znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 190/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   M.   K.,   M.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr   21/09   v súvislosti   s vybavovaním   jeho   ďalšieho   opakovaného   podnetu   z 23.   marca 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009 doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   pri   vybavovaní   ďalšieho   opakovaného podnetu z 23. marca 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 21/09.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Sťažovateľ   podal   dňa   18.   XI.   2008   podnet   o skutočnosti   nasvedčujúc,   že   boli spáchané trestné činy.. domáham sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu... upozorňujem na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah štátneho orgánu.

Úrad špeciálnej prokuratúry dňa 25. XI. 2008 moje podanie odstúpil na vybavenie na organizačný a kontrolný odbor GP SR.

Následne som nedostal relevantnú odpoveď na moje opakované a ďalšie opakované podnety v ktorých som namietal okrem nevyšetrenia DN aj nesprávny postup zo strany GP pri vybavovaní opakovaných podnetov v zmysle § 54 (2) zák. o prokuratúre (dôkaz str. -4- opakovaného podnetu štvrtého).

Nedostal som pádnu odpoveď na konkrétne efektívne fakty ani v poslednej odpovedi z GP SR XV/3 Spr 21/09-9 zo dňa 07. 04. 2009.

... Mne sťažovateľovi vznikla škoda trestným činom ublíženie na zdraví a nesprávnym výkonom verejnej moci a to nesprávnou aplikáciou TP č. 141/1961 v inkriminovanom čase platného § 43 – 49. GP SR opovrhuje mojimi podnetmi a opomína vyššie citované zákonné povinnosti v § 31 – 36 o prokuratúre.

Opovrhovaním mojimi podnetmi orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu mojich   základných   práv   a slobôd,   ktoré   sú   vyššie   uvedené   a to   vo   vzájomnej   príčinnej súvislosti   (smerovaniu   jedného   konania   k druhému   čo   spôsobilo   porušenie   mojich   práv a majúci vnútorný zmysel) medzi nekonaním a porušením mojich práv.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo JUDr. M. K. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane..., bolo konaním GP SR sp. zn. XV/3 Spr 21/09 porušené.

2. Ústavný súd SR prikazuje GP SR, ktorá v konaní XV/3 Spr 21/09 základné právo porušila, aby obnovila stav pred jeho porušením.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zo zistení ústavného súdu, ako aj z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa stal 14. novembra   2004   účastníkom   dopravnej   nehody,   kde   ako   chodec   vošiel   do   vozovky a následne bol zachytený prednou časťou vozidla Mercedes ML, ktoré šoféroval Ing. M. H. Pri dopravnej nehode došlo k závažným zraneniam sťažovateľa s dobou liečenia viac ako 6 mesiacov.   Sťažovateľ   bol   podľa   spisovej   dokumentácie   v čase   nehody   v opitom   stave s hladinou 3,06 ‰ alkoholu v krvi. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) sp. zn. ČVS: ORP-173/DI-MI-2004 z 19. novembra 2004 bolo začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Uznesením   Okresnej   prokuratúry Michalovce   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) sp. zn. Pv 3235/2004 zo 4. júla 2005 bola predmetná trestná vec postúpená okresnému dopravnému inšpektorátu, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin,   ale ide   o skutok,   ktorý   by   mohol   príslušný   orgán   prerokovať   ako   priestupok   proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k, l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dokazovania vykonaného   v prípravnom   konaní   považovala   okresná   prokuratúra   za   preukázané,   že dopravnú nehodu a jej následok zavinil poškodený sťažovateľ, ktorý ako chodec v opitom stave prechádzajúci vozovku z pravej strany na ľavú mimo prechodu pre chodcov vytvoril pre   vodiča   motorového   vozidla   náhlu   prekážku,   čo   bolo   aj   príčinou   vzniku   dopravnej nehody   z technického   hľadiska.   Vodič   motorového   vozidla   nehode   nemohol   zabrániť. Keďže   spôsob   prechádzania   vozovky   sťažovateľom   bol   nesprávny,   sťažovateľ   porušil ustanovenie § 53 ods.   2 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č.   315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že dopravnú nehodu a jej následok zavinil sťažovateľ – poškodený, skutok, pre ktorý bolo začaté   trestné   stíhanie   vo   veci,   nie   je   trestným   činom.   V konaní   sťažovateľa   ide o priestupok.

Proti uzneseniu okresnej prokuratúry podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. KPt 1589/05 z 2. augusta 2005 bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná. Priestupkové konanie vedené proti   sťažovateľovi   bolo   zastavené,   pretože   14. novembra   2006   uplynula   dvojročná prekluzívna lehota od spáchania priestupku, čím zanikla zodpovednosť za priestupok.

