znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 190/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. V., M., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   diaľničného oddelenia Bratislava, vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013 doručená   sťažnosť A.   V. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru, diaľničného oddelenia Bratislava (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „Dňa   14.   4.   2010   v   čase o 19.50 hod. došlo na diaľnici D1... k dopravnej nehode tak, že vodič osobného motorového vozidla   zn...   v   strednom   jazdnom   pruhu   diaľnice   D1   smer   S.,   počas   hustého   dažďa neprispôsobil   rýchlosť   jazdy   svojho   vozidla   poveternostným   podmienkam,   dostal   šmyk a narazil do osobného motorového vozidla zn..., ktoré v tom čase jazdilo v pravom jazdnom pruhu diaľnice D1 smer S., v dôsledku čoho skončili obe vozidlá v priekope na pravej strane vozovky, pričom došlo k ľahkému zraneniu mal. M. B. a mal. F. B...“.

Sťažovateľ   ako „ako   obvinený...   bol   stíhaný   od   roku   2010,   pričom   dĺžka vyšetrovania v zmysle § 209 ods. 2 Tr. por. má trvať najviac 4 mesiace. Vo februári 2012 mi bolo doručené upovedomenie Okresnej prokuratúry v Pezinku č. 3 Pv 641/10-36 zo dňa 23. 2. 2012   o   tom,   že   prokurátor   vrátil   predmetnú   trestnú   vec   policajtovi   KR   PZ   v Bratislave na doplnenie skráteného vyšetrovania so záväzným pokynom...“.

Vzhľadom   na   nečinnosť   krajského   riaditeľstva   sťažovateľ „podal   i   podnet na Generálnu prokuratúru SR   na   zrušenie trestného stíhania   zo   dňa 5.   12. 2012,   ktorý na tento odpovedal listom zo dňa 21. 1. 2013,   ktoré mi bolo doručené dňa 23. 1. 2013. Prokurátor   krajskej   prokuratúry   vo   svojej   odpovedi   uviedol,   že   súhlasí,   že   vo   veci dochádzalo k prieťahom.“.

Keďže   sťažovateľ   bol „od   dopravnej   nehody   v   roku   2010...   trestne   stíhaný až do 8. 1. 2013“, je   toho   názoru,   že   postupom   krajského   riaditeľstva „dochádzalo k prieťahom v trestnom konaní“.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ dospel k záveru o porušení svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní postupom krajského riaditeľstva.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského riaditeľstva v namietanom konaní, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   voči   sťažovateľovi   bolo   uznesením Okresnej   prokuratúry   Pezinok   č. k.   3 Pv 641/10-50   z 8.   januára   2013   trestné   stíhanie zastavené.   Predmetné   uznesenie   mu   bolo   doručené   21.   januára   2013   a nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2013.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Jednou   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z toho, že sťažnosť podaná ústavnému súdu zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby   sa   v porušovaní   základných   práv   ďalej   nepokračovalo   (napr.   IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Judikatúra   ústavného   súdu   konštantne   vychádza   z názoru,   že   účelom   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07,   II. ÚS 46/07,   I. ÚS 96/07,   II. ÚS 214/08)   prezentuje už ustálený záver,   že základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď   k namietanému   porušeniu   označeného   základného   práva   mohlo   dochádzať   alebo porušenie v tomto čase ešte mohlo trvať.

V súvislosti   s otázkou   posudzovania   zbytočných   prieťahov   vo   veciach   trestného obvinenia   ústavný   súd   judikoval,   že   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   v prípravnom   trestnom   konaní je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   stíhaná   na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní   navrhne   podanie   obžaloby   alebo   v závislosti   od   výsledkov   dokazovania v prípravnom   konaní   navrhne   iný   spôsob   konečného   rozhodnutia,   napríklad   zastavenie trestného stíhania (III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).

Ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   sťažovateľa   bolo   trestné   stíhanie   proti   nemu právoplatne zastavené.

Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   krajského   riaditeľstva v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená 18. marca 2013, pričom na poštovú prepravu bola odovzdaná 14. marca 2013, teda po zastavení trestného stíhania (uznesením Okresnej   prokuratúry   Pezinok   č. k.   3 Pv 641/10-50   z 8.   januára   2013,   ktoré   bolo sťažovateľovi doručené 21. januára 2013).

V čase podania sťažnosti už krajské riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci konať, pretože trestné konanie proti sťažovateľovi už bolo právoplatne zastavené. Krajské riaditeľstvo teda v danom čase už nijako nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu krajského riaditeľstva bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci vyšetrovanie v rámci prípravného   konania,   avšak   aj   to   až   po   účinnom využití   právnych   prostriedkov, na uplatnenie   ktorých   mal   v   okolnostiach   danej   veci   právo   (ktoré   však,   ako   vyplýva zo sťažnosti, aj využil).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   a vychádzajúc z   podstaty   a účelu   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013