp. zn. Spr. 3698/05 z 5. októbra 2005.

Vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu sa o. i. uvádza:

„Návrh na začatie konania bol podaný dňa 13. 12. 2000.

Vec prejednáva a rozhoduje sudkyňa Mgr. I. F. (P.). Je pravdou, že súd vo veci nekonal od 11. 7. 2003, kedy mu bol doručený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúci sa odporcu, pripisujem to však preťaženosti sudkyne, ktorá má vo svojom súdnom oddelení viac ako 500 nevybavených vecí resp. súdu, ktorý 1. 1. 1997 prevzal nevybavené veci bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek a dňa 1. 1. 2005 nevybavené veci bývalého Okresného súdu Pezinok.

V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov (...) Z prvých šiestich najpreťaženejších   okresných   súdov   sú   štyri   Bratislavské,   náš   súd   je   na   štvrtom   mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je právne bezvýznamné.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 21. októbra 2005.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 28 C 1/01 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh a súdneho spisu okresného súdu, ktorý mu bol predložený 13. októbra 2005, zistil nasledovný priebeh a stav konania v období po doručení žaloby sťažovateľky (13. decembra 2000).

Dňa   3. januára 2001   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na zaplatenie súdneho   poplatku. Dňa 30. januára 2001   okresný   súd konanie zastavil   pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   14. februára 2001   sťažovateľka   uhradila   súdny   poplatok   a   25. februára 2001 okresný súd vyžiadal z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I aktuálny výpis týkajúci sa žalovaného.

Dňa 28. mája 2001 okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania a 30. mája 2001 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa 8. júna 2001 právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa   31. januára 2002   okresný   súd   určil   termín   pojednávania   na   1. marec 2002, na ktorom   spojil   na   spoločné   konanie   veci   vedené   pod   sp.   zn.   28 C 1/01   a   28 C 6/01, vypočul právnych zástupcov účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 3. mája 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 5. jún 2002, ktoré odročil na 18. september 2002.

Na   pojednávaní   konanom   18. septembra 2002   okresný   súd   vypočul   účastníkov konania a ich právnych zástupcov a pojednávanie odročil na 30. október 2002 za účelom vypočutia   svedka.   Toto   pojednávanie   po   vykonaní   dokazovania   opätovne   odročil na 22. november 2002.

Na   pojednávaní   konanom   22. novembra 2002   sa   oboznámil   s   predloženými listinnými dôkazmi a odročil ho na neurčito za účelom zistenia adresy svedka.

Dňa 20. decembra 2002 okresný   súd   určil   termín   pojednávania na 7. marec 2003, na ktorom vypočul svedka a odročil ho na neurčito.

Dňa 2. júna 2003 určil okresný súd termín pojednávania na 13. jún 2003, ktoré bolo odročené „na neurčito s tým, že bude zistené podľa výpisu z OR sídlo odporcu U., s. r. o. B...“.

III.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v súlade s ktorou   možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1. Predmetom   konania   na   okresnom   súde   sú   nároky   sťažovateľky   na   uloženie povinnosti žalovanému, aby jej pridelil prácu v zmysle pracovnej zmluvy, a na určenie neplatnosti   okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru.   Okresný   súd   spojil   1. marca 2002 uvedené veci na spoločné konanie. Podľa názoru ústavného súdu ide o štandardnú súčasť rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov,   ktorá   nevykazuje   znaky   právnej   zložitosti, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava, ktorá je a bola   obsiahnutá   najmä   v   Zákonníku   práce.   Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu nezistil,   že   by   skutková   a právna   zložitosť   veci   mohla   mať   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku konania pred ním. Okresný súd ani nenamietal, že ide o právne a skutkovo zložitú vec.Na   druhej   strane takýto   spor   vyžaduje od všeobecného súdu   osobitne   starostlivý prístup, pretože v tomto konaní sa poskytuje ochrana (ak sú nároky opodstatnené) právam, ktoré   súvisia   so   živobytím   a   existenčnými   otázkami   (podobne   aj   IV. ÚS 151/04 a IV. ÚS 62/05).

2) Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka (zastúpená právnym zástupcom) podstatne neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania. Na jej ťarchu však možno pripísať to, že pri podaní žaloby, „aby jej žalovaný prideľoval prácu“, nezaplatila súdny poplatok, čím si nesplnila poplatkovú povinnosť podľa zákona Slovenskej   národnej   rady   č. 71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorá   jej vznikla už pri   podaní návrhu, v dôsledku   čoho   bolo   v januári 2001   konanie   aj   zastavené,   lebo   jej   právny   zástupca nereagoval na výzvu okresného súdu na jeho zaplatenie. Súdny poplatok bol zaplatený až 14. februára 2001 po tom, ako okresný súd pre tento nedostatok konanie vo veci zastavil.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol vo veci nečinný bez akejkoľvek zákonnej prekážky od 8. júna 2001, keď mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, do 31. januára 2002, keď okresný súd určil termín pojednávania na 1. marec 2002, t. j. viac ako 7 mesiacov (okresný súd vo svojom vyjadrení toto obdobie nehodnotil ako obdobie nečinnosti), a v období od 11. júla 2003, keď mu bol doručený výpis z obchodného registra týkajúci sa žalovaného, do prerokovania sťažnosti ústavným súdom (nečinnosť viac ako 27 mesiacov).

Na neprimeranú dĺžku konania malo vplyv aj to, že okresný súd sa dôsledne neriadil zásadou   hospodárnosti   konania   pri   príprave   pojednávaní,   lebo   5. júna 2002   odročil pojednávanie   bez   vykonania   dokazovania   a   uvedenia   dôvodu   na   september   2002,   hoci na ňom boli prítomní všetci účastníci konania.

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   vo   veci   nekonal   od   11. júla 2003 do súčasnosti.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v neprimeranej zaťaženosti zákonných sudcov a nedostatočnom počte sudcov na vybavovanie na súd napadnutých vecí (ako dôvodov, ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní)   ústavný neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc   z   týchto   skutkových   poznatkov   preto   ústavný   súd   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 1/01 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 28 C 1/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie ňou označených práv finančné zadosťučinenie vo výške   100 000 Sk   z dôvodu,   že   sa „nie   vlastnou   vinou   dostala   do   situácie,   že   jej nekonanie súdu, resp. prieťahy v konaní komplikujú vyriešenie pracovno-právneho sporu a teda aj jej celkovú situáciu v pracovno-právnej oblasti. Pritom ide o tak závažnú vec, že rozhodovanie súdu ako aj rýchlosť rozhodovania vo veci môže mať za následok vážne sociálne dopady na život sťažovateľky“.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu a doterajší priebeh konania   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   30 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Z. N.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu   sťažovateľke   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2005 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11   ods. 2   a   § 16   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z., t. j. každý vo výške 2 501 Sk a k tomu 2 x 150 Sk režijný   paušál.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   konania   v celkovej   sume 5 302 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2005