Podnetom   z 18.   novembra   2008   (teda   po   vyše   3   rokoch   od   rozhodnutia   krajskej prokuratúry) sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Sťažovateľ v tomto podnete rozsiahlo polemizoval so závermi okresnej prokuratúry, pretože bol toho názoru, že dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom, v skutočnosti   zavinil   vodič   motorového   vozidla   Mercedes   ML   Ing.   M.   H.,   a nie   on. Generálna prokuratúra prípisom   sp.   zn. XV/3 Spr 179/08 zo 16. januára 2009 odložila podnet sťažovateľa ako nedôvodný. Generálna prokuratúra uviedla, že okrem znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní znalcom Ing. I. G. bol na základe požiadavky sťažovateľa   v priestupkovom   konaní   požiadaný   Ústav   súdneho   inžinierstva   Žilinskej univerzity v Žiline o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku znalca Ing. I. G., pričom z odborného vyjadrenia vyplýva, že v predmetnom znaleckom posudku sa nenachádzajú nedostatky,   ktoré   by mali vplyv na vyhodnotenie   technickej   príčiny   dopravnej   nehody. Odborné stanovisko teda potvrdilo správnosť rozhodnutia okresnej a krajskej prokuratúry. Pokiaľ   ide   o znalecký   posudok   predložený   sťažovateľom,   ktorý   na   základe   objednávky sťažovateľa vypracoval 28. septembra 2008, teda s odstupom takmer 4 rokov od dopravnej nehody, znalec Ing. M. T., a zo záverov ktorého vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil vodič motorového   vozidla,   a nie   sťažovateľ,   generálna   prokuratúra   uviedla,   že „Sám   znalec v závere posudku konštatuje, že spôsobom, ktorý použil nie je možné zistiť skutočnú rýchlosť jazdy vozidla a teda ani skutočný priebeh nehody. Nadväzne na to a to je moja logická úvaha,   potom   ani   nie   je   možné   tvrdiť,   že   vodič   išiel   vyššou   rýchlosťou   a tým   spôsobil nehodu,   ak   toto   svoje   stanovisko   v ďalšej   časti   posudku   znalec   vyvracia.   Vzhľadom   aj k týmto skutočnostiam považujem znalecký posudok Ing. G. v porovnaní s posudkom Ing. T. za   právne   relevantný,   navyše   potvrdený   aj   posudkom   znalcami   zo   Žilinskej   univerzity v Žiline.“.

Opakovaným   podnetom   z 27.   januára   2009   sa   sťažovateľ   domáhal   preskúmania postupu   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   podnetu   z 18.   novembra   2008. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z 9. februára 2009 odložila podnet sťažovateľa   ako   nedôvodný,   pretože   postup   pri   vybavovaní   podnetu   sťažovateľa z 18. novembra 2008 považovala za súladný so zákonom. Zároveň generálna prokuratúra sťažovateľa upozornila, že jeho ďalšie podnety v tejto veci budú vybavované len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti.

Ďalším   opakovaným   podnetom   z 21.   februára   2009   sa   sťažovateľ   domáhal preskúmania postupu   generálnej prokuratúry   pri   vybavovaní jeho podnetu   z 27.   januára 2009. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z 26. februára 2009 oznámila sťažovateľovi, že jeho podnet len berie na vedomie, keďže neobsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom (v poradí štvrtým) z 23. marca 2009 sa sťažovateľ domáhal   preskúmania   postupu   orgánov   činných   v trestnom   konaní   vrátane   postupu generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov, resp. ďalších opakovaných podnetov vo veci jeho dopravnej nehody. Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. XV/3 Spr 21/09 zo 7. apríla 2009 oznámila sťažovateľovi, že v postupe generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetov nezistila porušenie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Uviedla tiež, že „Výsledky vyšetrovania danej dopravnej   nehody   neumožnili   vzniesť   obvinenie   z trestného   činu   ublíženia   na   zdraví vodičovi motorového vozidla a postaviť ho pred súd.

... Prosím tieto okolnosti vziať na vedomie. Opätovne pritom poukazujem na ust. § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, ktorý hovorí, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.“.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1,   2   a 3   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2).   Ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v   ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu.

Sťažovateľ   sťažnosťou   napáda   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní ďalšieho opakovaného podnetu z 23. marca 2009 sp. zn. XV/3 Spr 21/09 z dôvodu,   že „Následne   som   nedostal   relevantnú   odpoveď   na   moje   opakované   a ďalšie   opakované podnety v ktorých som namietal okrem nevyšetrenia DN aj nesprávny postup zo strany GP pri vybavovaní opakovaných podnetov v zmysle § 54 (2) zák. o prokuratúre (dôkaz str. -4- opakovaného podnetu štvrtého).

Nedostal som pádnu odpoveď na konkrétne efektívne fakty ani v poslednej odpovedi z GP SR XV/3 Spr 21/09-9 zo dňa 07. 04. 2009.“.

V ďalšom opakovanom podnete z 23. marca 2009 samotný sťažovateľ uvádza, že „Na základe uvedených skutočností dôvodne žiadam, aby ste ako Generálny prokurátor SR dôkladne prebral tento opakovaný podnet štvrtý a jemu predchádzajúce, a hlavne podnet z 18. XI. 2008 v celosti a korektne mi odpovedal na moje efektívne fakty o porušení zákona zo strany OČTK a o prijatých opatreniach ktoré vykonáte ma informovali.“.

Ústavný súd na základe svojich zistení zo spisovej dokumentácie konštatoval, že generálna prokuratúra v prípise sp. zn. XV/3 Spr 179/08 zo 16. januára 2009 podrobne a presvedčivo   reagovala   na   relevantné   sťažovateľove   námietky   voči   postupu   orgánov činných   v trestnom   konaní   vo   veci   dopravnej   nehody   uvedené   v jeho   podnete z 18. novembra 2008. Keďže sťažovateľ v ďalšom opakovanom podnete z 23. marca 2009 (a ani v jeho opakovanom podnete z 27. januára 2009, ani v ďalšom opakovanom podnete z 21.   februára   2009)   neuviedol   nové   skutočnosti,   bol   postup   generálnej prokuratúry   pri vybavovaní   tohto   jeho   ďalšieho   opakovaného   podnetu   premietnutý   do   prípisu   sp.   zn. XV/3 Spr 21/09 zo 7. apríla 2009 v súlade so zákonom o prokuratúre, a preto podľa názoru ústavného   súdu   nemohlo   ním   dôjsť   k zásahu   do   sťažovateľom   označeného   základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným záverom považoval za potrebné poukázať aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľ nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie voči označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z iných základných práv alebo a slobôd. Sťažovateľovi zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva iba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (III. ÚS 261/05).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľa rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009